O tom, že leto už pomaly uletelo, nemusím vám písať.

Nos to cíti, a ranná studená rosa na tráve, tak trochu chladí.

Lastovičky sa viac a viac podobajú  malým bodkám na oblohe. Skoro ako mak sypú sa ďaleko preč.

Ale to nevadí. Tak to býva každý rok, a to čo sa opakuje, je predsa bezpečné. Rutina je vzácna.  To, čo sa opakuje, dáva nám proste istotu, že ani o rok nebude to inak.

Vzala som svoje drobné krabičky s korálkami a vysypala odtiaľ nepravidelné mušle. Sú to korálky, ktoré som dostala od kamarátky z dovolenky z Grécka. Prišlo mi, že ešte si to leto na chvíľu zavolám.

Korálky farebné, drahé kamienky, sem tam mušľa. Kúsok mora, jasnej oblohy na úzkej šnúrke, ešte leto pritiahne naspäť k nám.

A ak nie, bude to spomienka...

Každý náramok je taký skromný príbeh. Záznam toho, ako som sa cítila, a kam všade blúdila moja myseľ. Uzlík za uzlíkom sú ako moje slová. Pekné slová, ktoré nesú v sebe šťastné chvíle s tým, čo ma baví, a čo si naozaj užívam.

Leto je už preč, to vám písať nemusím.

Ja som vytiahla vlnu a chystám novú kolekciu. Lebo ide jeseň. Tak ako každý rok.

Užijem si ju, lebo ja som dieťa jesene ♥

Mávam vám