Lucy S. » Tvorba / 2023-11-07 13:00:01 /  Pridaj komentár / 20 lajkov

Môj manžel má v poslednej dobe takú pasiu.

Nakupuje.

Ale asi by som klamala, keby som tvrdila, že to robí len poslednú dobu. On nakupuje čosi stále. Je to taká žena prezlečaná za muža, ktorý často tvdí, že vlastne nič nepotrebuje, ale aj napriek tomu neraz ho svrbia prsty.

Na moju radosť však teraz nakúpil knihy o umení. Také z druhej ruky, takže na jeho obhajobu, neminul zas tých peňazí až tak veľa. Bohužiaľ, rada by som ho zastavila a bola za rozumnú. Ale nemôžem, pretože ja som vlastne taká istá ako on, a užívam si poklady.

Teraz napríklad tie knihy, ktoré nám chodia domov.

Knihy sme mali teda doma už dlhšiu dobu a jeden deň, kedy naozaj som netušila, čo mám kresliť, a bola akosi sama sebou presýtená, vzala som do ruky Renoira. Teda nie jeho ako osobu, chápete, to už by som len dajaký prach musela v nádobke niesť... Myslela som knihu o jeho tvorbe, obracala list za listom, a vtedy mi napadlo, že čo keby som jeho tvorbu, jeho obrázky preložila do svojho jazyka.

Čo keby som sa inšpirovala, ale vložila tam seba samú. Akoby to asi fungovalo a či by to vôbec fungovalo.

Sedela som hodiny nad skicárom, a pochopila, že toho teda ešte veľa neviem, aj keď sa tu šmrdkám s nejakým tým hobby umením cez 13 rokov...

Farby, čiarky, odtiene. Rovnako som pochopila, že doma mám úplne zlú paletu, a farby typu opera pink, a dusty pink, a iné pink, sú mi na dve veci. Renoir rozhodne nebol fanúšik týchto odtieňov, a podľa mňa v tej dobe taká opera pink ani neexistovala...

Ale nevzdávala som sa, lebo stále som si opakovala "lucia, nerobíš kópie, si tam sama sebou, rob ako najlepšie vieš".

A tak som robila.

Každý obrázok som zmenila, niekde vypustila pôvodné postavy, inde pridala modernú techniku, a prišla na to, že som naozaj s výsledkom spokojná ♥

Priznám sa, neskutočne ma to bavilo, pretože o tomto umenie je. V čase, keď sme zahltení trendami, peknosťami z internetu, tisíckami obrázkov, ja som sa schovala s Renoirom pod perinu (bože, to znie divne) a hľadala seba. Ako inak to viem...Po tých 13 rokoch, či to ešte viem, a či vlastne nedostane strach ísť mimo mojej konfortnej umeleckej zóny. Či budem vedieť ukľudniť v hlave ten kritický hlas, že to predsa nie je ako originál...

Nestalo sa tak, a toto je výsledok. Som zvedavá, či aj vy niekedy idete mimo svojho štýlu, mimo svojej komfortnej zóny, lebo za mňa osobne, sú to presne tie momenty, ktoré mi vlajú život do žíl ♥

No a teraz už musím ísť, kamaráti, zvoní kurier. Asi ďalšie knihy ♥