Keď bojujeme proti niečomu, stále tomu dávame miesto

V ezoterike sa veľmi často stretávam s výrobkami „proti...“. Proti strachu. Proti závisti. Proti negatívnej energii. Proti zlým ľuďom. Proti útokom. Proti smole. Proti všetkému možnému, čo by nás teoreticky mohlo niekde za rohom energeticky prepadnúť. Na prvý pohľad to znie logicky. Ak existuje problém, treba proti nemu bojovať. Lenže práve tu mám už dlhší čas problém s celou touto filozofiou.

Predstavte si človeka, ktorý si každý večer zapáli sviečku „proti urieknutiu“. Čo si pritom vlastne opakuje? Som v nebezpečenstve. Niekto mi môže ublížiť. Musím sa chrániť. Niečo na mňa pôsobí. Musím proti tomu zasiahnuť. A zajtra znova. A pozajtra znova. Možno sviečka krásne horí, možno má nádhernú etiketu a možno pri nej človek vykoná celý rituál. Lenže zároveň si každý večer pripomína presne to, čoho sa chce zbaviť.

Kam smeruje pozornosť

Nemusíme pritom ani hovoriť o zákone príťažlivosti. Aj úplne obyčajná psychológia pozná jednoduchý jav: tomu, čomu venujeme pozornosť, začne náš mozog pripisovať väčší význam.
Keď sa začnete báť, že vás ľudia ohovárajú, budete si viac všímať pohľady, gestá a útržky rozhovorov. Keď budete všade hľadať negatívnu energiu, veľmi pravdepodobne ju začnete všade nachádzať. Nie nevyhnutne preto, že jej zrazu pribudlo. Ale preto, že ste nastavili svoju pozornosť na jej vyhľadávanie.
A potom vzniká zvláštny kruh. Čím viac sa chránim, tým viac mám pocit, že ochranu potrebujem. Čím viac bojujem proti negativite, tým viac sledujem negativitu. A čím viac ju sledujem, tým viac dôkazov nachádzam, že je všade okolo mňa.
Človek tak môže celý život bojovať s nepriateľom, ktorého si každý deň zároveň pripomína.

Preto mi slovo „proti“ nesedí

Časom som si pri svojej práci uvedomil jednu vec. Nechcem vytvárať sviečky proti strachu – oveľa väčší zmysel mi dáva podporiť pocit bezpečia. Namiesto výrobku proti negatívnej energii radšej pracujem s témou očisty, pokoja a harmonizácie priestoru. A namiesto toho, aby som človeku hovoril, že potrebuje niečo proti zlým ľuďom, považujem za zmysluplnejšie podporiť jeho vlastné hranice, stabilitu a vnútornú silu.
Rozdiel môže vyzerať iba ako hra so slovami. Podľa mňa však nie je. Je rozdiel, či stojím celý deň pri dverách s mečom a čakám, kto na mňa zaútočí, alebo si vytvorím pevný domov, zatvorím dvere a venujem sa vlastnému životu. 
Výsledkom môže byť v oboch prípadoch ochrana. Ale vnútorné nastavenie je úplne iné.

Boj nie je jediný spôsob zmeny

Máme zvláštnu tendenciu všetko riešiť bojom. Bojujeme proti stresu, proti strachu, proti chorobám, proti negatívnym myšlienkam, proti vlastným emóciám. A niekedy tým len vytvárame ďalšiu vrstvu napätia. Som vystresovaný. A teraz som ešte vystresovaný z toho, že som vystresovaný.
Mám strach. A teraz sa navyše hnevám na seba, že mám strach. Vnímam nepríjemnú atmosféru. A namiesto toho, aby som svoju pozornosť obrátil k pokoju, začnem pátrať, kto mi čo poslal, kto na mňa zle myslel a odkiaľ ku mne zase priletela nejaká energetická katastrofa.
Takto sa dá veľmi ľahko dostať do sveta, v ktorom už človek nežije svoj život. Neustále sa iba pred niečím chráni.

Preto u mňa nenájdete sviečku „proti...“

Nie preto, že by som popieral potrebu očisty, ochrany alebo práce s priestorom. Práve naopak. Tieto témy tvoria významnú časť mojej práce.
Rozdiel je v tom, z akého miesta k nim pristupujem. Moje sviečky nechcem nastavovať na boj s niečím. Zameriavam ich na to, čo má byť podporené: pokoj, očistu, stabilitu, harmonizáciu, zdravé hranice, vnútornú silu, uvoľnenie alebo vytvorenie príjemnejšieho priestoru. Pretože keď chceme vo svojom živote viac pokoja, nemusíme každý deň viesť vojnu s nepokojom.

Keď chceme svetlo, nemusíme donekonečna analyzovať tmu.
Stačí začať rozsvecovať.

A možno práve v tom vidím jeden z najväčších rozdielov medzi prácou proti niečomu a prácou pre niečo.
Prvá potrebuje nepriateľa.
Druhá potrebuje smer.

A ja som si pre svoju prácu vybral smer.