Na výlete do krajiny popola, sebarozvoja, Maďarska a kaviarne.

Dnes to bude veľmi osobný, neobvykle na tvorbu nezameraný článok. Na fotke som ja. Bezočivý, lebo mi svietilo slniečko. 

Ani neviem kedy naposledy som na takomto fóre dokázal písať o tom, čo sadeje mne, nie ako tvorcovi, ale ako človeku. Začnem úplnym klišé - rok 2023 bude rokom zmien. Keby mi túto vetu niekto napísal konskými písmenami na papier a tvrdil, že sa bude týkať aj mňa, smial by som sa. Smial by som sa a to ešte pred pár týždňami. 

Ako som písal, pracujem v korporáte. Teda - pracoval som. Aha! Prvá zmena. Po stresovom období som našiel dno mojej baterky, miesto odkiaľ som sa nedokázal "nabiť". Ochorel som, nebol som schopný tvorby. Len som ležal a hlavou mi chodili všetky tie situácie, ktoré mi nedali spávať. TO miesto kam som sa dostal som definoval pomerne rýchlo - nachádzal som sa na pokraji vyhorenia. Vstával som s pocitom, že tú PNku mi už bolo treba, že si oddýchnem a že to pôjde. A všetci to dobre poznáme. Nešlo to tak, ako som si predstavoval - k tomu ale neskôr.

S pohľadom upreným na svoje kruhy pod očami som strávil pred zrkadlom neobvykle dlhú dobu. So záujmom som si v rýchlosti prešiel notifikáciami, kedy som pochopil, že svet sa krúti aj bez toho, aby som sa o to činil. Upozorním vás - táto veta je extrémne kľúčová pre každého v takej situácii ako ja. A tu prišla druhá zmena. Zmena môjho myslenia. Nebolo to viac o tom, čo by som robil, keby som bol v práci, ale o tom, aby som na to myslieť nemusel. V praxi to znamenalo očistné rituály - okrem iného som zhodil bradu, zobral obľúbenú knihu a čítal. 

Moje myšlienky sa pomaly pozviechali z dna, na ktorom sídlili nejaký ten piatok a môj deň začal mať štruktúru a zmysel. Vstať, dať si kávu, otvoriť okno a nadýchnuť sa voňavého rána. Opäť malý tip: ranné rituály mi veľmi pomohli nepozerať na deň ako na pekný, či škartedý, ale na deň, kedy bol ranný rituál ozvláštnený niečím iným. Ranná káva, či čaj tak chutili o niečo lepšie a výhľad z okna doplnený brechajúcim psom bol predsa len v niečom pekný. Zdravie sa vrátilo do normálu, môj návrat do práce sa blížil. 

Som späť! - tak znel môj príspevok v rannom statuse vo firemnom teamovom chate. Bol som rád, že sa môžem baviť s ľuďmi, s ktorými som trávil celkom dosť času. Tie 2 dni, ktoré som v práci po PNke absolvoval boli akurát pred víkendom a ja som sa úprimne tešil na jeho začiatok. Ale tu prišla ďalšia zmena! Možnosť odísť z tejto práce. Piatok na obed. Ostal som ako obarený, ale zároveň sa mi uľavilo. Už dlhšie som sa s touto myšleinkou pohrával, ale ako sa hovorí, nebol na to správny čas.

Hovorí sa, že ak na niečo veľmi silno myslíme, privoláme si to. Nuž podvedomie je tiež len myšlienka. Moje rozhodnutie bolo jasné ako facka už po pár minútach. Idem do toho. Absolútny výstup z komfortnej zóny istoty. Nevedel som čo sa bude diať, ako to skončí, ale vedel som, že potrebujem zmenu. Pár slov mám aj k tým zmenám - ono prijať niečo, čomu sa nedá veriť, lebo to nie je možné vizualizovať, predstaviť si, je ohromne náročné. A zároveň, zmena je najlepšia, ak jej veríme. S trpkosťou musím uznať, že som netušil, čo ako dopadne, ale vedel som jediné. Ak odídem, bude mi lepšie.

Počas víkendu som prebrúzdal internety a moje pátranie po pracovnej ponuke skončilo na jednom konkrétnom výsledku. Zhodoval sa s mojom predstavovou aj skúsenosťami. Ponuka končila o 2 dni. Zareagoval som, koniec koncov - písanie motivačného listu bolo mojou guilty pleasure, vždy som mu venoval omoho viac času, ako samotnému CV. Po zvyšok týždňa som doriešil potrebné veci, a tešil sa na nadchádzajúci výlet s priateľkou do Budapešti. Nikdy predtým som tam nebol a rád poznávam mestá. Ideálne na pešo. 

Piatok - pred víkendom mi zazvonil telefón, pozvánka na pracovný pohovor už v pondelok. Na to, čo som doteraz zažíval išli všetky veci zrazu akosi rýchlo. Ďalšia zmena. To - čo je teraz iné, nie je zlé. Len to nie je zaužité. Súhlasil som, pozícia je na mňa akoby šitá. 

Výlet do Budapešti. Zhrniem to, pretože mám pocit, že sa akosi veľmi rozpisujem a naberá to iný rozmer. 

- príjazd 6:30
- raňajky, káva
- celý deň túlania sa
- obed
- ubytovanie č.1 - celé zle - zima, špina
- sťažnosť - ďalšia zmena - obvykle trpím potichu a neriešim
- ubytovanie č.2 - nebe a dudy
- večera 
- spíme
- raňajky
- odchod z ubytovania - túlanie sa po meste
- odchod z Budapešti.

Pondelok - deň pracovného pohovoru. Nažehliť košeľu, vyleštiť topánky. Dopadlo to dobre. Pohovor bol v kaviarni - v nákupnom centre. Och bože - neuveriteľná zmena! Moje uši sú citlivé a toto bolo pre nich ako škrabkanie po chrbte vidlami. Vystúpil som z komfortnej zóny na toľkých úrovniach až som zabudol na to všetko, čo sa mohol posr... - pokaziť. 

A ono sa to proste nepokazilo. O výsledku budú volať do piatku. Ale mám dobrý pocit. 

Utorok. Budím sa skoro, lebo ranné rituály robia aj zo zamračeného dňa, pekný deň. O 10:00  mi zvoní telefón - ak je z vašej strany stále záujem, berieme vás. Svet nabral úplne iné obrátky. Zrazu nič nie je príliš rýchle, ani pomalé. A z toho celého sa úprimne teším. 

Vybavovačky všetkého ostatného mám zvládnuté za poobedie a už s úsmevom na perách, poznačeným zmenami, píšem tento žurnál.

Čo si z toho beriem? - a táto otázka je nesmierne dôležitá pre každého, čo nechce zabudene a mrzuto vrčať na situáciu, ktorá sa okolo neho deje. A teda odpoveď: 

- že zmena musí prísť v pravý čas, ale odkladať ju nesmieme
- že ak aj takmer každá bunka v tele hovorí, že to nie je dobrý nápad, ale tá jedna povie opak, treba po tom skočiť
- že sebarozvoj a realizácia nie sú ohraničené pracovnou zmluvou
- že reagovať na situácie včas a s nadhľadom je viac ako nad nimi plakať
- že akokoľvek zlá je prvotná situácia, zmena je vždy lepšia
- že zdravie je viac ako postavenie, či peniaze

A nakoniec malý bonus. Ak by tých zmien nebolo ešte stále dosť, tak o 3 týždne sa žením. A neexistuje zmena, na ktorú by som sa tešil viac. 

Filip.