Fialová so zelenou, snehobiela, čokoládová a hrdzavá, možno s trochou béžovej. Nie, s oranžovou. Ružovú k sivej. Zúčtovanie dépéháčky o tri dni. Tento náramok nie, podklad neharmonizuje s pozadím hlavnej fotky. Prečo je tento obrázok tak zle orezaný a tamten neostrý? Škoda, no... Osem v hlavnej úlohe, plus tridsať náhradníkov, konečný výsledok sedem. Pravá strana sa rovná ľavej. Detaily neskôr. Aký názov? "Jarné oné..." Nie, nič prvoplánové. Niečo s pointou. Žeby... Hm, to už tu tiež bolo...
.......
Pozná vás všetkých cez vaše fotografie. Jej svetom sú faktúry a ročné zúčtovania, tri ratolesti, sada ceruziek a farebná fantázia, za ktorej brány sa chodí prechádzať vždy vo voľnom čase. Božka, vlastným menom artbodka sa k vám takmer denne prihovára svojimi starostlivo vyskladanými kolekciami a výkladmi. Každá pekná fotka jej v hlave spúšťa lavínu nápadov, kombinácií a asociácií. Možno jej pripomína nejaký dávno zabudnutý príbeh. Alebo taký, ktorý ešte nebol napísaný a čaká na svoju príležitosť. Čím dnes pohladí vaše srdcia a donúti vaše vnútro usmiať sa, hoci vás nič neteší?
O TVORBE
• Povolaním ste účtovníčka. Máte aj nejaké formálne výtvarné vzdelanie (napr. ZUŠ)?
Nie, moji rodičia si moje nadanie akosi nevšimli :). Chodila som však rok na výtvarný krúžok v škole a prispievala do súťaží typu "ZSSR očami mládeže" :).
• Vo svojej galérii na Sashe sa prezentujete kreslenými portrétmi, nájdeme aj maľované tričká a šálky. Ktorá technika je Vám najbližšia a prečo?
Určite kresba. Všetko ostatné je len doplnok, vyplynul tak trochu z požiadaviek mojich detí, tak som tieto veci začala ponúkať aj verejne.
• Ceruzka, uhlík či perokresba? Farebné alebo čiernobiele?
Napriek tomu, že mám rada farby, najradšej kreslím čiernobielo. Kedysi som začínala uhlíkom, časom sa mi trochu "sprotivil", teraz mám obdobie ceruzky.
• Portréty kreslíte na objednávku z fotografie. Môže len jediná fotka dôkladne vystihnúť človeka tak, ako ho chcú mať Vaši zákazníci nakresleného?
Môže, ale nie je fotka ako fotka. Myslenie zákazníkov je mi občas záhadou :).
• Ako dlho trvá nakresliť portrét tváre dospelého človeka z fotky?
Približne 2 hodiny. Kedysi mi to trvalo dlhšie, ale nakreslila som za tie roky okolo 400 portrétov a človek časom získa prax...
• Kreslíte aj tak, že Vám objekt "sedí" ako model?
Bohužiaľ nie, ale rada by som to skúsila.
• Čo žiadajú Vaši zákazníci - prikrášliť realitu, alebo zachovať presne to, čo je na fotografii?
Kedy ako. Väčšina rodičov si myslí, že ich dieťa je najkrajšie (a tak to má byť :), preto chcú, aby bolo nakreslené čo najvernejšie. Ani pri starších ľuďoch nie je problém. Najviac požiadaviek na úpravu reality mám pri portrétoch žien vo veku 30 - 50 rokov. Čiastočne sa to dá, občas si však niektorí moju prácu zamieňajú s prácou plastického chirurga :).
• Sťažujú sa niekedy Vaši zákazníci, že výsledok nespĺňa ich očakávania?
Áno, stáva sa to, aj ja som predsa tvor omylný a moja tvorba je stále v procese vývinu, učenia sa... Občas som však prekvapená, že portrét, s ktorým som úplne spokojná, páči sa mi, chce zákazník opraviť. Naopak, občas ja vidím nejaké chyby, ktoré "vyskočia" až po prefotení kresby a porovnaní s originálom. Zákazníkovi aj poviem, že to ešte upravím. On je pritom kresbou nadšený a zdá sa mu super. Je to aj o ľuďoch, tak ako v bežnom živote - sú chronickí sťažovatelia, ktorým nemožno ničím ulahodiť a sú takí, ktorí sa tešia zo všetkého...
• Ak nekreslíte na objednávku, ako si vyberáte svoje modely? Kreslíte aj svojich blízkych?
Kreslím vtedy svoje deti, deti mojich priateľov. Portréty rada darujem ako darček či prekvapenie. Najviac som kreslila moje prostredné dieťa - Karolínku - je z mojich detí asi najfotogenickejšia.
• Koho si nechávajú Vaši zákazníci zvečniť – seba alebo svojich blízkych?
Väčšinou svojich blízkych, pričom portrét venujú ako darček. Často kresbu objednávajú napríklad krstní rodičia, rodičia dávajú nakresliť svoje deti pre starých rodičov, manželka daruje portrét manželovi a podobne.
• Aké portréty sa kreslia lepšie – deti, dospelí, alebo starí ľudia? Ktoré považujete za zaujímavejšie?
Určite malé deti a potom tí najstarší. Deti pre ich milotu, naivitu a čistotu v tvári, starých ľudí pre krásu ich vrások.
• Neskúšali ste niekedy kresliť karikatúry?
Karikatúry nemám rada, nemôžem si pomôcť a tak ich ani nekreslím.
• Kreslíte rada aj iné objekty, alebo sa zameriavate len na ľudí?
Áno, hlavne zvieratá a rastliny – skrátka prírodu.
• Komu by ste sa dali portrétovať Vy?
Nerada sa pozerám sama na seba, radšej si zachovávam ilúziu o svojom vzhľade, takže nikomu :). Nerozumiem veľmi tej potrebe zavesiť si svoj vlastný portrét napríklad v obývačke... Ale ako sa hovorí - náš zákazník, náš pán :).
• Aké iné tvorivé a výtvarné techniky ovládate? Chceli by ste sa prípadne niečo nové a úplne iné naučiť?
Prísne vzaté, neovládam žiadnu techniku, kedže nemám odborné výtvarné vzdelanie. Kedysi som sa okrem kreslenia a maľovania venovala tvorbe kytíc a venčekov z prírodných materiálov, drobným ozdobám z textilu a papiera. Veľmi túžim naučiť sa maľovať akvarelom. Chcela by som vedieť maľovať napríklad akvarelové portréty.
• Mnohé deti nástupom do škôlky po tom, čo s nimi rodičia doma čarbali, maľovali, lepili a modelovali zažijú šok – ich výtvory sa neobjavujú na nástenke, lebo ich nestihli dokončiť v presne vymedzenom čase, učiteľke sa nepáči, ako poňali zadanie. Strácajú chuť tvoriť. Treba ich doma nútiť a nacvičovať s nimi kresbu a maľbu, alebo ich treba nechať tak a preorientovať ich záujem na niečo iné?
Ani ja som v škole na výtvarnej výchove nemala vždy úspech so svojou tvorbou, často nerezonovala s predstavou mojej učiteľky. Z mojich detí ani jedno nezdedilo po mne nejaký výrazný výtvarný talent. Kreslili a kreslia toľko, koľko ich bavilo a baví, nemiešala som sa im do toho... Mali potom tendenciu porovnávať sa so mnou a trápilo ich, že to nevedia tak, ako ja...
O VÝKLADOCH
• Vaše výklady sú na Sashe vysoko cenené pre svoju harmóniu a zmysel pre detail. Mnohí ľudia si väčšinou myslia, že stačí nasekať pár obrázkov dokopy, dať tomu ľúbivý názov a celé to má trvať maximálne polhodinku. Ako dlho Vám trvá poskladať výklad, resp. úspešný výklad?
Ťažko povedať, ja totižto robím všetko útržkovite, po kúskoch, popri účtovnej práci. Tu vyberiem jednu fotku, potom polhodinu nič, potom druhú, zase chvíľu robím niečo iné... Často dám do šatníka aj 30 kúskov a potom pretrieďujem. Celkovo však, ak by som spočítala tie rozdrobené minúty a sekundy, celý proces trvá málokedy dlhšie, než hodinu.
• Aká by mala byť motivácia tvorcu - zviditeľniť sa prostredníctvom tvorby kolekcií za každú cenu? Alebo by mala motivácia vychádzať zvnútra - chcieť vyskladať niečo pekné a až potom, ako akýsi druhý plán, resp. "podružný efekt" tvorby príde zviditeľnenie?
Druhá časť otázky je zároveň odpoveďou. Motivácia len sa zviditeľniť je priehľadná a z dlhodobého hľadiska odsúdená na neúspech. Nominácie sú niečo ako mandaly z piesku, ktoré robia budhistickí mnísi, aby si ľudia uvedomovali, že všetko je len dočasné. Úspech, uznanie, moc, majetok, peniaze a napokon aj náš život. Všetko raz skončí v "priepasti času". Dlhé hodiny práce napokon zotrieš rukou v jedinej sekunde... Keď robím nomináciu, vkladám do toho srdce, energiu, čas. Potom to v mysli "zotriem" a urobím inú. Nominácie idú za sebou, tie moje aj tie od iných tvorcov... "Úspešná" nominácia sa dostane do topky či výkladu na titulke a jej životnosť sa o niečo predĺži... Vyzerá to takmer nezmyselné robiť ich, však...? :) Páči sa mi myšlienka o "rozčerení hladiny" od jedného židovského psychológa, Irvina Yaloma, ktorý sa zaoberal existenčnými otázkami. Ľudia tým, čo robia, tvoria, ako žijú... čeria hladinu. Niekto viac, niekto menej, niekto robí dobré vlny, niekto tie zlé... Vlny sa šíria po hladine. Chtiac či nechtiac ovplyvňujeme iných ľudí, ich myslenie, názory, činy... Aj tých, ktorých ani nepoznáme a nevieme o nich. Toto vlnenie nikdy nekončí a na drobnej úrovni stále existuje. Je jediné, ktoré dokáže prekonať čas... Moje nominácie majú svoj obmedzený čas, kedy sú na očiach, ale to nevadí. Rozčerili hladinu a to je dôležité :).
• Mnohé z Vašich výkladov sú umeleckými dielami samé osebe. Je dôležité, aby sa ľudia obklopovali krásnymi výtvormi ľudských rúk a pestovali v sebe pocit, že na svete je krásne?
Krásne veci vnášajú do života harmóniu a v dnešnom rozháranom svete je jej veru málo... Ctím si krásu a spájam si ju s dobrom. Citlivejší ľudia si všimnú, že na tvári, ktorá je zvonku na prvý pohľad pekná, ale z jej vnútra nevyviera dobro, čosi neladí... Určite to mnohí zažili - človek, ktorý nám je milý, máme ho radi a považujeme ho za dobrého, sa nám po čase zdá pekným aj fyzicky, všímame si krásne detaily jeho tváre... A naopak. Pekný, no nepríjemný človek sa nám po čase až takým pekným nezdá...
• Áno, s tým možno súhlasiť. A zároveň dodajme, že aj málo atraktívny človek, keď ho má niekto rád, zrazu akosi opeknie. Jeho krása vyviera zvnútra... Mimochodom, ktorá farba je podľa Vás najkrajšia?
Zelená, to je jasné. Farba stromov, trávy, prírody...
• Vo svojich žurnáloch ste podrobne a zábavne spísali cenné rady, ako úspešne tvoriť výklady. Rada sa vyjadrujete písaním?
Čiastočne áno. Rada ľuďom pomôžem radami – v tom sa zrejme prejavujú moje gény (som z učiteľskej rodiny :). Už som o sebe počula, že viem zaujímavo a precízne formulovať myšlienky, že by som mala písať blogy. Možno to súvisí s tým, že som vždy veľa čítala a veľa o prečítanom rozmýšľam. Schopnosti by boli, nemám na to však povahu. Som asi príliš málo ambiciózna a otvorená, svoje súkromie a svoje myšlienky si chránim.
• Aký je proces tvorby výkladu od úplného začiatku? Začnete názvom a snažíte sa nakombinovať fotografie podľa témy, alebo naopak – skladáte si svoju skladačku a potom, podľa toho čo Vám evokuje, doplníte názov?
Niečo medzi tým. Väčšinou mám hrubú predstavu a tú potom úplne na záver skorigujem. Tie najlepšie názvy často vznikli tak, že som nemala "šajnu", ako konkrétnu nomináciu nazvať. Nič ma nenapadá a potom mi niečo "ťukne":). Napríklad teraz - robím jednu nomináciu, sú tam dvaja chlapčekovia, muž, nejaké vajíčka, modré halúzky... viem, že názov bude niečo v zmysle "Chlapci sa chystajú na Veľkú noc", ale netuším ešte presne, čo to bude. Nerada dávam všeobecné a otrepané názvy, ako napríklad "Jarné oné" , avšak priznávam, občas sa k tomu uchyľujem aj ja :).
(doplnené - nominácia tu: https://www.sashe.sk/vyklad/432239/nova )
(pre účely tohto žurnálu vznikla aj nominácia "Jarné oné..." https://www.sashe.sk/vyklad/432453/nova)
• Do výkladov vyberáte kvalitné, vyvážené fotky. Je možné aj zo zlej fotky urobiť dobrý výklad? (napr. ak je súčasťou celku, kde jej nekvalitu prebijú ostatné)
Nekvalitnú fotku neprebije nič... Koľkokrát mi je ľúto, že čosi do výkladu nemôžem dať, práve pre tú nekvalitu. Jednoducho, nedá mi to...
• Ide Vám fotenie rovnako, ako kreslenie či skladanie nominácií?
Som technický antitalent. Fotky dobre "vidím", t.j. viem povedať, ako zmeniť či upraviť foto, ale samotné fotenie... to je nad moje pochopenie :).
• Inšpirujete sa ľuďmi a prírodou – kreslíte portréty a tvoríte výklady všemožných farieb, od farby jarnej trávy po odtiene jesenného lístia. Inšpirujete sa aj nejakým konkrétnym umelcom?
Áno, sú svetoví maliari z časov minulých, ktorých obdivujem a trochu sa nimi možno aj inšpirujem a uznávam ich. Páči sa mi tvorba aj mnohých výtvarníkov - umelcov tu na Sashe.
• Neľutujete, že ste sa nestali profesionálnou umelkyňou, dizajnérkou alebo nezabŕdli do povolania, ktoré vyžaduje viac kreativity ako daňové priznania :)?
Občas ma to mrzí. Túžila som ísť na výtvarnú školu, no nemala som odvahu presadiť si to. Moji rodičia chceli, aby som mala v rukách "istý chlieb" a preto ma skrátka dotlačili na ekonomickú školu. Bola iná doba a ja ako dieťa som nikdy nebola rebelom. Skôr taký ten podivín, zahrabaný v knihách... Mne to však dobre myslí aj matematicky a logicky, účtovníctvo mi ide a svojim spôsobom ma aj baví. Jediné, s čím mám problém, je moja nedôslednosť a sklon k prokrastinácii - ale s tým vraj bojujú mnohí tvoriví ľudia :). Všetko v živote má svoj zmysel a možno je to takto dobre. Ktovie, či by ma tak bavilo kresliť, ak by som - obrazne povedané - mala pod krkom nôž, že svojou tvorbou musím uživiť seba a rodinu. Takto mám určitú slobodu v kreslení a možnosť vyberať si, čo budem kresliť... Mojim snom však je, že raz, keď deti odrastú, prihlásim sa na nejaký výtvarný odbor. Študovať sa dá v každom veku a výtvarníci v tomto ohľade nie sú tak obmedzení časom :).
https://www.sashe.sk/artbodka/journal/tipy-a-triky-na-robenie-nominacii-vykladov
https://www.sashe.sk/artbodka/journal/tipy-a-triky-ako-na-nominacie-pre-mierne-pokrocilych
https://www.sashe.sk/vyklad/432453/nova
https://www.sashe.sk/vyklad/432239/nova
obrázky:
https://pixabay.com/sk/podve%C4%8Der-rybn%C3%ADk-hladina-mraky-201683/