SAShE - slovenský handmade design.




Domov » Žurnál+ » Autor:

Žurnál+

Z histórie módy – Móda v plienkach a nohavicovanie

. » Blogy / 2018-01-04 06:55:01 /  12 komentárov / 93 lajkov / 1169x zobrazený

Dá sa u najmenších vôbec hovoriť o móde? V súčasnosti sa naozaj dá zohnať detská garderóba aj u najzvučnejších značiek a miniatúrne leopardie legíny či saká s motýlikmi sa predávajú aj v novorodeneckej veľkosti.

Ale keď sa zamyslíte lepšie, praktickosť je v obliekaní bábätiek stále prvoradá. Používajú sa mäkké, pružné materiály, oblečenie umožňuje ľahké čistenie, jednoduché obliekanie a pohodlný pohyb. Nakoniec, pri dnešnom širokom sortimente pružných tkanín, zapínaní na patentky a jednorazových plienkach je obliekanie detí nanajvýš pohodlné.

Ale ako to bolo v minulosti, keď o týchto moderných výdobytkoch ešte nebolo ani chýru?

(Dvojročný anglický princ Edward, 1538, Louise Philippe d´Orléans, dvojročné dvojčatá Kuverové, 1630)

Pri pohľade na staré maľby a fotografie sa zdá, že oblečenie pre deti bolo rovnaké ako pre dospelých, len vyhotovené v menšej veľkosti – vrátane drahých látok, čipiek, kožušín a hlbokých výstrihov.
Treba si však uvedomiť, že portrétovanie a fotenie bolo špeciálnou udalosťou – dospelí aj deti mali na sebe svoje najlepšie odevy. A pochopiteľne, ak si niekto mohol dovoliť portrétovanie vlastného dieťaťa, mohol si dovoliť aj nechať mu ušiť honosné šaty.

V skutočnosti bolo ale bežné oblečenie pre najmenších vždy také praktické, ako to len okolnosti (pred objavom úpletov a automatických práčok) dovoľovali.

(Portrét flámskeho chlapca, 1625. Spodný lem odevu je šikovne zašitý do skladov - ich rozpáranie umožnilo predĺženie šiat, ako dieťa postupne rástlo. To, že sa jedná o chlapca, je možné spoznať podľa predmetov, ktoré drží - dýka je mužským symbolom)

Hneď na prvý pohľad udrie do očí jedna vec – odmysliac si prehnane zdobené portréty mladej šľachty, detské oblečenie bolo zväčša biele. Biela bola ale farba, ktorá sa na odeve dospelých vyskytovala málokedy. Biely odev by bol príliš nepraktický, ľahko by sa zašpinil a to bola v dobe ručného prania celkom zásadná vec.
Prečo potom obliecť do bieleho práve tých, ktorí sa vedia zašpiniť úplne najviac?
Presne preto: biele oblečenie sa paradoxne dalo od fľakov vyčistiť najľahšie, pretože sa dalo na rozdiel od oblečenia iných farieb vybieliť. Aj opakovane a často.

(Pre inšpiráciu netreba chodiť ďaleko - Karol Plicka a Juraj Šajmovič)

Odev bol strihaný jednoducho, ak vôbec. Dieťa, ktoré ešte nevedelo loziť, stačilo zavinúť do kusov látky, ktoré zároveň slúžili aj ako plienka. Na zavinutie sa často používalo staré, obnosené plátno. Dnes to môže znieť zvláštne, dieťatku sa predsa kupuje nové, nepoužité oblečenie, ale malo to svoj význam. Často prané, obnosené plátno bolo mäkšie a pre pokožku dieťaťa príjemnejšie. 
Obvyklé však boli dlhé šaty – ich spodný lem presahoval nôžky dieťaťa, takže bolo v teple, a výmena plienok bola bez akéhokoľvek zapínania pomerne jednoduchá, šaty stačilo iba nadvihnúť. Takéto šatočky či košieľka mohli byť zdobené volánmi, čipkovým lemom, mašličkami – v tomto veku ich ešte dieťa nedokázalo poškodiť.

V stredoveku panoval názor, že pre správny vývin dieťaťa je nutné mu ponaťahovať a povyrovnávať končatiny. Novorodencov preto tuho zavinovali do pásov látky. Len niekoľkokrát denne, pri výmene plienok, malo dieťa možnosť sa voľne hýbať. Až v priebehu osemnásteho storočia sa (aj zásluhou filozofa Johna Lockea) od tohto zvyku postupne upustilo.

(Zavinuté dvojčatá, 1617, Cornelia Burch vo veku dvoch mesiacov, 1581)

Keď dieťa začalo loziť, namiesto dlhých šiat dostalo krátke – siahajúce obvykle po lýtka alebo po kolená. To dieťaťu umožňovalo voľný pohyb.
Predstavte si však voľný pohyb v domácnosti pred vynálezom detských ohrádok a bezpečnostných zábran – v domácnosti, kde boli rozpálené pece, otvorený oheň alebo naopak, drahocenný nábytok, koberce a krehký porcelán. Bolo v najlepšom záujme rodičov ochrániť dieťa pred takýmto nebezpečenstvom v dome – a zároveň ochrániť dom pred objavnými cestami dieťaťa. 

(Anna Ivanovna Tolstoj a dieťa oblečené v odeve s vodiacimi pásmi)

Vynaliezavosť vtedajších rodičov však myslela aj na tento problém. Odevy batoliat práve sa stavajúcich na nohy mali často na chrbte všité vodiace pásy, kusy látky, ktoré v rukách rodiča slúžili jednak ako pomôcka pri prvých krokoch, jednak ako ochrana, aby sa dieťa nezatúlalo z dosahu matky.
Tieto popruhy bolo možné pripevniť aj o pevný predmet, o stôl alebo kmeň stromu. Z dnešného pohľadu to nevyzerá na láskavú výchovu, ale pracujúca matka často iné východisko nemala. 
Keďže sa ale častým pádom malého dieťaťa aj tak vyhnúť nedalo, zabrániť zraneniam mala aspoň mäkká čiapočka vystlaná z každej strany pruhmi látky, tzv. pudding cap.

(Pudding cap a kombinácia s vodiacimi pásmi)

Počkať počkať, to máme dlhé šatočky, krátke šatočky, šaty zdobené volánmi, čipkami a mašličkami.
Ale čo nosili malí chlapci?

Pozrite sa na túto fotografiu vyparádenej mladej dámy:

Táto mladá dáma je v skutočnosti budúci americký prezident, Franklin Delano Roosevelt.

Podobné oblečenie bolo u chlapcov bežné. Detské oblečenie totiž pôvodne nerozlišovalo pohlavie dieťaťa. Mašle ani volány sa nepovažovali za ženské, bolo to jednoducho oblečenie pre dieťa. Ako sa píše vyššie, oblečenie pre bábätká malo byť v prvom rade praktické. Čiapočky a čepčeky ako ochranu pred chladom teda nosili rovnako chlapci aj dievčatá a to isté platilo pre dlhé šaty a sukne, z dôvodu jednoduchého prebaľovania.
Nohavice, okrem toho, že boli symbolom dospelosti a mužnosti, mali komplikované zapínanie. Pre dieťa, ktoré ešte nevedelo samo chodiť na nočník, by bolo ich nosenie príliš nepraktické. 

(Na oboch obrázkoch sú odfotení - uhádli ste - malí chlapci)

Jednotné oblečenie súviselo aj so spôsobom výchovy a celkovým chápaním detstva.
Dieťa bolo… nuž, jednoducho dieťa, bez ohľadu na pohlavie. U dieťaťa, ktoré predstavovalo nevinnú, hriechom nepoznačenú bytosť, nebolo jeho pohlavie potrebné zdôrazňovať. 
Takéto malé deti napokon aj tak skoro vôbec neopúšťali domácnosť. Vek, v ktorom začali pravidelne vychádzať do spoločnosti, sa obvykle prekrýval s vekom, kedy začali nosiť aj oblečenie naznačujúce ich pohlavie.  

Oblečenie chlapcov a dievčat sa začalo odlišovať až s dosiahnutím určitého veku, kedy sa začalo dieťa považovať za rozumnú bytosť (v osemnástom storočí obvykle okolo siedmich rokov, neskôr sa táto hranica znižovala).
Dievčatá pokračovali v nosení šiat, len ich strih sa s pribúdajúcim vekom postupne čoraz viac podobal strihu šiat pre dospelé ženy. Zato chlapci vymenili sukne za nohavice – spočiatku krátke a až s príchodom dospelosti za dlhé. So zmenou obliekania zároveň nastala aj zmena v ich výchove. Chlapček sa už nepovažoval za dieťa, a preto už nebol vo výhradnej starostlivosti matky. Rozhodujúce slovo vo výchove mládenca prebral jeho otec. V anglicky hovoriacich krajinách sa tento slávnostný akt oblečenia prvých nohavíc nazýval breeching (breeches je názov pre krátke nohavice, takže ako túto slávnosť preložiť? Znohavicenie? Nohavicovanie?)

Kedy sa však začali oblečením rozlišovať podľa pohlavia už bábätká?

Rozdelenie oblečenia pre bábätká na chlapčenské a dievčenské je v skutočnosti pomerne nový trend, ktorý sa objavil až v dvadsiatom storočí. Táto zmena súvisela s rozšírením masovo vyrábaného oblečenia aj pre deti. Predajcovia po prvý raz nasmerovali reklamu aj na rodičov malých detí. Tento marketingový trik – rozdielne oblečenie pre chlapcov a pre dievčatá – umožnil obchodníkom predať väčšie množstvo tovaru, pretože matky, sledujúce módne trendy, už nepoužívali jednu sadu oblečenia pre viacero detí po sebe.
Oblečenie pre bábätká a deti začalo kopírovať oblečenie dospelých svojím strihom, výzdobou aj – a to bola novinka – farbou. Zaujímavosťou je, že ešte v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia sa propagovala ružová farba ako vhodná pre chlapcov. Považovala sa za výraznú, jasnú, hravú, a navyše bola odvodená od červenej, farby boha vojny Marsa. Modrá farba ako jemnejšia bola určená dievčatám. Súviselo to s faktom, že v modrom oblečení sa mala zjavovať Panna Mária, preto bola táto farba asociovaná so ženskosťou. Obrat nastal až v päťdesiatych rokoch, opäť podporovaný reklamami a článkami v časopisoch. Rozdelenie na modrú pre chlapca a ružovú pre dievča pretrvalo až dodnes.

(Vystrihovacia bábika - chlapček Bobby má vo svojom šatníku aj ružové šaty a šaty zdobené čipkovým golierikom, 1920)

Predsa však jednotné oblečenie pre bábätká oboch pohlaví oslávilo ešte jeden návrat, a to s príchodom dupačiek. Dupačky, hoci predávané v dievčenských aj chlapčenských farbách, mali jednotný strih.
Detské oblečenie tak v histórii prekonalo zvláštny obrat. Ešte pred sto rokmi boli jednotným oblečením pre deti šaty, dnes považované za ženské. Nohavice boli určené výlučne mužom. Naopak, dnes sa za unisex oblečenie považujú dupačky, teda nohavicové oblečenie a sukne sú určené iba pre dievčatá.
Cesty módy sú nevyspytateľné. 

* * *

Prvý článok z tejto série nájdete tu

Toto je len krátky výber zaujímavostí. Pre viac informácií čítajte napríklad: 
Colleen Callahan, Jo B. Paoletti, Is It a Girl or a Boy? Gender Identity and Children's Clothing.
Clare Rose, Children's Clothes Since 1750
Jane Ashelford, The Art of Dress: Clothes and Society, 1500-1914.

Komentáre

juliahrehova Zaujímavé

2018-01-02 11:05:27

huki opäť skvelý článok:)

2018-01-02 13:34:18

megusta vážně další skvělý článek!

budu se těšit na další..

2018-01-02 14:46:00

LUCIArt milé :)

2018-01-02 18:44:32

Aloisie Výborný a zajímavý článek (a po delší době vás zdravím - stricc)

2018-01-03 14:20:15

theresicka ......pěkné shrnutí :-)!

2018-01-04 08:40:30

ButterflyHandMade Skvelé čítanie! ROOSVELT je najlepší :-D veď ak dnes si niektorí chlapci radi oblečú ženské odevy... História sa opakuje.

2018-01-04 09:09:481x

Lubib Veľmi zaujimavé☺

2018-01-04 09:17:42

KateCreative-gfd Pútavý článok, veľmi zaujímavé... :)

2018-01-04 11:25:32

Mary_Handmade Super clánok

2018-01-04 12:30:55

TvoreNina Výborný článok! Ďakujem za toto nahliadnutie do histórie

2018-01-05 12:05:35

taliaa pekný článok.

2018-01-05 20:58:27

Pre komentovanie musíš byť prihlásený, nejde to ináč.

barvinok

Píšem rada. Objavujem ešte radšej. Delím sa o postrehy z módneho sveta.

TOP Žurnál - Týždeň

Najlepšie žurnály posledného týždňa TOP žurnál mesiac »

TOP Žurnál Mesiac

Najlepšie žurnály mesiaca

Viac »
Kompletná hitparáda žurnálov »