Ahoj sashe kreatívny svet!
Dnes mi prišiel domov balíček s novou akrylovou farbou. Viete, nechcela som sa chváliť, iba je čudné, že človek, ktorý roky pracuje s fixami a zbiera ich rovnako vášnivo ako filatelista známky... že, no jednoducho je to čudné objednať si akrylovú farbu. A ešte k tomu oranžovú.
Ale to som celá ja, povedzme si úprimne. Ja tuším každých 5 rokov mením techniku tvorby. Hahaaa, je to trochu smiešne, pretože... takto zo mňa umelec s vycibreným a uceleným rukopisom nebude. A viete čo? Je to vlastne jedno. Ťahá mi na 37 a na čo sa budem hrať? Dieru do sveta neplánujem urobiť. Umenie, tvorenie je sloboda a ozaj na tom nezáleží. Umelec, tvorca, handmadista by mal robiť tak, ako mu srdce a ruky kážu. Zistila som, že ak to nerobím, vyhorím ako zápalka.
***
Oranžová akrylová farba značky Van Gogh, teda pristála v mojej ruke a ja si vravím, dievča milené, čo ty budeš robiť s tou oranžovou?
Hm hm hm... Chvíľa sústredenia. A je to! Zhrabla som akvarelový papier a ide sa trénovať akvarel. Prosím nesmejte sa, ja sa k akvarelu dokola vraciam a vždy som z toho neskutočne spotená. Prisahám, že aj za gaťkami. Viem, čo dokážu umelci s akvarelom, ako krásne s ním pracujú na papieri a ja sa o to zatiaľ iba snažím. Naozaj vo všetkej skromnosti, s heslom "každých 5 rokov nová technika, každých 5 rokov nový život". Neplánujem to, len to tak nejak, zo mňa vypadne... A tak sa vžívame spolu akvarelovo a do toho všetkého mixujem tú oranžovú akrylovú farbu.
Už ma aj trochu hlava bolí, lebo na moje pomery je to veľký formát, okolo je gauč, podlaha a voda. Veeeeľa špinavej a oranžovej vody. Nič to, sústredím sa... Hrám sa. Áno, len sa hrám, to je to správne slovo. Hlavne sa snažím nič nepokaziť, lebo by som chcela, aby sa tento akvarel s oranžovou akrylovkou podaril. Nejde o život. Ale ak ide o papier a výsledok na ňom. IDE O ŽIVOT!
Čiarka sem, čiarka tam. Škvrna, bodka. Hrám sa. Bojujem.
Zrazu vidím, že to sedí. Aj tá oranžová, aj tá slečna na obrázku. Spokojne si sedí na svojom romantickom mráčku. Je to rozhodne iné, ozaj iné od všetkých akvarelov, ktoré ja poznám a obdivujem. A zdá sa, že tej slečne na mráčiku to nevadí. Je ok so svojím svetom. Cíti sa bezpečne na svojom mráčiku... Vlastne ona je celkom ako ja. Tiež si sedím kdesi na svojom mraku, mrkám na svet a každých päť rokov ho skúšam premaľovať inou technikou...
Je to fajn. Stále ma to baví ♥