SAShE - slovenský handmade design.




Domov » Žurnál+ » Autor: Martina Mareková

Žurnál+

Rok bez nákupov (alebo ako sa z výzvy stal životný štýl)

Martina M. » Blogy / 2016-03-11 16:32:00 /  33 komentárov / 234 lajkov / 5871x zobrazený

Chcela by som sa podeliť o jeden príbeh, ako sa z výzvy (ktorá bola vlastne z núdze cnosť) stal môj životný štýl.

Celé to začalo podstatne dávno, ešte keď som žila v UK, slodobná 20-30tnička, užívajúca si života naplno. Akosi prirodzene k tomu prišlo, že som trávila podstane dosť času aj nakupovaním, hlavne preto, že som musela byť stále chic v práci, a čo k tomu dopomôže viac, než nový outfit každý týždeň. Prerástlo to až do takej miery, že som raz pri sťahovaní apartmánu len tak zo záujmu odvážila všetky tie škatule oblečenia, topánok, kabeliek a doplnkov. Teraz sa uplne za to hanbím, ale bolo to… takmer 300kg. Úplné šialenstvo. Musím uznať, že okrem toho, ze som sa musela sťahovat s toľkým nákladom, sama som vnútorne cítila, že to už asi ozaj preháňam.


(táto koláž je ešte z roku 2011, keď som o tomto písala ma mojom blogu)

Preskočím pár kapitol, ktoré zahŕňajú stretnutie môjho dnes už manžela, naťahovanie sa, kde budeme žiť, až po moje balenie kufrov a sťahovanie sa za ním do Holandska. Posledná vec na mojom životnom liste bolo ukončenie zabehaného života a začatie nového kdesi na holandsko-nemeckej hranici. Ale čo človek nespraví, keď ho srdce zavolá.

Zrazu som sa ocitla v prenajatom byte v nie najlepšej štvrti, nezamestnaná, bez životného plánu, čakajúca na muža, kým sa vráti domov z práce. Vymaľovala som byt, ušila závesy, nech aspoň nevidím ten bordel vonku, nahodila obrázky na steny, a keď už ozaj nebolo čo robiť, pustila som sa do mini ručných projektov, recyklovanie toho, čo bolo naokolo. Takto začal môj biznis, za jedálenským stolom, v úplnom tichu a ako únik pred zbláznením sa.

Aby som neupadla do ešte hlbších depresii, začala som sama pre seba takú výzvu, že vydržať rok bez nákupu oblečenia. Pochopte, pre mňa to bolo veľa, po toľkom šialenstve. Ale bolo to o to jednoduchšie, že som mala plnú skriňu handár, nulový rozpočet a žiadne kamošky, ktoré by ma vytiahli von. Čiže hneď základ mojej výzvy bol silný. Ale keď aj mäso na tanieri dva krát do týždňa je luxusom, tak to človeku pomôže usporiadať si priority.

Takže asi takéto boli počiatky tohto dobrodružstva, v skutočnosti to však bola z núdze cnosť zaobalená do pozitívneho poňatia. Môj osobný facebook mal o čom hovoriť.

Čo ma to však naučilo… Bez toho, aby som to pocítila, som prežila prvý rok s tým, že som absolútne nemusela nič na seba kúpiť - okrem jedného páru snehulí, lebo začalo katastroficky mrznúť a už som to ozaj nezvládala v čižmičkách. Keď som aj šla do mesta, vyhýbala som sa obchodom, teda pokušeniu, že čo si nemôžem dovoliť. Časom som si však na to akosi zvykla a výklady ma prestali ťahať.



Okrem toho som sa pustila do šitia a tu v Arnheme máme pomerne veľké zdroje materiálov, od kvalitných po tie nechcené, poškodené, ale aj trhy so starinou. Práve tie som začala recyklovať, používať, a tak robím dodnes. Touto cestou som pochopila, že ozaj nepotrebujeme veľa, áno, ono záleží aj na práci, predsa len ak človek pracuje z domu, stačia mu dvoje tepláky, ak pracuje v kancelárii, treba sa prezentovať. Ale jedno obrovské plus je (a to si ďakujem dodnes), že som si vždy dávala pozor na to, aby som mala kvalitné veci. To nemusí, ale môže aj znamenať drahšie, cena však vie byť aj zavádzajúca. Dodnes mám veľa oblečenia, kabeliek a topánok z mojej slobodnej éry, ktoré pravdepodobne ešte aj dlho budem mať. Preto vždy dávam dôraz na to, aby aj moje výrobky boli kvalitné, lebo jednoducho ak raz máte dobrý kabát, tak by mal byť na život, ak nie aspoň na desaťročie. Jediným úskalím na mojej ceste sú pribúdajúce kilečká a s vekom sa meniaca postava, ale to zas môže byť motivácia do fitka, že áno.


Tým, že som prestala nakupovať, začala som venovať viac pozornosti starostlivosti o to, čo mám. Veľmi podstatnou vecou je údržba oblečenia, a to od takých základov ako pranie (o čom som písala minule), skladovanie, ale napríklad aj prezliekanie sa počas dňa. Tým mám na mysli to klasické prídem domov, dám sa do teplákov a nezačnem variť alebo upratovať v sukni, ktorú nosím do práce.

Dostali sme sa do doby, keď už všade máme plno second-handu, a ľudia už doslova ani nechcú prijímať darované. Je to logické. Sama som rozhlásila po rodine a kamarátkach, že končím s nakupovaním, a čo sa stalo… Ľudia mi začali dávať doslova mechy oblečenia. Až do takej miery, že som povedala dosť, stačilo, a odniesla všetko do sekáču. Čo sa však deje v sekáčoch… Tie si nechávajú už len tie top kúsky, niečo sa dá na lokálnu charitu, ale to nechcené sa vo veľkom vyváža ako charita do krajín tretieho sveta. Takto to je označené z legálnych dôvodov, ale pritom je to len veľké smetisko na skladovanie odevného odpadu, ktorý mi v Európe nechceme, alebo ktorý je náročné (poprípade sa chápe ako zbytočné) recyklovať. Takže sa nedajte oklamať víziou, že ak darujete vynosené tričko, niekde niekomu ešte možno pomôže, šance sú, že asi nie. 



Verte mi či nie, moju ročnu výzvu som psychicky zvládla úplne ľahunko. Nič sa nedialo, svet nespadol, nahá som nezostala. Po roku som však v tom akosi samozrejme pokračovala, lebo som si vyvinula akýsi návyk nenakupovať. Výzva sa zmenila na životný štýl, zmenil sa mi pohľad na svet. Je to ako keď sa niekto stravuje junk food a potom prejde na zdravú stravu. Spočiatku je to ťažké, každá zmena je ťažká a zvyčajne nepríjemná, ale časom sa stane našou súčasťou. Zostala som veľmi prieberčivá, čo sa týka oblečenia. Nie, zabudnite na nejaké preferencie značkového, to ma neohúri. Pozerám na materiál, stehy, švíky, a veľmi ma prekvapuje, koľko oblečenia (aj toho drahšieho) je ušitého ledabolo. Na čo pozerám najviac je príbeh za tým výrobkom. Kto to vyrobil, či je dostatočne zaplatený, či je to niekto miestny. Stojí to viac v porovnaní s tým, na čo sme zvyknutí, ale dáva to zmysel. Nízke ceny v reťazcoch sú zvyčajne znížené na úkor niekoho iného. Ako hovorí jedno príslovie, there’s never lunch for free. Musíme zohľadňovať ľudí, ktorí sú v procese výroby, lebo sme sa dostali do doby, keď sa ľudská práca chápe ako čosi zanedbateľné. Pritom celá naša existencia stojí na našej práci, na našich schopnostiach, na tom, čo si vyrobíme našimi rukami.

Teraz na nechápte, že chcem niekoho odrádzať od nakupovania, veď to by som išla sama proti sebe. Nie. Ale takáto výzva donúti človeka sa zamyslieť, prehodnotiť. Lebo je to ozaj jednoduché si povedať, ah, veď je to len pár eur, a kúpim to len raz… Skúste sa najprv zamyslieť, čo to vlastne držíte v rukách predtým, než to kúpite, aj keď je to len obyčajné tričko. Skúste si predstaviť, kto a za akých podmienok to asi šil. Tento dôraz na ľudský aspekt výroby sa z roka na rok stupňuje a medializuje, postupne sa tlačí aj na veľké módne reťazce a vyžaduje transparentnosť. Ale veľmi dobrý štartovným bodom sme my sami a naše návyky.

(Fotky sú moje, z čias mojich začiatkov :)

 

Komentáre

fanco Martinka, ďalší super žurnálik! Toto asi pozná veľa z nás. Ako hovoril niekto u nás doma "Lepšie vyhorieť, ako sa sťahovať"! Čo všetko človek naškrečkuje, je až neuveriteľné a najlepšie to uvidí pri sťahovaní. A je to aj najlepší spôsob zbavenia sa vecí - jednoducho nesťahovať ale vyhodiť. ALE POTOM... znovu nezačať škrečkovať. :-) My sme si po poslednom sťahovaní s manželom povedali, že už budeme nakupovať len tak, aby sme vymenili kus za kus. Ak si kúpim čižmy, staré musia preč... A pekne nás to brzdí. :-) Tiež sa viac začne človek pozerať na kvalitu. Ak mám niečo nahradiť (nie len tak kúpiť, lebo sa mi to páči), potom chcem, aby to vydržalo.

2016-03-10 12:30:5116x

remix inšpiratívny, poučný žurnál!

2016-03-10 20:34:351x

sacharinova Perfektný žurnálik:-)

2016-03-11 08:29:061x

sokolka skvelé, poprosím viac takýchto žurnálov:). Myslím, že k takémuto zmýšľaniu musí človek dozrieť. U mňa to bolo prekročením štyridsiatky:). Pochopiť, že to nie je o kvantite ale o kvalite. tak som si kúpila krásny hodvábny top. Najdrahšia vec v mojom šatníku (100 eur). Ale je to dúfam navždy:). Nebudem teda kupovať topy, lebo akcia, oplatí sa to atď... Nekvalitná vec nemá dlhú životnosť a týmto nerozumným nakupovaním len prispievame k ešte väčšej tvorbe odpadu. Mimochodom, mať na sebe hodváb, to je neopísateľný pocit...

2016-03-11 10:19:368x

danculienka bez urážka ale niekto objavil zdravý "sedlicky rozum"...ale ja som takýmto štýlom bola vychovaná,viedla som k tomu deti(zatial uspešne)..ked boli malí do školky,školy,roboty jedno oblečko,zo školky,školy,roboty doma prezliecť..áno tým pádom napr.do roboty celý týžden v jednej sukni no a čo?druhí nech si trhnú nohou-doma tak isto celý týžden jedni tepláky(samozrejme záležalo ako sa človek doma zašpiní)denne sa menili iba ponožky a spodné prádlo,topánky sa kupujú tak,že z predajne odcházam v nových a staré nechávam u nich v koši..viete ked mi pred rokmi zomrela náhle príbuzná a my sme hladali doklady apod.povedala som si,že ja ked zomriem mojích handár bude tak 2 krabice od banánov(nerátam tam kabát a topánky).zatial mi to vychádza..ušetrené euráče mínam napr.za obed v horskej chate..

2016-03-11 12:42:5715x

Barsi Perfektne napísaný žurnál. Chápem Tvoju nákupnú mániu, tiež som to zažila a veru v UK sa veľmi dobre nakupovalo, hmm taký TK Maxx :) Všetkým odporúčam pozrieť si tento dokument https://www.youtube.com/watch?v=eY3BNVeg7wE

Tu uvidíte, čo niektorí platia za našu chamtivosť a snahu mať stále niečo nové a po jednej sezóne to vyhodiť. Takže veci vyrobené v Bangladéši u mňa už nemajú skoro žiadnu šancu, hľadám kvalitné veci a radšej kúpim v sekáči než v nejakom reťazci, ktorý chŕli tisíce nekvalitných handier, ktoré po pár vypratiach už nie sú ani ako tá handra vhodné. A najlepšie, že najprv to stojí 500Kč a potom to predávajú pomaly za 5 korún.

2016-03-11 12:49:421x

weim U nás tiež práve tiež fungujeme v núdzovom režime - kvôli ceste okolo sveta šetríme kde sa dá, každý máme nárok kúpiť si čo chceme, ale max do 50eur a len jednu vec mesačne keď tak.. a fakt je to ako hovoríš, po čase som začala nakupovanie brať úplne inak, už ma ani obchody nelákajú a spisujeme si do posledného eura všetko čo mesačne minieme a vidíme zrazu to ako sme žili.. Myslím si že tento prístup recyklovania, prerábania a vytvárania nového zo starého je úplne skvelý, kreatívny, antistresový a šetrí našu zem..

2016-03-11 17:46:384x

obrazky :-)

2016-03-11 18:00:151x

luludia tiez som zmenila svoj maniacky pristup k nakupovaniu odkedy som spoznala frajera. A ako pise weim, nelakaju ma uz vobec obchody. HM, do ktoreho som chodila pomaly denne, som nenavstivila uz ani nepamatam.

2016-03-11 18:32:362x

brioschka Milá Martinka, ďakujem ti za tieto slová, som v podobnej situácii, veľmi si ma povzbudila, ja už nenakupujem cca. 5 rokov, od kedy som šla na materskú, lebo nemám začo:-) :-) :-) :-) :-) len mne by sa tie vrecia, čo ti posielali známi fakt zišli:-) :-) :-) :-) :-) :-)

2016-03-11 19:03:381x

andrus veľmi dobrý žurnál, také niečo by som chcela dosiahnuť aj ja - ja som teda pre seba nikdy nejak extra nenakupovala, zato to doháňam na deťoch, hlavne na dcére, ale tiež som to už dosť výrazne obmedzila a plánujem ešte viac, tak mám aspoň motivačný článok...

2016-03-11 20:59:281x

petra.p Tiez som presla podobnym znudzecnost procesom z klasickej shopaholicky (plne skrine ale nie je co na seba), ked som sa prestahovala do Prahy. Predtym, nez som si zaviedla system "handrofondu" som sa nedokazala prinutit zbavit sa veci, ktore nenosim, hoci su este v poriadku a krasne. V CR ale skvele funguje portal na vymenu oblecenia a tak som si povedala, ze si mozem kupovat nove veci len za peniaze, ziskane predajom starych. Okrem toho uz nakupujem len v sekacoch, kde sa daju najst kvalitnejsie a krajsie kusky z prirodnych materialov, nez vo vacsine kamennych obchodov na Slovensku. Vdaka second handom som sa sice trochu vratila k nakupovacej manii, ale tiez si v nich dobre rozmyslim, co naozaj vyuzijem, pripadne mozem posunut mame, aby sa jej satnik trochu zbavil syntetickych materialov a zaroven mam pocit, ze zachranujem kvalitne kusky, ktore by inak mohli skoncit na smetisku a zamedzujem vyrobe noveho, vacsinou syntetickeho a nesetrne vyrabaneho oblecenia

2016-03-11 21:58:253x

LittleEye Ja sa môžem iba poďakovať, za tento úžasný žurnál. A mám veľkú radosť, že dám ladených na kvalitu, nie kvantitu je stále viac. :)

2016-03-11 23:16:581x

gallatea Žurnál zaujímavý, o tomto čase sa už však nevládzem púšťať do " rozumovania" o vážnych témach. nedá mi však nereagovať na tie skvelé goliero - náhrdelníky, z tých, s prepáčením, na zadok padám! :-))

2016-03-12 00:19:071x

bartinki Súhlasím, je to cesta akéhosi dozrievania a uvedomovania si. Sme obklopení systémom, v ktorom sa nedá vyhnúť rýchlemu životnému štýlu, a to celé v závere potláča zdravý rozum. Tiež som vyrastala v rifliach po bratrancovi, ktoré potom išli mladšej sesternici. Rozdiel vidím v tom, že za čias komunizmu (alebo nášho detstva) ľudia mali prostriedky, ale nebol veľmi široký výber. Dnes máme na výber, ale masy nemajú peniaze. To (a plus waw faktor, že aká dobrá nízka cena) usmerňuje rozhodnutia kupujúceho v prospech rýchleho/lacného. Je to aj psychologický návyk podľa mňa, akási forma dočasného uspokojenia tým materiálnym.

Aj keď toto uvedomenie si situácie nám môže prísť normálne, nemusí to tak byť pre nasledujúcu generáciu, a v tom mám troška obavy. Je veľmi ťažké tieto veci vysvetliť napríklad tínedžerovi, keď je zároveň bombardovaný opakom cez sociálne siete. Sledujem stratégie veľkých reťazcov, a musím povedať, že majú veci fantasticky premyslené. Už vyššie spomenutý reťazec napríklad - má aj "green" produkty, najnovšie sa na dostal do fashion week a predstavil kolekciu na modelkách rôznych tvarom, veku a farieb. Progresívna záležitosť, krásne načasovaná. Nehovoriac o tom, že každú sezónu iná celebrita svetového mena v reklame, alebo spolupráca s veľkými dizajnérskymi menami. Vlastne si vychovávajú zákazníkov. Toto všetko odrádza pozornosť od tak podstatnej veci, akou je výroba, a to aj preto, lebo je to niekde tam ďaleko, a ja aj tak s tým nič nespravím, tak načo sa trápiť. Ako sa vyjadrila jedna z ich riaditeliek pre rozhovor s BBC, oni sami nemajú žiadnu výrobu, všetko subkontraktujú. Krásne si tak umyla ruky nad tým, že priestory, kde sa vyrábajú ich produkty, nespĺňajú ani len základné bezpečnostné podmienky. A vždy, keď sa zas niečo niekde prevalí a spojí s ich menom, nová celebrite vo vtipnej reklame.

Je ťažké vidieť, čo sa deje za fasádou, ktorú máme pred nosom, ale verím v zlom, v zmenu. Pomaličky sa módny priemysel zmení, spomalí, tak ako spomalíme aj my.

2016-03-12 11:39:223x

Efraim... Moc dekuju! Jsem v obdobne pozici, skrine mi praskaji ve svech a investuju uz vic do dilny nez do super kousku, ktere jsem kdysi musela mit fakt casto... Nastesti jsou to kvalitni veci a kdyz se do nich vlezu, neresim jestli jsou 5 nebo 15 let stare... Brzo se budem stehovat a nastane dalsi trideni a vyhazovani a vim, ze nad vsim uz premyslimjinak nez driv. Chci zmenit stereotypy v hlave, junkfood ne, tak proc junk hadry ;) jen jeste nemam uchopene boty, preci jenom jsem porad naucena na pekne a aby se v nich dalo dlouho chodit... Ale velky posun uz je to, ze nekupuju bizu v cenach, za ktere bych to sama nechtela delat. Takze si po vetsinou vyrabim sama.

Skvely pribeh, dik za jeho sdileni...

2016-03-12 12:09:23

Pillaarovaa Ja som skôr opačný typ, podobne ako Danculienka - vojde to do dvoch krabíc od banánov, celý týždeň v jednom a to aj decká (iba ak sa nezašpiní). Tak sa mi zdá, že manžel má viac vecí ako ja (ups).

To je všetko fajn, len ja by som práve potrebovala naučiť sa nakupovať. Teda nie bezhlavo nakupovať všetko do radu, ale rozpoznať, čo je kvalitné. S tými švíkmi, to si všimne každý, ale materiál to je už pre mňa problém.

Naposledy som čelila výzve kúpiť si obuv, v ktorej ma nebudú bolieť nohy. Mám totiž ostrohy a ortopéd mi presne vysvetlil aké si mám kúpiť. Zapamätala som si značku a šla na vec. Nakoniec som kúpila tenisky s pamäťovou penou, čo bude asi úplne špatne.

A možno sa niekde organizujú kurzy efektívneho (alebo optimálneho?) nakupovania. Alebo skôr kurzy kvality látok, odevov, topánok.... ? Veď ak sa organizujú kurzy zdravého varenia, prečo nie toto.

2016-03-12 20:09:14

flowwwly Pilarova :) su normalne shop asistenti.. zaplatis si ich jednorazovo ..vezmu ta na nakup ukazuti ako si vybrat vhodny strih a ktore farby ti idu ..co ako skombinovat aby ti to sadloa dlho vydrzalo..staci vygooglit..mohe kamaratky odskusali a stalo to zato..menej oblecenia a to co maju ich tesi a sadne

2016-03-12 20:45:52

campanula Chytim tricko do ruky a nic

Neviem

Da sa to vobec zistit?

Nechapem.

Inak, cim je clovek starsi, kupuje menej.

Pamatate ako sme okolo 20tky ohrnali nosom nas dochodcami?

:))

2016-03-12 21:06:072x

Dussi jemineeeee, až ma zaráža, že je tu niekto taký istý ako ja, napriek tomu, že sa nepoznáme, presne takto rozmýšľam, kým "adoptujem" niečo do svojho šatníku veľmi dlho a starostlivo to zvažujem, až nakoniec "neadoptujem". Tiež vyberám kvlitu šitie a materiál 100 percent kavlitný, žiadna umelina, žmolky a to podotýkam nakupujem prevažne v sekonhande. Tiež prerábam a recyklujem, lebo mám na pamäti koľko musia tie číňanky otročiť, aby uspokojili naše šopoholické maniere, z ktorých ťažia módne domy západnej európy. Bomby článok píšete o mne? Alebo jednoducho mi píšete z duše:-) Obrovský rešpekt pred tým bojom s vlastným ja !!!!

2016-03-12 21:18:433x

danke ja len k poslednému komentáru o číňankách : netreba zabudnúť, že pri hladomore v Číne okolo roku 1960 zomrelo 40 miliónov ľudí, a že to, kde Čína dnes je by nešlo bez otročenia a bez toho, aby sme kupovali ich výrobky.

Len si treba nájsť a zachovať tú spávnu mieru, o tom je to celé...

2016-03-13 13:40:554x

Dussi To ano, súhlasím, ale je to celé aj tak neľudské.

2016-03-13 16:07:51

artbodka veľmi zaujímavý žurnál, ja som nikdy nebola veľký nakupovač oblečenia, i keď je pravda, že v našej 5 člennej rodine sa teda nazbiera vždy "handier" dosť :-). Ale u nás je vždy "pohyb oblečenia" už si občas pripadám ako distribútor - tašky oblečenia ktoré dostanem ja - pretrieďujem - toto mne, deťom, sestriným deťom, známym a ten istý pohyb smerom von :-). A čo sa týka etického aspektu je tu ešte jeden veľmi dôležitý a to ekologický - napríklad výroba jediného trička spotrebuje desiatky litrov vody, nehovoriac o znečistení prírody farbivami, chemikáliami - zaberanie pôdy na ktorej boli pôvodné ekosystémy, lesy či drobní poľnohospodári, ktorí na nej pestovali rastliny na obživu - stávajú sa z nich monoplantáže bavlny či iných "priemyselných" plodín...

2016-03-13 16:46:392x

Sonusa ja som vydržala (nekúpiť si na seba nič nové) celé 3 roky - bežná situácia matky na materskej na Slovensku

2016-03-13 20:24:357x

RebekaQ Presne takto som začale premýšľať i ja pred viac, ako polorokom, je to skvelé, u mňa to bolo hlavne o tom, že som si nakupovaním liečila svoje svetaboly...a nepomáhalo to, veci sa v skrini kopili, nenosila som ich. Presne tie veci, ktoré po pár vypratiach stratia farbu i tvar. Teraz nosím tých pár kvalitných kúskov, ktoré tvar netrácajú a pomaly budujem šatník oblečením, ktoré je dobre kombinovateľné, a kvalitné. A max. 1000 mesačne, lebo ho kupujem v sekáči, u kvalitných vecí to totiž vobec nevadí. A u decek nové, až keď doderú staré, a okrem bot tiež v sekáči. A v lete naboso, a basta.))

2016-03-14 08:33:34

Pillaarovaa flowwwy : ani tak nepotrebujem vedieť, čo a ako skombinovať a aké farby mi pristanú, na to som už predsa len dosť stará a skúsená a mám doma aj zrkadlo.(Ja viem, že tie asistentky sú v tom lepšie)

Kvalitou myslím veci, ktoré sa nenatiahnu a nevyžmolkujú hneď po tom, čo si ich raz oblečiem - o tom že budú vyzerať dobre po opraní sa radšej nevyjadrím.

Skladací dáždnik, ktorý sa dá používať 5 , alebo viac rokov, masážne sandále, čo sa dajú nosiť aspoň dva roky - to sú napríklad veci, ktoré som si kedysi kupovala bez rozmýšľania, dnes také čosi neviem nájsť a vôbec neviem, kde to hľadať a hlavne ako rozpoznať že je tá vec dobrá. A ako bolo už veľakrát spomenuté, značka už v dnešnej dobe nie je zárukou kvality a cena vôbec nie.

2016-03-14 09:24:37

danculienka pillaarovaa-presne tak daáždnik síce za 2eurá ale je len na jedno použitie!!skúsenosť mojej sesty za dva roky-má ich doma asi 9ks!!ako fajn že mám krátke vlasy vačšinou tak dáždnik ignorujem-mám pršiplášť pre velkú nudzu..

čo sa týka šitia,zaberania švíkov,žmolkovania kapitola sama o sebe no rozčuluje ma aj strihanie -ked operieš nanatiahne sa na dlžku ale na šírku-šlak ma ide vtedy trafiť-hlavne pri tielkach pretože mám rada bavlnené aby som to prala na 60tke v práčke.

Ale tie asistentky ma celkom lákajú... len ak to dopadne tak ako raz som sa dala nahovoriť v obchod.dome pri prezent.jednej kozm.firmy-vraj aj vás nalíčime..áno nalíčili ale pripadala som si ako klaun-usta typu kačička,mejkap ako ked sa zabudneš v solárku,pri mojich "padnutých viečkach"dali linku tzn.oči ako číňan..ked mi ukázali zrkadlo hanbila som sa utekala taká zmachlená na záchod kde som sa umyla..asi preto že to bolo zadarmo tak si zgustli na takých ako ja..

2016-03-14 17:55:422x

AlmaVevaArt juj, mám 30 a tiež som sa už 7x sťahovala a vnímam to ako plus - upratanie skrine a priorít tiež, páči sa mi tento článok, zdieľam mojim babám - maniačkam

2016-03-15 08:06:56

M.e.e Mne sa strašne páči prechod od životného štýlu ,,kupujem´´ k životnému štýlu ,,recyklujem´´ a ,,tvorím´´- kým v prvom štádiu ,,kupujem´´ je človek ako lačný vlk, ktorý vyhladovaný behá za každým mäškom čo sa pred ním mihne a riadi sa základným slovom ,,nemám´´ v ďalších štádiách prichádza upokojenie a slovo ,,mám dosť´´ je úplne super :) takže prosím píšte ďalej- veľmi ma zaujíma ako sa Vaša/Tvoja tvorba rozvíjala ďalej- pretože vidím,že je na úrovni- profi. Moja je tak na úrovni ,,šudlím´´ a úroveň profi je vzdialenou métou. Tak budem rada,ak sa zjaví ďalšie zaujímavé čítanie :) nech sa darí :)

2016-03-15 14:01:172x

alazala veľmi by sa mi páčil takýto životný štýl. Ale mne to nejde :( Som zamestnaná mama 4roch detí, nemám čas na tvorenie, recyklovanie, hľadanie kvalitných vecí v sekáčoch. Moje dcéry majú skoro 17 a nakupujú takmer výlučne v sekáčoch,ale to sú poldenné výpravy za dobrými úlovkami. Ja vbehnem do obchodu a beriem prvé čo ako tak sadne. Čo by ste mi poradili? Ako to stíhate, ako to vy robíte?

2016-03-15 16:41:07

M.e.e My s maminou chodíme raz za rok napr. na topánky do Poľska a máme tam overenú značku aj obchod, kde kúpime aj oblečenie- tie topánky sú tak pohodlné, sú kožené a nezničiteľné- mala som sandále,ktoré prešli pol Európy a po 9tich rokoch sa im na jednej vytrhol remienok a lodičky,ktoré pretancovali 10svadieb a 1ples bez zmeny farby a tvaru. Výhoda je tam aj v tom,že tak ako sashe tvorcovia oblečenie je šité na Európske štandardy -tekže počet veľkostí a strihov je širší-nie ako v klasických reťazcoch-tam sa na kolekcii šetrí-takže je tam čínsky model- dva typy postáv- vysoká a nízka a maximálne niečo ako stredne veľká XXL-lenže je jasné,že nie každý spĺňa dané kritériá- takže alazala-treba si nájsť svojho ,,dvorného´´ dodávateľa,ktorý vám sadne a potom už len oceniť kvalitu :)už niekoľko rokov kupujem topánky v jednom obchode, nikdy som sa nesklamala-keď potrebujem,viem kde mám hľadať a nebrázdim obchoďáky s pocitom neúspechu a vyčerpania- to samé mám so sekáčom-obehla som si na začiatku mesto (momentálen Brno)- zistila som, ktorý je dobrý-kde sa mení tovar a je v pohode a vždy vpálim rovno do neho a nebehám zbytočne po meste...A doplnky sa snažím kupovať handmade- občas vybártrujem za tie svoje produkty a je to :)

2016-03-15 18:34:012x

Efraim... Myslenka bartrovani by se mi taky libila, jen netusim, jak na to...

2016-03-15 21:43:57

IdealGarden Ja by som ešte odporučila knihu Kúzelné upratovanie, síce to nie je o nakupovani, ale o tom ako si to doma neprepratat vecami, fakt super kniha, zmenila mi pohľad aj na to či si niečo kúpim alebo nie.

2016-03-17 08:22:452x

Pre komentovanie musíš byť prihlásený, nejde to ináč.

P
bartinki
13 predaných ks, 4 hodnotenia

Bartinki je slow fashion značka produkujúca originálne dizajny v limitovaných kolekciách alebo ako unikátne kúsky. Šijeme tiež na zakázku, ale aj ponúkame kurzy šitia. Naša dizajnérka Martina Mareková Kuipers prednáša o etickej móde.

Ďakujeme za Vašu priazeň! Všetky objednávky budú odoslané po 8 januári - dovtedy oddychujeme a chystáme nové prekvapenia!

Vecičky nájdete

V žurnáli sú spomínané:

 - Vlnený kabát LESNÁ TRILÓGIA - M/38 - 6303197_Vlnený kabát LESNÁ TRILÓGIA - M/38 by bartinki
 Páči sa 22 ľudom
395,- €
 - Vlnený kabát ROMANCE - L/40 - 6330461_Vlnený kabát ROMANCE - L/40 by bartinki
 1 komentárov
 Páči sa 24 ľudom
395,- €
 - lelochodky kosoštvorec-zemité - 6447802_lelochodky kosoštvorec-zemité by LEL-handmade
 Páči sa 82 ľudom
59,- €
 - Bundička riflová záplatová - 6499902_Bundička riflová záplatová by Dymiacarieka
 Páči sa 7 ľudom
36,- €

TOP Žurnál - Týždeň

Najlepšie žurnály posledného týždňa TOP žurnál mesiac »

TOP Žurnál Mesiac

Najlepšie žurnály mesiaca

Viac »
Kompletná hitparáda žurnálov »