Zuzana B. » Rozhovory / 2022-01-24 17:00:01 / 2 komentáre / 19 lajkov
Rok 2021 sa u nás niesol v znamení inšpirácie silnými ženami z histórie, ktoré významne ovplyvnili (nielen) umelecký svet. Keď sa tento koncept ešte len formoval, vzišla otázka, koho osloviť na spoluprácu. Priznám sa, že som nemusela dlho premýšľať. Modelkou sa nám stala očarujúca Mary, ktorá dokázala všetky naše ženské inšpirácie stvárniť sama. Nemenej dôležitým článkom pri každom fotení je vizážista, ktorý sa pohrá sa so zovňajškom modelky a podčiarkne tie správne črty. Rozhovor s vizážistkou Natáliou sme vám priniesli v poslednom článku. Ako fotografka mi ihneď napadla Kristína Brezinová Rídekyová. Jej prácu poznám a obdivujem už dlho a veľmi som dúfala, že do tejto výzvy pôjde so mnou. A išla! Bola a som za to veľmi šťastná a dnes vám ju predstavím bližšie. Tak si urobte kávu, pohodlne sa usaďte a čítajte ♥
Povedz nám niečo o sebe? Čím si chcela byť ako dieťa? Čo si vyštudovala?
"Radšej vám poviem, kedy sa cítim byť sama sebou, kedy cítim radosť a nadšenie, kedy cítim, že som v spojení so sebou. Keď tvorím. V podstate je jedno, čo konkrétne, lebo tvorivý prístup k životu sa dá preniesť do každej činnosti. A pri dvoch malých deťoch tá kreativita nabrala neskutočné rozmery. Ale najviac so mnou rezonuje fotografovanie (nie reportážne, ale štylizované), potom kreatívne písanie, čítanie, hudba, móda, hra na klavíri, tanec... Tieto moje obľúbené činnosti si pestujem od detstva, keď som snívala, že raz budem speváčka, tanečníčka, klaviristka, herečka, učiteľka.
Rozhodla som sa pre to posledné a študovala som hudbu a slovenský jazyk a literatúru na univerzite v Nitre. Keďže som introvert, ukázalo sa, že povolanie učiteľky vôbec nie je pre mňa a vydala som sa na novinársku cestu (písanie a fotografovanie) a aj som sa skutočne vydala za môjho o dva roky staršieho spolužiaka (hudobníka) z výšky. Po tej novinárskej ceste kráčam dodnes, ruka v ruke s mojím manželom a už aj našimi dvoma milovanými deťmi."
Aká bola tvoja cesta k profesionálnemu fotografovaniu?
"Pestrá, nie celkom jednoduchá a trvala roky postupného zdokonaľovania a naberania skúseností v praxi. Začínala som prácou v novinách a postupne prešla rôznymi časopismi. Naposledy to bol on-line časopis Nevesta, kde som pôsobila ako šéfredaktorka a tvorila textový a fotografický obsah časopisu. Spoznala som tam množstvo skvelých ľudí – módnych návrhárov (Anemary, Vierka Futáková, Jarka Wurll Kocanová, Jana Jurčenko atď.) vizážistov a hairstylistov (Tomáš Vida, Boris Bordács, Katka Zuzulová, Lucia Wolozsyn Freund...), začínajúce modelky, z ktorých sú už teraz svetové (Sára Witt) a navštívila prekrásne svadobné miesta, kde sa fotenia realizovali. Som za to všetko veľmi vďačná. A veru je to už takmer desať rokov, keď mi Zuzka prvýkrát poslala na fotenie jej kolekciu nádherných sujtáškových náušníc. Posledných päť rokov som fotila a tvorila skôr pre radosť popri starostlivosti o deti.
Začalo sa to spoluprácou s mojou kamarátkou vizážistkou Katkou Zuzulovou, s ktorou sme fotili rôzne vizáže doplnené o extravagantné stylingy. Boli to pre mňa nádherné úniky z reality do podmanivého sveta módy a vizáže. Nafotili sme všetko možné aj nemožné, čo si môžete pozrieť na mojej stránke v portfóliu. Potom prišla na svet moja dcérka Sára a na chvíľu som opäť musela zabudnúť na tieto kreatívne foto výlety. Ostatné dva roky sa opäť pomaly rozbieham a hľadám balans medzi rodinou a fotením. Keď sa dá, zoberiem so sebou aj deti a manžela, ktorý popri tom, ako na ne dohladia, dokáže natočiť skvelé fashion videá. Bývajú to zaujímavé fotenia, keď deti pobehujú kade-tade, pomáhajú, ale aj sa pletú pod nohy, presúvajú kompozície a chcú pózovať s modelkou."
Čo fotíš najradšej? Na aké oblasti fotografie sa zameriavaš?
"Najradšej fotím štylizované módne fotky. Keď si celý koncept môžem vytvoriť sama na tematické zadanie klienta. Keď je všetko v mojich rukách, vtedy sa cítim najistejšie. Od výberu modelky, stylingu, doplnkov, vizáže, priestoru, kompozície, svetla až po farebné ladenie a retuš. Som intuitívna, ale zároveň mám rada všetko premyslené a zhruba viem, akú výslednú fotografiu by som chcela dosiahnuť. Napriek tomu sa mi pravidelne stáva, že v procese tvorby vznikne nečakaný impulz, akási kreatívna iskra, ktorá ma inšpiruje k nejakej neplánovanej zmene. Tieto momenty milujem. Vtedy som v spojení so sebou a proste to ide, plynie, tvorím. Cítim radosť a nadšenie. A práve preto fotím. Okrem módy fotím rada aj produkty (umeleckú tvorbu rôzneho druhu), rodinné foto, kávu a jedlo, hlavne koláčiky, a moje deti, ako tie koláčiky jedia :)."
Čo máš na tejto práci najradšej? Ak by si nám mala ukázať jedinú svoju fotografiu, ktorá by to bola a prečo práve ona?
"Hm, to asi nedokážem vybrať len jednu... Skôr z každého fotenia mi vždy zasvieti jedna fotografia, ktorá je pre mňa najlepšia a som s ňou spokojná. Ale to trvá tak týždeň, dva a potom už aj na tej vidím chyby. Dá sa povedať, že nakoniec so sebou nikdy nie som spokojná a spätne hodnotím, že som niečo mohla spraviť inak, a často ma to vie dlho trápiť. Keďže väčšinou fotím v exteriéri, neviem ovplyvniť všetky okolnosti. Niekedy napríklad príliš fúka a šatám to škodí, alebo zas nefúka vôbec, a fotke chýba dynamika. Alebo príliš svieti slnko, alebo vôbec. Rovnako sa musím zmestiť do nejakého rozumného časového horizontu.
Ako som spomínala, mám dve malé deti, a musím byť efektívna. Nemôžem stráviť na fotení osem a viac hodín, ako kedysi. Ale kreativitu prebúdzajú práve tie obmedzenia. Nie neobmedzené možnosti a absencia hraníc, vtedy sa človek môže ľahko stratiť a zamotať. A ešte musím dodať, že kreativita je v rámci fotodňa tiež obmedzená, potom to už spadá do rutiny."
Máš neuveriteľný cit pre styling a detail. Kde nachádzaš inšpiráciu? Sleduješ aktuálne trendy?
"Od malého dievčatka si pamätám, ako sme s maminou, babkou, krstnou a dedkovou sestrou stále niečo prešívali, plietli na stroji, štrikovali, háčkovali, vyšívali. Zo skrine sa stále vyberali staré veci a recyklovali dookola. Z jedných šiat sa použil golier, z ďalších čipka, z nohavíc sa spravila sukňa... Kombinovali sme a ladili, prirovnávali. Dedko nám k našim modelom povyrábal drevené korále, náramky, náušnice. Zbožňovala som celý ten proces tvorby a ani som nežmurkala, keď zasadlo toto naše rodinné babské konzílium a rozhodovalo sa, čo sa komu z čoho bude šiť. A ako hrdo som nosila tieto naše domáce výtvory! Tento prístup a radosť z vytvárania stylingov mi zostal dodnes.
Móda je pre mňa hra. Má svoje pravidlá, taktiky a postupy, ako sa v nej nestratiť a dostať sa do cieľa. Tým cieľom je pre mňa – zaujímavý, nápaditý vizuálny obraz, ktorý korešponduje a dotvára jej nositeľa. Trendy sledujem, vždy si spravím prehľad, kam to tú ktorú sezónu smeruje, ale hlavne sa inšpirujem fashion editorialmi v rôznych svetových časopisoch. Mám rada rôzne vychytávky, ktoré môžu o 100 percent zlepšiť fotku. Niekedy to je len správne nasadený klobúk, hra farieb či iný uhol postoja modelky..."
Ako sa Ti fotil šperkový seriál o ženách a ktorá kolekcia bola pre Teba najväčšou výzvou?
"Fotenie šperkového seriálu o ženách bolo pre mňa veľkou výzvou. Na jednej strane samotné mená žien, ktoré Zuzku inšpirovali ku kolekcii, udávali jasný smer. Takýto prístup mi vyhovuje - keď sú jasné hranice. Ale zároveň tam bolo veľa priestoru, ako to poňať. Niekedy sa nám so Zuzkou ťažko rozhodovalo, či ísť do toho viac umelecky, čo by sa však nemuselo stretnúť s takým ohlasom u ľudí, alebo to poňať jasnejšie a údernejšie. Tešila som sa, že sa Zuzka rozhodla pre modelku Mary.
My doma ju voláme anjel, ona je naozaj stelesnené dobro. Je krásna celostne, aj zvonka, aj zvnútra. Fotenia s ňou sú pohladenie na duši. Vždy vládne príjemná tvorivá nálada, srší z nej nadšenie, má to iskru. Dáva do toho všetko. Preto ma to s ňou tak veľmi baví. Rovnako vizážistka Naty, ktorá je vždy dobre naladená, pripravená a otvorená všetkým mojím kreatívnym nápadom. Sme spolu na jednej vlne. Pri Fride sme vsadili na farebnosť – červenú, žltú, zelenú, výrazné obočie, ale už žiadne kvety vo vlasoch, ktoré by rušili akcent na šperky. Pri Marlene sme zvolili achromatickú kombináciu bielej a čiernej a zamerali sa viac na výraz zvodnej ženy odetej v pánskom štýle – nohavicovom kostýme s vestou.
Nina bola pre mňa najmenej uchopiteľná a s ňou som sa najviac potrápila. No, je to moje najobľúbenejšie fotenie. Fotili sme vo veľkej koncertnej sále na univerzite v Nitre a zakomponovali sme do pár foto aj klavír. To prepojenie s hudbou mi je veľmi blízke. Rovnako ma tam inšpirovali architektúra budovy a nádherné svetlo zapadajúceho slnka. Pri tomto fotení som sa kreatívne vyšantila. Reagovala som na podnety, ktoré tam vznikli. Malo to spád a grády a to tam ešte pobehovali moje deti, ktoré tomu dodali ten správny adrenalín.
Kleopatra si odo mňa pýtala zachytiť akési nadčasové sebavedomie, ktoré pramení zo samotnej ženskosti. Jej charizma postavená na múdrosti, vzdelaní a moci sa dá čítať z očí, v ktorých sa odrážajú tisíce hviezd z jej honosných šperkov. V deň fotenia nám počasie neprialo. Bolo zamračené, taký typický usmoklený novembrový deň, ktorý sme si však s dievčatami tak osladili super koláčikmi z neďalekej talianskej cukrárne, že sme mali energiu hľadať a skúšať nemožné, aby z fotenia vzišlo šesť krásnych a výnimočných fotografií."
Ako trávievaš voľný čas?
"Voľný čas takmer nemám, všetko sa točí okolo detí, ktoré chcú mať mamu na sto percent pre seba. Ale čím sú staršie, tým je to lepšie. Sem-tam sa mi podarí „utiecť z domu“ na kávu s kamarátkou, prechádzku do lesa, ale hlavne na fotenie. Doma sa veľmi rada zvŕtam v kuchyni, trúba je u nás zapnutá nonstop. S deťmi si pečieme kváskový chlebík a iné dobroty, rôzne koláčiky a torty.
Po večeroch rada čítam, píšem, upravujem fotky, cvičím si kaligrafiu a rozjímam - „upratujem myšlienky“.
Niekedy si až nasilu sama sebe ordinujem voľný čas a relax, lebo v domácnosti je stále čo robiť. Viem, že dlhodobé potláčanie vlastných potrieb a zabúdanie na samú seba nikam nevedie... A hlavne si uvedomujem, že deti sa najviac učia vtedy, keď si to nemyslíme. Pozorovaním správania rodičov navzájom a samých k sebe. Keď budú vidieť, že mama sa venuje aj svojim záľubám a potom je oveľa milšia a vyrovnanejšia, niečo si z toho určite vezmú."
Ak by si si mohla vybrať jedinú osobu, ktorú by si mohla nafotiť, kto by to bol a prečo?
"Ach, takých osôb by bolo veľmi veľa... Len jednu by som si nevedela vybrať. Začínalo by to menami v našej rodine, ktorých sa nedožili moje deti, a tak rada by som mala v albume také tie klasické generačné fotky - syn, otec, dedko, pradedko...
Potom mám v talóne pár hereckých mien, lebo herci majú úžasný výraz tváre. Ale možno ešte viac ako osoby, mám vysnívané krajiny a prírodné scenérie... No úplne najviac by som z toho profesionálneho hľadiska túžila vidieť naživo, ako prebieha fotenie editoriálu s Mariom Testinom pre Vogue."
Aký je Tvoj sen – pracovný i osobný?
"Môj pracovný sen je robiť ľuďom radosť mojimi fotkami. Aby sa so mnou na fotení cítili príjemne, výnimočne a radostne a aby ich výsledné fotky chytili za srdce. A osobný sen? Všímať si viac krásno a nebojovať proti tomu, čo sa mi nepáči. Prijať rôznorodosť života a sveta, nebáť sa zmien, nevzdávať sa, nepodceňovať sa, viac sa smiať ako nadávať, či už na seba alebo ostatných, viac ľúbiť či už seba alebo ostatných, viac pozorovať ako hodnotiť, byť tu a teraz a tešiť sa spolu s deťmi z maličkostí."
Kristínke veľmi pekne ďakujem za rozhovor i za všetky nádherné fotografie, ktoré pre Bazu urobila ♥
Ak sa Vám článok páčil, budeme sa veľmi tešiť, keď ho podporíte zazdieľaním, lajkom, prípadne komentom. Dajte nám vedieť, či sa Vám to páčilo. Ďakujeme!
Kam ďalej? Prečítajte si aj ďalšie články zo Žurnál+
NadaSuchanova Veľmi pekný článok, Kristínka a jej tvorba je úplne úžasná.
Budnadherna Jedinečne zachytiť podstatu a emóciu na fotografii, to Kristínka vie dokonale