Dobrý podvečer, milí priatelia.

Rôznej tvorbe sa venujem celý život.

Aj popri práci a deťoch som korálkovala, plietla košíčky, maľovala, háčkovala, vyšívala. A pri všetkom tomto tvorení sa mi nakopilo veľa rôzneho materiálu. Veľa som spotrebovala a ešte viac naškrečkovala....veď čo ak náhodou prestanú vyrábať korálky....alebo, alebo, alebo.

Som od prírody šetrná. Nevyhadzujem takmer nič, vo všetkom ešte vidím budúci potenciál.

Nevyhadzujem dokonca ani vadné korálky. S chybou, prasklinkou...odkladám si ich.

Neviem prečo, ale som jednoducho taká.

Veď možno niekedy budem vyrábať...čo ja viem...a pri tom budem tie vadné korálky potrebovať.

A čuduj sa svete, tá chvíľa prišla.

Nazvala som to Korálková svetlohra.

Korálky navlečené na pamäťovom drôte na náramky, zavesené pomocou starých retiazok na rozete z čezety, ktorú mi na moje veľké prosíkanie dal syn.

Svetlohra je prekrásna. Na slnku sa leskne, keď ju vetrík kolíše, no neviem ju nafotiť. Je to problém. Už som nafotila asi sto fotiek, ale nedá sa. Problém je pozadie, ... asi to neviem.

No ale prečo Vám to všetko píšem?

Aby som sa pochválila, samozrejme....a neodhadzujte ani puknuté korálky :-)

Vaša Marta - felix anima