Smútok mi dnes zdobí tvár.
Ešte zbalím vecí pár.
Všetko skončí v krabici.
Tečie slza po líci.
domu sme si užili.
Teraz žiadne hádky, schovky.
Ideme späť do bytovky.
Otáznik im visí v tvári.
Pobaliť sa majú vari?
Všetky svoje vlnky, nitky.
Snáď to bude už bez bitky.
Všetko, čo sa vlny týka,
súkajú hneď do kufríka.
Dobrodružstiev plná hlava
a na smútok budem sama.
Zrazu macko v pulóvriku
tíško príde, už bez kriku..
Šepne svoje múdre slová,
v hlave blikne nádej nová.
"DOMOV - veď to nie sú steny,
TO JE OBRAZ obľúbený.
Keď ho vidíš, ihneď tušíš.
TO JE POCIT v tvojej duši.
TO SÚ ĽUDIA v našom srdci,
ktorých nám nik neodcudzí."
Pravdu máš, ty macko milý,
veľmi ste ma potešili.
Lebo múdrosť priateľa
stojí stále za veľa!
Vaša Besná mať