Človeka občas zarazia prerábky balkóna, kde na fotke predtým : rárohy, škatule, kýble a metly, a potom : košíky, kvetinky, dečky a sviečky v pravom uhle. Tak trochu zvláštne až podozrivé, ako keby tam ani nebývali tí istí ľudia.
Náš balkón vyzerá prevažne normálne, a jediné čo občas robí neplechu sú drevené obkladačky, ktoré vždy na jeseň zložím a na jar rozložím :
Mojim cieľom je predĺžiť ich životnosť. Keďže ale badám, aký neblahý vplyv má toto opatrenie na životnosť mojej chrbtice, asi od každoročného skladania a rozkladania upustím. Balkón je zastrešený a riziko, že v obkladačkách zimuje pavúk, veľké. Z tohoto stretnutia zoči-voči mám väčší strach ako zo zvetrania dreva v snehu a mraze...
Toho roku na jar mi však pred položením podlahy do očí uderila táto biela plocha, kde na prvý pohľad vidieť, že by zniesla trochu zelene.
Keďže o rastlinstvo sa mi v lete nemá kto starať (na dovolenkychtivé susedy vôbec nie je spoľah), opať som raz siahla po farbe a štetci.
Hneď ako odišiel muž na služobnú cestu som začala miešať farby. A veru som dobre urobila, že som vyčkala na jeho neprítomnosť. V tejto fáze - po prvom nátere - to vyzeralo katastrofálne.
Farebné plochy som doplnila neutrálnym kruhovým vzorom, ktorý pasuje ku všetkým ročným obdobiam : štyri kruhy z tvrdého papiera obkreslené na podklad najprv ceruzkou, potom obtiahnuté čiernou farbou so štetcom.
Hotové, s mojou "záhradkou".
Nie je to žiadna veľká vec, ale ja som rada, že mám trochu "zelene", ktorá aj bez polievania nezvädne a na jeseň neopadá.