Milovala ho....až tak moc že mu zo samej lásky usekla hlavu.

Prečo?

Dovádzal ju k šialenstvu. Hral sa s ňou ako so svojou najmilejšou hračkou, čo ju odvialo až ďaleko do sveta fantázie a viery že pre ňho existuje iba ona...no nebolo to tak. Jej malá dušička vo vnútri jej šepkala "...toto nieje skutočné..."

No jeho poskakujúce očká a šibalský úsmev ju vždy dostali. A ona znova a znova uverila jeho kúzlu. 

Až jedného dňa...prišiel zlom. Pochopila to !

A tak zobrala meč ktorý shovávala hlboko vo svojom srdci a vykročila vpred. Každým krokom ako sa k nemu blížila si bola istejšia tým čo urobí. Ľudia čo ju poznali pri jej príchode vstávali že ju pozdravia, no ona okolo nich len prešla ako ľadová královná a chladným pohladom ich zmrazila. Išla ďalej až kým neprišla k nemu. Posledný krát sa na ňho pozrela a potom to prislo.

Odťala mu hlavu.