Domov » Žurnál+ » Autor: Dominika Sakmárová

Žurnál+

Z histórie módy - Šaty z mesačného svitu

Dominika S. » Osobné Blogy / 2018-01-08 11:33:36 /  2 komentáre / 19 lajkov

Viete si predstaviť, aké šaty sa budú nosiť o sto rokov?
Názov síce hovorí o histórii, ale ideme sa vlastne pozrieť aj do budúcnosti - na jeden príbeh o tom, ako si ľudia pred sto rokmi predstavovali budúcnosť odievania.

(Pohľad na areál výstavy)

V máji 1893 bola otvorená legendárna svetová výstava v Chicagu. Svetové výstavy (dnes známe ako Expo) v tom čase predstavovali fascinujúcu prehliadku futuristických vynálezov, najnovších luxusných výrobkov a technických objavov.
A výstava v Chicagu bola ešte väčšia a ešte okázalejšia ako tie predošlé. Na ploche viac než dvestopäťdesiat hektárov bolo vystavané celé mesto, početné zdobné pavilóny, námestia, fontány, sochy a vodné kanály. Návštevníci v ňom mohli vidieť oslňujúcu vitrážovú kaplnku Tiffanyho, Teslove vynálezy, mohli vyskúšať ruské kolo, alebo prvé komerčné kino. Areálom prechádzal automatický chodník, takzvaný travelátor. A navyše, Nikola Tesla nechal areál veľkolepo osvetliť. Na osvetlenie výstavy bolo potrebné trikrát toľko elektriny, ako na samotné mesto Chicago. Nočný pohľad na areál zanechával návštevníkov v nemom úžase.
Výstavu navštívilo viac než 27 miliónov ľudí – nečudo. V Chicagu bola vystavená žiarivá, ohromujúca budúcnosť, alebo aspoň to, čo sa za budúcnosť považovalo.


(Osvetlenie výstavy v noci)

Jeden z pavilónov, Sklenený palác, nechal postaviť aj Edward Drummond Libbey. Libbey prebral po svojom otcovi neveľmi úspešný sklársky podnik, a ani pod jeho vedením sa nedarilo ekonomickú situáciu podniku zlepšiť. Preto sa Edward rozhodol zariskovať, a použiť všetky dostupné prostriedky, aby svoje sklárne spropagoval. Investoval teda obrovskú sumu do výstavby a zariadenia vlastného pavilónu na Svetovej výstave. V tomto ohromnom dóme zdobenom vežičkami bol návštevníkom predstavený celý proces výroby skla, vrátanie fúkania, rezania a brúsenia. Na obdiv boli vystavené stovky precízne zdobených sklenených výrobkov, či haly pokryté zrkadlami.


(Libbeyho Sklenený palác)

Kľúčom k skutočnej popularite na výstave ale bola špeciálna metóda, ktoú Libbey vyvinul. Umožňovala natiahnuť sklo do tenkého vlákna – tenšieho, než bolo kedykoľvek predtým známe. Sklenené vlákno bolo tenučké ako niť hodvábu, a teda dostatočne pružné, aby sa z neho dala utkať látka.
Tento objav Libbey zužitkoval práve v zariadení svojho pavilónu. V ňom boli teda vystavené aj bežné predmety do domácnosti, utkané zo skleneného vlákna – záclony, tapisérie, poťahy na pohovky či tienidlá na lampy. Tento objav spôsobil hotovú senzáciu, a následne obrovskú návštevnosť pavilónu.


(
Ukážka tkania skleneného vlákna v Libbeyho pavilóne)

Medzi návštevníkmi, ktorí v úžase obdivovali neobyčajné sklenené tkaniny, bola aj herečka Georgia Cayvan. V údive nad ich neobyčajným vzhľadom zisťovala, či by bolo možné vytvoriť z rovnakého vlákna aj šaty.
Libbey sa tejto príležitosti bez váhania chytil, a nechal utkať jedenásť metrov látky zo skleneného vlákna. V látke boli kombinované útkové (horizontálne) sklenené vlákna, zatiaľ čo osnovné (vertikálne) vlákna boli z hodvábu, aby tak dodali tkanine pružnosť.
Z tejto látky boli ušité pre Georgiu veľkolepé šaty, ktoré v ničom nezaostávali za vtedajšími najmodernejšími róbami. Šaty mali priliehavý živôtik, širokú klinovú sukňu a boli zdobené početnými stuhami.


(
Princezná Eulália a Georgia Cayvan v sklenených šatách)

Georgia vzbudila svojou róbou úžas, keď sa v nej predviedla priamo na divadelnej scéne počas jedného zo svojich predstavení. Podľa očitých svedkov sa jej šaty trblietali ako kryštáliky snehu v slnečnom svetle, a skutočne javili podobnosť s krehkým krištáľom.
Sklenené vlákna dodali šatám neobyčajný lesk, ktorý ešte väčšmi vynikol vo svetle vtedajších plynových lámp. Zdalo sa, akoby šaty pri pohybe menili farbu, a ich vlnivé odlesky pripomínali vodnú hladinu. Vďaka tomuto zvláštnemu, menivému vzhľadu dostala thanina názov „látka mesačného svitu“.



Georgia však čoskoro zistila, že šaty boli príliš krehké na bežné nosenie. Boli preto vystavené práve v Libbeyho pavilóne. Na sláve im to však neubralo, práve naopak. Stali sa najväčším lákadlom nielen v Sklenenom paláci, ale aj jednou z najvyhľadávanejších atrakcií celej výstavy.
Medzi ich obdivovateľmi bola aj španielska princezná Eulália, ktorá si následne nechala jedny sklenené šaty vyhotoviť tiež.



Sklenené šaty slávili ohromný úspech, a ich vynálezca spolu s nimi. New York Times o nich písali ako o odeve budúcnosti – nielen kvôli ich neobvyklej kráse, ale aj kvôli tomu, že boli odolné voči zašpineniu a zničeniu tekutinami. Libbey tieto šaty vystavoval na mnohých miestach po celej krajine, vrátane Tiffanyho v New Yorku. Priniesli jeho spoločnosti omnoho väčšiu slávu, než mohol očakávať. Na nasledujúce svetové výstavy v Paríži a v St. Louis pripravil Edward Libbey rovno celú kolekciu šiat.


(
Kolekcia sklenených šiat a úžitkových predmetov, 1904)

Z veľkej slávy však napokon zišlo. Bolo to najmä z praktických dôvodov. Odev zo skleneného vlákna bol predsa len krehký, hlavne v záhyboch a švoch, obmedzoval tak voľný pohyb nositeľky, a navyše bol veľmi ťažký.
Sklenené šaty a ich zvláštny, premenlivý vzhľad podobný mesačnému svitu tak postupne upadli do zabudnutia. A tak z toho, čo mal byť celosvetový trend, sa dodnes sa na celom svete zachovali iba štyri exempláre. Navzdory predpovediam ostali šaty z mesačného svitu iba spomienkou minulosti.  

*
Čítajte viac:
Prvá časť o Pandorách tu, druhá časť o detskom oblečení tu

O čom by ste chceli čítať nabudúce?

Komentáre

Jamkapo Tak to museli byť úžasné.Ešte tak ich vidieť naživo.Super žurnálik.janka

2018-01-08 20:40:28

ZEBRArt Jeden článok lepší ako druhý!!!!!

2018-01-22 21:00:34

Pre komentovanie musíš byť prihlásený, nejde to ináč.

barvinok
barvinok

Píšem rada. Objavujem ešte radšej. Delím sa o postrehy z módneho sveta.

TOP Žurnál - Týždeň

Najlepšie žurnály posledného týždňa TOP žurnál mesiac »

TOP Žurnál Mesiac

Najlepšie žurnály mesiaca

Viac »
Kompletná hitparáda žurnálov »