Ahojte,

v týchto sparných dňoch sa paríme asi všetci a vedome a aj podvedome hľadáme chládok. Niekto si plachtí v mori a necháva sa unášať prúdmi a obhrýzať medúzami a iný sa zase vŕta tôňami a lesmi a sem-tam stretáva spoluvŕtnikov macovitých v lesných húštinách. A na každom je, čo si z toho vyberie a čo si z toho môže vybrať.

Avšak, majme radi les. Aj ked sme práve pri mori... Predsa len, je nám bližší a máme ho tu po celý rok v plnej paráde aj so svojimi obyvateľmi všakovakými. A vytvára pre nás tône a vône a farby, aké sú pre nás upokojivé. Také som si aj ja vytvorila ...

Majme ho radi a to naozaj. Stačí mu nerobiť zle. A mať rešpekt. „Nečesať masovo“ čučky, ale nechať ich dozrieť pre iných maškrtníkov, alebo férovo pozbierať iba to, čo náš chrbát dovolí.

A nerobiť si odpadkové koše z kosodreviny, či iných lesných zákutí a radšej to zniesť so sebou v batohu. A nerobiť hluk, ak nie je potrebný v rámci sebaobrany. Lebo aj lesík vie zahučať a potom je uz väčšinou neskoro. Stačí sa v tichu prejsť a uvidíš a začuješ. Možno iba ticho, ale aké liečivé...

Stačí sa správať ozaj s rešpektom... a vráti sa to späť v podobe krásnych pocitov a čistej hlavy.

Pre mňa je les zdrojom dobrej energie a asi preto aj tak rada stvárňujem aj jeho obyvateľov a často sa moja tvorba prelína s prírodou.