V mobile mám už pár rokov iba tri druhy fotiek: moje dieťa, "háčkovance" a oblaky. Niekto si fotí jedlo, ja nebo. Poďte, ukážem vám ho...

Mám aj povestné gýčovo blankytné. Ale je to celkom nuda, ak neležím na pláži a neupieram naňho zrak s nohami ponorenými v morských vlnkách. Oveľa viac ma nadchýnajú nabobtnané pampúšiky, ktoré sa pomaličky rozliezajú nad hlavami alebo zbesilo uháňajú po daždi. Najväčší údiv a rešpekt vo mne však vyvolávajú búrkové mračná.

Videli ste film Vojna svetov od S. Spielberga? V úvode sa nad mestom,  kde býva hlavný hrdina, objaví tmavé mračno. Veľmi podobné sa v polovici leta prihnalo aj nad bratislavské sídlisko Dlhé diely. So zatajeným dychom som čakala, či do zeme niekoľkokrát udrie blesk a von začnú vyliezať tripody....brrrrrrrrr.

Hoci mračná vyzerali ozrutne, nakoniec sa len placho prehnali ponad hlavné mesto. Zato poriadny lejak sme zažili počas dovolenky v Chorvátsku. More svojimi besnými vlnami napovedalo, že si máme zbaliť deky a hľadať úkryt. Keď sa živel prehnal pobrežím okolo Stari Gradu, bolo už neskoré popoludnie. Slnko sa ťahalo za horizont, ale sklamaných dovolenkárov potešilo aspoň hypnoticky žiarivou oblohou.

Dychberúce sú veru farby, ktoré mieša nebo, keď sa deň prehupuje do večera. Niekedy obloha v posledných minútach kraľujúceho dňa vyzerá, akoby si slnko za sebou do komnát ťahalo svoj farebný závoj...

Farby a tvary. To sú dva elementy, ktoré dokážu na nebi vytvoriť parádnu scenériu. Túto fotku som nazvala mrvenička. Pripomína mi totiž "nebeskú polievku" s touto cestovinkou. A na čo sa podobá zase Vám? 

Pár hodín pred "mrveničkou" však nebo vyzeralo ako skúšobný okraj plátna majstra Moneta, na ktorom si trénuje ťahy štetcom. Biele chumáče sa ťahali nízko nad horizontom naukladané tesne jeden vedľa druhého...

Určite si ešte pamätáte aj na oblak, ktorý sa tento rok dostal do televízie. Nad Popradom 13. júla 2022 spozorovali nezvyčajný typ oblačnosti - Altocumulus lenticularis. Na belasom pozadí vyzeral ako rozostrená biela čmuha v rozpitými okrajmi. Bol majestátny.

Takýto typ mraku som veru dávno nevidela, preto som bola vytešená ako decko, keď sa objavil aj nad Bratislavou. Parádny je, všakže?

A občas sa mi dramatická obloha sama votrie do záberov...

Na záver ešte malé kúzlo v štýle Harryho Pottera a jeho kúzelnej paličky...

Čo na to poviete? Občas sa vyplatí dvihnúť zrak aj od pozemských vecí. Tam hore totiž doslova visia zázraky:-)

Vaša Besná mať