Po dvoch plne zaneprázdnených rokoch na materskej s mojím malým nezbedníkom som mala zase raz chvíľku čas sa zamyslieť a dokonca aj sezónne tvoriť. Dala som si malú pauzu od každodenných etikiet a bodyniek a pustila fantáziu "na špacír" celkom iným smerom... Poďte sa pozrieť, čo moja hlava, ťažko skúšaná materskou dovolenkou, vyplodila. Pri tejto vzácnej príležitosti som si dovolila pre vás pripraviť aj tento veselý fotožurnál :-).
Čochvíľa sú tu veľkonočné sviatky a mne docvaklo, že v našej rodine a okolí nám dorástlo veľa malých mužov do šibacieho veku. Napriek tomu, že dnes už to vraj nie je in, som radšej v strehu a už si živo maľujem tých natešených oteckov a synov, ako sa k nám hrnú s päťmetrovými korbáčmi a kýbľami vody...
In alebo ne-in, čo je rozhodne OUT, je cukor a palmový olej! Prinajmenšom u mojej sestry a švagrinej ;-) Musela som teda popremýšľať, akým originálnejším obdarúnkom ohúriť, aby sme to doma veľmi neschytali a všetku bielizeň týždeň na šnúre nesušili.
Keďže sme u nás doslova zavalení samolepiacimi fóliami, asi už tušíte, že mi nenapadlo nič svetobornejšie ako polepiť nimi vajcia :-) Skúsila som najprv nesmelo, že či vôbec "mrška" fólia bude na takom nezvyklom povrchu držať, ale čuduj sa svete, chytila sa!
A celé to chytilo aj mňa, takže sa u nás začala zdobiaca mánia:
Medzi prvými som vyskúšala už klasický smajlíkový motív a tešila sa z neho asi ešte viac, ako náš malý...
Potom prišli na rad všelijaké ksichtíky, hlášky, nápisy, folklórne a rastlinné motívy z našich svadobných etikiet, všetko možné aj nemožné:
Nechala som aj samotné vajíčka, nech sa vyjadria k téme. Myslím, že ako darček pre oteckov budú ideálne:
Najmenších šibačov určite poteší toto malé stádočko:
Skúsila som použiť nálepky aj ako šablóny. Polepila som natvrdo uvarené vajíčka nastrihanou etiketou Herbarium, potom ich zafarbila, nechala poriadne usušiť a začala opatrne odlepovať... No, bola to piplačka, ale výsledok je fajn - vlastne všetky 3 fázy vyzerali celkom dobre:
Inak po rokoch (ambície v tejto výtvarnej činnosti, z ktorej som mala vždy komplexy, ma totiž opustili už v puberte...) sa aj mne nešikovnici konečne podarilo urobiť si vlastnoručne veľkonočné vajíčka, na ktoré sa dá pozerať! S týmto míľnikom v mojej tvorbe som sa jednoducho musela pochváliť - tak dúfam, že vás fotky z mojej dielne aspoň trošku pobavili ;-)
Snáď sa teda výslužky budú páčiť aj šibačom a ja prežijem polievací pondelok bez ujmy...