Ja mám rada trhy. To kôli tej atmosfére. Chodím na ne ako kupujúca. Pochodím, pokukám, občas dačo malé kúpim a ešte si aj dáky kalíštek medoviny na zahriatie dám- to akože- tradícia. Aj tento rok som navštívila Vianočné trhy v našom meste. Len bolo akosi pusto a smutno. Na námestí len zopár stánkov s občerstvením, aj to podaktoré zatvorené. Žiadna hudba sa z nich neozývala. Stánky s vecičkami boli tuším len tri. Trocha sklamaná som teda pokukala, to málo, čo bolo a pobrala som sa domov. Ešte som sa v jednom stánku zastavila na dačo teplé, aby som tradíciu neporušila. Dala som si teraz  hriatô so slaninkou. Tu prišlo ďaľšie sklamanie, lebo z toho hriatôho sa vykľula len akási vlažná mastná tekutina- tej pálenky tam bolo veru len veľmi máličko. A ani len kúštiček slaninky v poháriku neplával. Neďaleko mňa postával akýsi uzimený mužíček a ponúkal ľuďom Nota bene. Aj jednému okoloidúcemu tatinovi ponúkol. Ten časopis síce odmietol, ale podal mužíčkovi svoj pohár . Taký ten papierový, s vrchnákom. Človiečik sa možno aj nádejal, že keď už nič, aspoň sa trocha zahreje. Lenže hneď zistil, že sa mýli a že pohár je vlastne prázdny. Aj to tatinovi prekvapený a sklamaný povedal, ale ten ho už nepočul, lebo fujazdil aj s kočíkom ďalej. Mne, ako svedkovi tejto malej príhody to prišlo nárame ľúto aj trápne. Veď ten človek nežobral, ani dotiravý nebol. Len predával . Nezaslúžil sa takúto reakciu. Síce Nota bene nekupujem, ani peniazmi moc neoplývam, nečakala som, kým ku mne príde, sama som mu išla oproti a dala mu euro. Keď už idú tie Vianoce. Vraj sú si ľudia k sebe bližší. (Alebo to malo byť ospravedlnenie za toho mladého?)

PS. Tak ma ešte napadlo hádam to euro neminie na spomínané hriatô. To by sa veru moc nezohrial.