Mak je rastlina na našej zemi natoľko rozšírená, že rastie aj v mojej, čo sa botanickej diverzity týka, dosť úzkoprsej záhrade. Rastie tam ako tá povestná fialôčka na trenčianskom moste - tú tiež nikto nesadil, nikto ju nesadil, sama ona rastie.

Mak v našej záhrade nemá žiadne ambície a väčšinou nedosiahne dospelosť, akú by mal; dosiahne len zakrpatenosť , neduživosť a podvyživenosť. Napriek svojmu nepeknému vzhľadu sa dá použiť na tvorenie, napríklad takýchto makových srdiečok: makovice rozrezať strednom na polovice a polovičky prilepiť na srdiečka z látky. Ostatné domaľovať.

Možno ho použiť aj na výrobu večne kvitnúcich makov; za pomoci červeného tenkého baliaceho papiera papier, drôtika a čiernych korálok.

Samozrejme, sú aj záhrady, kde rastie mak tak ako má, vzorne, disciplinovane a v zástupe. Našťastie aj u mojej starej mamy; to sa potom tvorí a dekoruje!

Pomocou drôtu som z makovíc vytvorila girlandu, ktorú som pripevnila na veniec z vŕby.

Ďalšia možnosť ako použiť makovice je odrezať vrchnú časť a makovičkám urobiť štýlové frizúry.

Na výrobu makových anjelikov postačí makovica, farby a kúsok drôtu na krídla.

Týchto anjelikov som obliekla do uschnutej rastliny "strieborny drôtik".

Jarné ovečky z makovíc do veľkonočných dekorácií.

Bonus pri tvorbe je mak na slivkové gule alebo makové štrúdle. Prípadne naopak; bonus pri dorábaní maku na koláče je materiál na tvorenie. Za mňa obidva super!

Môj posledný projekt mal byť baliaci papier, opečiatkovaný makovicami rôznych veľkostí. Ale keďže makovice, určené na tento zámer spokojne a mierumilovne visia pri okne, nebudem ich teraz rušiť. Stačí v budúcej päťročnici.