šiť ma naučila moja maminka.

pamätám si to ako včera..ten deň, keď vyšla nová burda bol u nás sviatok. vždy som sa na to tešila, ako si s ňou sadnem za kuchynský stôl a prelistujueme si ju spolu. mňa vždy najviac trápilo, čo bude mať oblečené Miss Burdy :D 

moja mamina nám ušila toľko oblečenia, že by to s prehľadom zaplnilo hociktorú predajňu dnešných fast fashion značiek....
šila a štrikovala. najskôr to, čo sme potrebovali (futrované jesenné bundy, menčestráky, kraťasy, šaty, či sukne) a neskôr to, čo sme si vymysleli.
a teda, že sme jej dali zabrať ako "násť" roční. ja a moji traja súrodenci na striedačku :D
ja som si zmyslela "Nirvanovský sveter" ako Kurt Cobain, červeno-čierny... ale musel pôsobiť "vyťahane"...čize sme ho mokrý rozžehlievali ...
brat si zmyslel čierny sveter s červeným nápisom KoRn a mamina sa na to dala.
no ja si aj tak najviac pamätám ten svetrík s jelenčekom, s ktorým sa tak natrápila, keď bol brácho asi štvrtáčik. bol krásny, plný detailov a môj brat ho zabudol v škole... viac sme ho nevideli :(
a moje dlhé čierne šaty so žltými kvetmi a šaty na stužkovú staroružové so sivou vlečkou....
nezabudnem ako sme šli na svadbu ockovho brata. mamina do rána sedela za strojom, aby som ja ladila so sestrou a brat s ocinom... a ešte aj čosi na seba ušila...
často nebol nik tak pekne oblečený ako ona. a hlavne jedinečne. to bolo v tej dobe vzácne. 

dnes je na invalidnom dôchodku, ale jej zlaté ručičky a oči je vďaka Bohu slúžia a tak šije sestriným dvojičkám a dievčatá jej oblečenie nechcú dať dole... a tak zašíva, keď roztrhnú...a štrikuje pre všetkých pomožky... a všetci máme doma ňou vyšíté obrusy...
všetky vyšívané obrázky a záclonové vrecká sú tvorbou mojej šikovnej maminy :)

ja šijem pri mojich dvoch chalanoch veľa, ale teda pred ňou môžem len zložiť klobúk.
a to asi platí aj o nej a jej mame. starká mala zlaté ručičky, vedela urobiť strih ľavou zadnou ...škoda, že kým žila, som mala všelijaké iné záujmy...dnes by som jej dala milión otázok a sledovala by som ju pri šití od rána do noci...

mamina vždy odkladala každý kúsok látky a snažila sa neplytvať...
dnes má doma na podlahe koberček, taký akoby patchworkový. je pozošívaný z malých pásikov (asi 10x3cm), je veeeľmi farebný a naozaj netuším koľko je tých pásikov, ale mám ho strašne rada. so sestrami nad ním sedíme a hráme hru, kto si spomenie, čo bolo z čoho ušité.
- to boli kraťasy!
- a toto lambádovská sukňa, pamätáš?
- a toto mala mamina takú sukňu a vestičku
- Robčiho košeľa
- a toto je z ockovej...

za dar šitia som jej neuveriteľne vďačná. veľmi si vážim, čo pre nás robila... dnes o to viac, že sama poznám hodnotu ušitého popri deťoch...ona položila základy dielne s láskou....veľmi dávno...

som za ňu vďačná..za moju dobrú maminku...
žiaľ,už je to môj jediný žijúci rodič... ocka s láskou objimam do neba...