Minuloročná jeseň a predvianočné obdobie boli pre mňa sklamaním. Mala to byť záplata na moje zlomené srdce. No prišiel opak. Zákaziek bolo málo a ľudia ako keby o handmade stratili záujem. Mrzelo by ma to veľmi, keby som nevidela, že moji "kolegovia" majú presne tie isté problémy.

V tom čase médiá šírili poplašné správy o tom, ako zdražejú energie a vlastne všetko a že to bude mať obrovský dosah na nás všetkých.

Samozrejme, neboli to nepodložené informácie a inflácia fakt výrazne poskočila, ale život ide ďalej a my ľudia, sme dobrí v tom, že sa dokážeme prispôsobiť a hlavne neprepadame zúfalstvu.

Avšak, vplyv médií je výrazný a prejavilo sa to aj na záujme o ručne robené výrobky, ktoré majú pridanú hodnotu, že robia majiteľovi radosť, no zároveň nie sú častokrát až také nevyhnutné pre život.

Keď minuloročná sezóna odznela a videla som svoj predaj, vyhorela som. Aspoň čo sa týka výroby rukavíc. Zrazu som stratila záujem niečo vymýšľať, tvoriť, a moja sada ponožkovych ihlic začala zapadať prachom.

Bola som pevne presvedčená, že som s nimi skončila. Bol to až odpor a nechuť .

Zaujímavé je, že som s pletením úplne nesekla. Vznikli tri dámske svetre , hrubšie, v zaujímavých farebných kombináciách.

Bola som rada, že mám stále chuť strikovat a tvoriť niečo pekné . Ale úprimne, prvý sveter , hnedo modrý ,som plietla pre seba. Čiže som nemala motiváciu predávať na Sashe.

Lenže ja som kováčova kobyla a väčšinou mi je ľúto nechať si svoje výrobky pre seba , takže pribudli ešte dva svetriky.

Stále spomínam, že mám veľa materiálu a svetre mali byť premenou vyrazneho množstva materiálu na niečo pekné a užitočné 

S rukavicami som neskončila a chuť sa postupne vrátila . Vznikli úplne nové modely.

Tak nech ani vám nič nevezme vietor z plachiet. Tohtoročnú sezónu máme pred sebou a ja som zvedavá ako to dopadne. Verím, že dobre, a vy?