O domoch pána P. a kreslených novinkách

Lucy S. » Tvorba / 2024-07-11 07:00:02 / 2 komentáre / 16 lajkov

Len tak- znenazdajky pristála v mojom inboxe zaujímavá otázka. Petra mi písala, že pozerala dokument o Picassovi, mal tri domy, kde skladoval svoje umenie a na striedačku žil. A tak sa ma opýtala, že kam to všetko dávam ja ...

Zjavne ma Petra sleduje dlho, lebo vie, že mám ruky neposedné, a ja som jej za to vďačná, že je taká pozorná. Bohužiaľ s mojim kontom, by som si mohla dovoliť pol domu, a taký aký mal Picasso, tak ten nikdy. A tri?...si deláte p*srandu...

Pravdou ale je, že množstvo obrázkov máme s vyššie uvedeným pánom podobné. Kvalitou nie, tam sa nepokúšam ani len omylom priblížiť (inak ja osobne nezdieľam sympatie s ním ako s mužom, človekom), no pracovitá som. Asi aj dosť. Asi aj preveľmi. Je to niekde medzi obsesiou a sladkou sebatrýzňou...

Odkedy mi to Petra napísala, zamyslela som sa nad tým, že kedysi bol môj veľký sen mať ateliér. Mať priestor, kde môžem sedieť a pracovať, nerušene, s láskou a vášňou podobnou akú mal Picasso. Pardon, bez žien a alkoholu, ja som Panna, mám svoje pevné zásady...♥

Snívala som teda o takom mieste. No človek mieni a život mení. Akosi sme som sa vyvinula do introvertného umelca, ktorý keď nemusí, nikam nejde. V tom teda sa s pánom P. rozchádzame.

Pozorujete na sebe, že niektoré sny vlastne sa ani nemusia splniť, a nájdete si svoj miesto v živote aj tak?

Mne sa toto stalo tiež, ostala som možno skromnejšia na životný priestor, uzavretejšia, ale o to radšej tvorím príbehy na papier. Za posledného pol roka je ich enormne veľa, a ja si vravím, že Picasso by to dávno bol býval predal, postavil by si na tom ďalšie svoje obdobie kariéry, no ja...Ja proste pozorujem na sebe, že čím som staršia, tým menej ma baví tlačiť sa kamsi. Ukladám jeden obrázok za druhým, na seba, vedľa seba, pod seba. Skicáre mám okolo seba ako lastovičky na drátoch, a ja si vravím, že toto má asi každý umelec. Svätý papier, posvätný maličký priestor a večné ideály. Že predsa niekedy, to bude ako u toho Picassa.

Alebo možno nie. Lebo každý sme jedineční, však ano.

Nemá význam mať domy ako niekto, budovať kariéru ako niekto, byť ako niekto. Keď sa človek pozrie na svet okolo seba, prifarbený odtieňmi, ktoré sú mu blízke, život dáva viacej zmysel.

Odkedy mi Petra napísala viem, že tri domy nikdy mať nebudem. Ostanem spokojne v našej obývačke, s malým stolíkom, kávou a čokoládou. Budem len skladovať okolo seba príbehy a naháňať tie papierové lastovičky, až kým sa neunavím.