Domov » Žurnál+ » Autor: Oľga Semancová

Žurnál+

Čerešňa na stred dvora.

Oľga S. » Nové výrobky / 2022-07-01 22:01:22 /  2 komentáre / 13 lajkov / 82x zobrazený

Na stred dvora dobrý gazda vždy zasadil strom. Na tom našom zasadil čerešňu. Aby mu vysala prebytočnú vodu z pred chalupy, aby mu priniesla kopu ovocia každý rok, aby gazdine robila radosť mladá vetvička, aj potom neskôr celá obsypaná bielymi voňavými kvetmi. Naša čerešňa tu rastie už veľmi dlhý čas. Mohutný kmeň horko – ťažko nesie hrubé ťažké konáre. Uzlovitá kôra pripomína tvrdou prácou zbrázdené a pokrútené ruky robotného gazdu. Už pred mnohými rokmi prestala rásť. Teraz už len ticho starne. Veľká a mohutná. Keď sa na ňu z diaľky zahľadím, pripomína mi obra z rozprávky. Možno sa pamätáte. Takého trochu strašidelného a trochu roztomilého obríka, ktorý pomaly stráca dych. Ale napodiv každý rok sa zobudí a vyženie svojou neuveriteľnou, niekde v hĺbke letokruhov skrytou silou nové, mladé konáriky. A tie, ako všetko mladé, sa hrdo vypínajú vysoko do výšky. Ako kráľovská koruna. Ich nepokojná mladosť ich ženie ku slnku, k modrej oblohe, pomaly sa ponáhľajúcim oblakom. A až keď prejde rok alebo dva a ony dospejú, nepatrne zhrubnú, prinesú prvé šťavnaté plody, až potom sa začnú skláňať pred slnkom, oblohou aj mrakmi. Už sú múdrejšie, pokojnejšie a ostražitejšie.
Jeden rok sa stala zvláštna vec.
Uprostred hrubého kmeňa, tam kde sa konáre rozvetvujú, na asi najslabšom mieste, naša staručká čerešňa praskla. Z rany jej začali vytekať obrovské slzy, ktoré na slnku rýchlo skrehli, ani nestačili dopadnúť na zem. Všetci sme sa snažili pomôcť. Vyplniť ranu, obviazať. Po čase sa rana zahojila sama, ale mohutná jazva ostala. Na ďalšiu jar však nastúpili skutoční záchranári. Zbadali sme to až keď sa na konároch začali objavovať prvé nesmelé zelené lístky. Odkiaľsi zo stromu sme začuli štebotanie, čvirikanie, radostný spev. V zjazvenej kôre, na uschnutých slzách, si malé vtáčatká urobili hniezdo. Nakládli vajíčka a s vervou odchovali svoje mláďatá. Tie, keď akomak podrástli, keď im máličko zmohutneli krídla, vyleteli z hniezda, ako to už mláďatá zvyknú robiť. Každú jar sa k nám však pravidelne vracajú. Vždy nové a ďalšie generácie. Možno je to len tak ukryté niekde v nich, možno je to inštinkt, možno ich pritiahne sila, vôňa alebo chládok obrovského stromu. Navštívia ,,starkú ,, čerešňu, aby sa svojou vtáčou rečou poďakovali za poskytnuté prístrešie, aby sa presvedčili, že tento rok znova zakvitla a zase si budú môcť pochutnávať na jej sladkých plodoch.
Naša stará čerešňa splnila svoju životnú úlohu. Ale ešte sa nevzdáva a statočne bojuje. Aj tento rok znova zakvitla, aj tento rok si z nej natrháme sladučké čerešničky. Niektoré zjeme hneď, niektoré zavaríme. Ja osobne mám z nich najradšej čerešňové náušnice, ktoré sa mi hompáľajú na ušiach celý deň.
P.S.
Kvet čerešne je ako suknica krojovanej nevesty. Malé čerešničky sú ako korálky na jej krku, okvetné lístky sú rukávce či lajblík. Vo vetre spievajú a tancujú, krútia sa im sukne. A čarokrásna parta? Tá je ukrytá v diaľke na letnej rozkvitnutej lúke. Myslím, že aj v tomto je moja inšpirácia, že aj o tomto sú moje krojované obrázky. Nájdete ich na www.sashe.sk/folkinframe 

Komentáre

SYNAE Júj, to bol krááásny príbeh! To naozaj?

Tak som si spomenula na moje detstvo, na obrovskú čerešňu, ktorú sme mali na dvore. Čerešničky bývali velikánske, srdcovky. A raz, keď sme s bratom zachránili malú lastovičku, vykŕmili muchami, ktoré sme skladovali v nádobke v chladničke, vtáčatko sme usadili na konárik, aby mu neublížila mačka. Po chvíľke tam už ale nebola, asi odletela, ktovie...

2022-07-30 19:01:04

folkinframe Naozaj : ) Ďakujem.

2022-07-31 21:33:29

Pre komentovanie musíš byť prihlásený, nejde to ináč.

TOP Žurnál - Týždeň

Najlepšie žurnály posledného týždňa TOP žurnál mesiac »

TOP Žurnál Mesiac

Najlepšie žurnály mesiaca

Viac »
Kompletná hitparáda žurnálov »