Už dlho mi ležal v izbe hokrlík po starkej. Vzala som si ho ako spomienku na detstvo strávené u nej. Je to také malé drobné dedičstvo plné spomienok..Stolček trpezlivo čakal na svoju chvíľu, ktorá nadišla pred temer 2 týždňami :) Rozmýšľala som nad 2 variantami - buď ho nechám prírodný alebo naň pôjdu ľudové vzory. Keďže žijeme dočasne v zahraničí a v mysli mám stále rodnú krajinu Horného Považia a Kysúc, tak som si povedala, že ich predsalen vyzdobím, aby mi pripomínali moje spomienky a miesto, kde som doma a kde mám korene. Rozhodla som sa pre typické vzory čičmianskych maľovaných dreveníc.

Hokrlík bol veľmi špinavý a zamastený, takže ho bolo nutné najskôr vziať do kúpeľa a poriadne vykefovať.

Keď som dávala stolček schnúť u našich na balkón, s potešením som zistila, že máme doma aj druhý hokrlík po starkej a bolo rozhodnuté - nový šat dostanú oba ;)

Umyla som teda aj druhý a počkala, kým v polotieni poriadné uschnú. Musela som odstrániť pripínačiky, ktoré sme tam ako deti pozapichovali ;)

Pred brúsením bolo potrebné zatmeliť všetky diery a puklinky.

Tmel som nechala poriadne zaschnúť (pre istotu 12 hodín) a mohla som začať smigľovať. Pekne najskôr so zrnitejším papierom, aby sa odstránili hrubé nerovnosti a potom s jemnejším na dobrúsenie.

Po precíznom prebrúsení som mohla začať s opakovaným nanášaním náteru. Ja som použila bielu a tmavomodrú matnú akrylovú farbu.

Medzi tým, ako farba schla som si načrtla aké vzory použijem a na niektoré vyrobila jednoduché šablóny.

A začala som maľovať :)

A toto je výsledok :)

Na záver si dovolím malé vyznanie..

Mať kdesi korene,
teda byť niečí.
Patriť.
Tak osudovo
neodvolateľne,
že odchod znamenal by smrť.

(úryvok z básne Korene
zo zbierky Slovensko bez slov)