alebo ako ho volajú Gruzínci Caucasus. No kvitne tak nádherne, že si to my, ktorí sme si zničili kvietky v našich horách, nevieme ani predstaviť. Nádherné horské lúky sú plné kvetov a farieb až sa vám tají dych. Jeden kvietok krajší od druhého...a vôní toľko, že veru žiadna voňavka sa im nevyrovná.
Prekrásne horské lúky sa nachádzajú v horskom masíve Veľkého Kaukazu pod najvyššou horou Gruzínska Shkharou nad dedinkou Ušguli v nadmorskej výške cca 2500m n.m.
Väčšina kvietkov na fotkách sú kaukazské endemity, ktoré nenájdete inde na svete. No aby som pravdu povedala, nič tak krásne som už veľmi dávno nevidela. Našla som tu aj nádhernú a veľmi vzácnu Fritillariu latifoliu...skvost Kaukazu.
Prvosienok celé koberce a toľko rôznych farieb... biele, ružové, žlté, žltobiele, ružové a fialové v niekoľkých odtieňoch, taktiež väčšina z nich kaukazské endemity. Primula zaliko, Primula cordifolia, Primula amoena...ta je na obr. na začiatku.
A rhododendrony od bielej, bieloružovej, žltej - typický pre Kaukaz až po ružové a tmavoružové.
Rhododendron ungernii a rhododendron caucasicum
V Gruzínsku som pobudla dlhší čas na rôznych miestach...no tieto horské lúky mi jednoducho učarovali. Nie je vôbec ľahké sa k nim dostať, niekoľko dní s plnou polnou a stále hore...až sa vám zdá, že ste v nebi. No nakoniec sa dočkáte.
Zo sedla Statilké už viedla cesta nadol na druhú stranu až do mestečka Lentechi, kde už chodia maršrutky. Takže ďalšie dva noclahy v mojom skromnom príbytku.
Okolo horské lúky plné kvetov a vôní aké kedysi boli aj u nás. Žiaľ už nie sú.
A na záver prekrásna veternica narcisokvetá Anemone narcissiflora. Aj tu sme niekedy mohli vidieť v našich horách - Vysokých Tatrách. Táto bude zrejme tiež endemitom, má okvetné lístky do ružova a tá naša bola biela.
Ač veľkosťou malá krajina Gruzínsko má obrovské množstvo pokladov, ľudí s dobrým srdcom a úžasnú históriu. Ale o tom nabudúce.