V tomto žurnáli by som Vám rada predstavila zmenu, ktorá prebehla v názvosloví typológie našich mašlí a zároveň vysvetlila, prečo k nej došlo.

Ide o zmenu, ktorá mi pridala prácu navyše vo viacerých administráciach a zároveň ruší to, na čo boli naši zákazníci z portálu SaShe.sk, a nielen SaShe.sk, zvyknutí.

Tento týždeň, som opäť na svojom obsahu, ktorý tu prácne vytváram, zaznamenala invektívu a obvinenie z porušovania autorských práv ostatných predajcov na SaShe.sk. A hoci, som naň reagovala na rovnakom mieste písomne, rozhodla som sa nasledujúci deň pre jeho osobné riešenie. Ak sa dá telefonicky nazvať osobne, ale hádam je to viac, ako si písať po komentároch. Napíšem iba toľko, že som si absolútne v tom čase nebola vedomá porušovania autorských práv a už vôbec nie skutočnosti, že si budujem meno na značke niekoho iného. Chcela som teda vysvetlenie, aby som zistila, kde som stratila slušnosť.

Som rada, že som to urobila a telefonát ukončila s pocitom, že vec je definitívne vydiskutovaná a ja ju aj dnes za takú považujem. Všetky komentáre, vrátane môjho, som pre dobro veci zmazala hneď po návrate k PC. Ale, bohužiaľ, večer v ten deň, som sa od známej dozvedela, že okrem komentárov na SaShe.sk, sa moja značka a logo s grafikou typológie veľkostí našich mašlí objavili aj v Instagram stories “konkurenčnej značky” ako ilustrácia príkladu porušovania autorských práv a duševného vlastníctva. Neviem, či si viete predstaviť, ako ma to sklamalo. Viete, ono tie story bežia nejaký čas a zobrazujú sa väčšiemu publiku ako príspevky vo feede. Keď sú uverejnené na profile s dosahom cez 1000 sledovateľov, ktorí s veľkou pravdepodobnosťou patria do komunity ľudí, ktorí nakupujú lokálne alebo sú tvorcovia, tak to nie je žiadna sranda. Značku nesledujem na instagrame a v ten deň som doobeda behala po nákupoch s vyplazeným jazykom a poobede som pracovala v dielni. Takže som o tom nemala ani tušenie a bola som ponechaná vo svojej naivnej nevedomosti.

Rozhodla som sa preto napísať tento žurnál a uviesť v ňom aj moje stanovisko k tomuto obvineniu a zároveň ním poukázať na to, aby sme sa skutočne zamysleli, čo je to rešpekt a slušnosť v handmade tvorbe/podnikaní. A takisto prostredníctvom týchto slov povedať viac o značke Uškáčik či o mne, ako som tu doteraz v žurnáloch napísala.

Aby ste boli aj vy v obraze
Predtým, než sa dostanete k charakteristike novej typológie mašlí, prejdem cez jednotlivé body kritiky. Nebudem tu uvádzať meno spomenutej konkurencie, tí ktorí ste to videli, tak si to spojíte a tí ktorí nie, tak vedzte, že síce dnes pri mne to bolo táto značka, vám zajtra môže ublížiť iná. Budem tu písať a zameriavať sa na seba a moju reakciu. Nakoľko som pracovala v online, chvalabohu, mám v sebe pud sebazáchovy a predtým, než som komentáre zmazala, automaticky som si urobila screeny. Tu si môžete pre príklad pozrieť kritiku a jej podstatu uverejnenú na SaShe.sk

Aj keď ľudia online vo väčšine obsah skenujú, takéto vyjadrenia a komentáre si môžu prečítať. A práve, keďže skenujú, tak si ľahko môžu zapamätať len to negatívne, nakoľko to sa ukladá ľahšie, ako pozitívne. Nechcem sa zamýšľať, čo si pomyslia, keď vidia storky, v ktorých ma ako učebnicový príklad handmade plagiátorstva uvádza ich milovaný lovebrand. Kde som teda pochybila?

...dovolila som si kopírovať grafiku, názvy mašlí ...

Nakoľko som komentár čítala pod žurnálom, kde jediná grafika bola tá na krabičke a tú som si robila sama, tak som sa dožadovala vysvetlenia, ktorú grafiku som 1:1 prevzala. Lebo ja za kopírovanie považujem, prevzatie obsahu 1:1 alebo s významným podielom rovnakého vizuálneho obsahu či textového významu. Nakoniec sa z toho vykľulo, že ide o infografiku (ktorá sa ani v žurnáli nenachádzala, takže pre nezainteresovaného to mohlo vyznieť akoby som kopírovala celú grafiku ako takú), vďaka ktorej ilustrujem veľkostný a tvarový rozdiel mašieľ a vo veľkostných variantoch uvádzam prívlastok „MAXI“, „MIDI“, MINI“. A, že ich kopírujem tým, že robím mám v ponuke tiež midi, maxi a mini mašle.

Úprimne, nemala som vedomosť, alebo napíšem, že vlastne ani šajnu, aby som bola úprimná, že táto značka má niekde graficky prekreslené mašle podobne ako ja a už vôbec nie, že uvádza pri mašliach takisto tento opis. Tieto prívlastky som dala mašliam prirodzene logicky. Používam angličtinu vo veľkej miere. Aj moju webku som si robila najprv v angličtine až potom som ju preložila do slovenčiny. Čo sa týka infografiky. Mašle som si prekreslila do vektorov podľa reálnych fotiek ušitých mašlí a dala som ich do reálnej mierky tak, aby bol návštevníkom vecičky jasný rozdiel a pomohol im pri výbere.

Malo to svoj praktický dôvod. Do ponuky som si postupne navrhla 5 rôznych typov a aby som nemusela všetky robiť na sklad, keď si ich zatiaľ nikto neobjednal, dala som im namiesto fotky (ak som ju nemala) grafiku. Robila som to cca. pred pol rokom. Keby som na to mala čas a bola to top priorita, mám to spravené už omnoho skôr. Ten istý princíp mám aj vo fotogalérii na mojom druhom projekte, Ovka. Nakoľko robím produkty s variabilnou veľkosťou a tvarom, šetrí mi to náklady a miesto za zbytočne vyrobené a nepredané veci a materiál stojaci v nich.

Osobne to považujem za bežnú a štandardnú vec pri vizualizácii produktu pred výrobou. U konkurencie som (po telefonáte) mašle v grafickom znázornení našla použité ako grafické ikony pri kategórii produktu (avšak bez akéhokoľvek vyjadrenia veľkosti mašle v grafike) na ich webovej stránke. Tieto grafiky neboli ani na SaShe.sk stránke (ani v detaile veci, ani v žiadnom žurnáli) ani napríklad v detaile produktu na externom webe, ani na instagrame v hlavičke archivovaných príbehov – čo tiež býva bežnou praxou. Urobila som si screeny, ak by sa teraz náhodou zázračne zrazu objavili. Online obsah dokážete zmeniť v sekunde.

Keďže som teda zistila, že kopírujem výrobu mašlí s názvami Maxi, Midi, Mini, tak som si spätne po telefonáte u konkurencie pozrela tiež, kde tie názvy má. Nenašla som ich na SaShe.sk v ponuke a ani v zozname historických predaných vecí (tam ani neviem či bola predaná mašľa). Nenašla som ich ani na ich webe. Našla som však ich v krátkych popiskoch v histórii instagramu na príspevkov cca. 2 roky dozadu.

Snažím sa prísť na to, ako som to teda mohla skopírovať, keď to bolo pre mňa aj teraz takto ťažko dohľadateľné. Vďakabohu za SaShe.sk funkčnosť, kde vidíte dátum vloženia, som si pozrela, kedy vložila konkurencia mašle: „Pred dvomi rokmi“. Moja prvá mašľa bola vložená tiež „Pred dvoma rokmi.“ Skomparovala som si to s jej instagramom a z toho mi vyšlo, že mašle s týmto názvoslovím sa začali u nej objavbovať cca. pol roka pred mojim vložením. Aby som bola férová, kedysi sa mi mohol instagramový príspevok zobraziť ako reklama v nejakom feede. Lebo to mohla. Značky dnes využívajú sponzoring na pravidelnej báze. To si však dnes nemám šancu pamätať a je otázne či taká reklama vôbec bola.

Printscreen mojej prvej vloženej maxi mašle – Október, 2019

Túto prvú zelenú maxi mašľu na ponuke u mňa už nenájdete aktívnu, pretože logicky, za dva roky som postupne vypilovala tvar aj viazanie k mojej spokojnosti a teda som minulý rok do ponuky priebežne vymieňala mašle jednotlivo s vlastnými názvami inšpirovanými farbou, kvetinami, ... a správnymi mierami (keďže zo začiatku som šírku mašle merala hore, kde bola užšia ako jej skutočná celková šírka, ktorá sa pohybuje okolo 20 cm) a k nim priradila varianty s veľkosťami MAXI, MINI, MIDI, aby som galériu viac zjednotila a zjednodušila nákup. S mojou galériou sa totiž snažím pravidelne pracovať a skúšať, čo by mohlo lepšie fungovať.

Maxi mašle teraz

Tu chcem podčiarknuť, že MAXI rozmer konkurencie, ktorý neviem aký je, nakoľko som ho nikde v centimetroch nevidela, ani nikde na hlave znázornený, som podľa iného rozmeru z ich ponuky, ktorý rozmer mal uvedený – tuším MIDI - vyhodnotila zodpovedajúci veľkosťou, ak vôbec, variantu MIDI v mojej ponuke.

Ide o tie isté mašle?
Chcem však jasne upozorniť na to, že tvar mašlí je už na 1. pohľad zreteľne rozdielny, veľkosť je rozdielna, viazanie je rozdielne, materiál je rozdielny. Ja na žiadnych typoch mašlí nerobím, nazvem to „ rustikálne voľné“ viazanie na gumičku. Naše mašle sa snažím viazať pevne, aby mali všetky, čo najviac identický tvar (keďže ide o ručnú robotu a gramáž materiálu a jeho poddajnosť môže byť rozdielna a vypáliť s jemným rozdielom) a riadne ich zošívať alebo v prípade potreby upevniť lepidlom, tak aby neprišlo do styku s vlasom a zároveň mašle vydržali. Ak nie, rada prijmem spätnú väzbu, keď príde, a mašľu prerobím alebo vrátim peniažky. Aj to sa mi môže stať a stalo.

Myslím si, že je mojou povinnosťou a zodpovednosťou ponúknuť zákazníkovi možnosť výberu. Najmä pri doplnku, ako je ozdoba do vlasov. Niekto rád nosí francúzsku sponku, niekto zase gumičku, iný pinetku. Pre bábätko je vhodná baby čelenka, ... Opäť rozdiel, nakoľko u konkurencie som nevidela francúzsku sponku, alebo čelenky ... (aj keď ich pripravujú podľa info na webe).

Tento prístup je výsledkom môjho komplexného myslenia. Keď niečo robím, tak myslím na všetky alternatívy a uľahčenie práce do budúcnosti najmä sebe a kúpy zákazníkovi. Možno to podľa niekoho robím zle, ale mne to tak príde efektívne. Aj keď na začiatku to stojí kopec práce. Ilustračne, urobiť si všetky grafiky, nahodiť k vecičke všetky varianty, nahodiť im fotky, urobiť tak na 15 produktoch napr. mi zaberie aj jeden či dva dni a to robím pomerne rýchlo, lebo v grafike a nahadzovaní obsahu už mám nejakú tu prax. Tomu všetkému navyše predchádza úprava fotiek, šitie mašlí, výber materiálu,, minutý čas aj materiál na prvotné mašle, ktoré si nikto nekúpi a ktoré aj tak vyradím z ponuky a nechám si ich pre seba alebo ich rozdám ....

Tento proces trvá niekoľko dní a niekoľko týždňov či aj mesiacov potom trvá, kým príde vytúžená objednávka. Nemám PC asistentku, nemám grafičku, neoutsourcujem šitie. A áno, uvedomujem si, že takto sa nedá do nekonečna fungovať, ale rovnako si uvedomujem, že pri budovaní značky sú rôzne fázy. A ja sa momentálne nachádzam v štádiu, resp. postupne ukončujem obdobie rozvoja produktu, ako by Kotler povedal. Za týmto obdobím sa skrýva veľa úsilia. Môjho vlastného. A chcem si ním prejsť sama, pretože som sa tak rozhodla a tak to vnímam správne.

A aj keď je toho na mňa veľa, a niekedy prepadnem do zúfalstva, že nevidím výsledky, len náklady, stratený pocit osobného finančného komfortu, dlhé minúty čakania v rade na pošte a cítim boľavé kríže, vždy sa odrazím od dna a bojujem ďalej. Pretože, svojej práci verím, baví ma, robí mi radosť, vďaka nej môžem posúvať stále svoje tvorivé aj osobné limity, a najmä, ráno sa budiť s čistou hlavou. Namiesto toho, aby bola plná nejakých žabomyších banalít a naháňačkou za cudzími snami v zamestnaní, pomaly kráčam za mojimi vlastnými.

Ja tu v žurnáloch a vôbec celkovo, nerada píšem o sebe, o nejakom mojom osobnom príbehu, ktorý chytí za srdce. Viem, že z marketingového hľadiska je to dnes nevyhnutné a asi by som sa na to mala viac zameriavať, ale u mňa z marketingového/produktového mixu bol, je a bude na prvom mieste produkt. Predtým, než budem hľadať k sebe pomocné ruky (dúfam, že sa tak raz stane), chcem si ho nielen vyhýčkať, ale sa s ním aj vytrápiť, občas ho nenávidieť a zároveň milovať ako koňa.

Ak by však niekto chcel predsa len môj celý tvorivý príbeh nájsť, nájde ho na internete. V skratke. Nezačala som na materskej, ako si to niekto mohol myslieť, pred dvoma rokmi som odišla zo zamestnania z rôznych dôvodov s cieľom pracovať na svojich projektoch, ktorým som sa postupne venovala a rozvíjala ich do dnešnej podoby od roku 2014 po voľných večeroch a víkendoch. Aj ja by som si mohla dať niekde do tiráže, že som „Since 2014 alebo 2015...“, aby to znelo akoby som od prvého dňa mala ponuku ako mám dnes, veď ľudia na internete rýchlo zabúdajú a komu sa to bude chcieť spochybňovať, keď to tak pekne znie a ladí s vyleštenými fotkami a vábivými frázami. Ale som ja vari nejaká firma, e.g. na výrobu čokolády, ktorá ma históriu cez 100 rokov a od konkurencie ju významne odlišuje aj jej vytrvanie na trhu, jej originálne patentované receptúry či rokmi a miliónmi zákazníkov overené portfólio výrobkov? Či chcem ja tým niekomu hovoriť, že ja som tu už odvtedy, tak mám väčšie právo tu byť ako niekto iný?

Je pravda, že robím mašle, s rovnakým rozdelením do veľkostí. Takisto robím čepce. Takisto robím vankúše či hračky. Je to vari zakázane? Nenosili sa čepce, aké sú moderné dnes už v stredoveku? Či si hádam aj ženy v praveku neviazali vlasy nejakou koženou mašľou? Som jediná na SaShe.sk, na Slovensku, vo svete, ktorá robí mašle? Je vôbec správne uzurpovať si duševné vlastníctvo na niečo, čo tu už bolo dávno pred nami? Viete, príde mi to také, ako keby niekto vymyslel vzducholoď v čase, keď sa začína lietať na Mars.

A koniec koncov, dnes si už môže napísať kto chce, kde chce, čo chce. A ľudia uveria a veria. Dnes sa môže za one – and - only dizajnéra označiť ktokoľvek. Že má na to školu? Že má portfólio? Kto sa bude zamýšľať nad tým, že keby sme z tých produktov ako gumou vo fotošope zmazali potlač vzoru prémiových textilných dizajnérskych kuchýň známych najmä v zahraničí, tak nám z toho originálneho produktu ostane taký istý ako má sused. Sused jeden. Druhý. Tretí. Tisíci. Keď sa trochu začnete zaujímať, v tomto prípade, o módu, detskú aj dospelú, tak rýchlo zistíte, že za hranicami našej malej krajiny sú dokonca výrobcovia, nie malí, ktorí vyrábajú identické produkty strihom, látkou ako niektorí tuzemskí dizajnéri z „horných desať tisíc“. A ich „Since ...“? To sa dátuje omnoho skôr.Vari pojem duševné vlastníctvo za slovenskými hranicami neexistuje?

Tu chcem napísať, že špičkoví, uznávaní a originálni dizajnéri na Slovenskú sú a tieto slová nie sú mienené voči nim. Sme krajina, v ktorej sa ukrýva veľký talent. Často ho však môže zatieniť ego ľudí, ktorí majú chuť si niečo dokazovať či sa ukazovať alebo si nevidia ďalej ako za svoj nos. Ja osobne sa za dizajnéra nepovažujem. Nemám na to štúdium, dlhoročnú prax, veľké portfólio originálnych na Slovensku, ale aj medzinárodne uznaných dizajnov výrobkov, ktoré používajú stovky či tisíce spokojných zákazníkov. A hlavne, nemám potrebu znevažovať skutočnú hodnotu významu tohto slova a ľudí, ktorí ho môžu používať oprávnene. Považujem sa za človeka, ktorý chce robiť to, čo ho robí šťastným, v čom sa našiel, čo mu prináša radosť a chce to robiť s maximálnym úsilím pre profesionalizáciu svojej práce na každom fronte a kvalitu jej výstupov.

... porušujem autorské práva ...

Ak niekto dokáže hodnotiť resp. ilustrovať, podľa mňa, ba čo horšie, mať potrebu si uplatniť duševné vlastníctvo a autorské práva na názvoch prívlastkoch opisu veľkostí produktov, rovnakej kategórie vyrábaných produktov v portfóliu a použití rovnakého grafického štýlu/techniky v niektorých prvkoch (pretože technicky to inak nejde), tak potom sa vo mne otvára smutné poznanie, že laťku pre význam, hodnotu duševného vlastníctva a úroveň originality tu máme postavenú sakra nízko.

Nadôvažok sa popritom chceme tváriť, že konkurencia je v handmade svete zakázaná a nemá tu miesto. Nežijeme vari v trhovej ekonomike? V demokratickej krajine? Týmto nechcem zľahčiť porušovanie autorských práv či vykrádanie duševného vlastníctva, pretože sa to deje a stalo sa to aj mne. Ale namiesto toho, aby som niekde bez vedomia druhej osoby, úmyselne voči nej „alebo“ lebo mi padla ona zrovna do oka, písala komentáre, som priamo predajcu oslovila, a bez nejakého vyvolania zbytočného konfliktu za účelom vlastného zvýšenia publicity a „fundovanosti“, sme sa dohodli, že si ho stiahne z ponuky nakoľko šlo o produkt 1:1 zhodný s mojim. Tu iba doplním, že s produktom, ktorý mám zapísaný na svoje meno v Registri dizajnov.

Uvádzam to len na okraj, ale zároveň tým odpovedám na otázku „či poznám autorské práva“ a „či mi hovorí niečo slušnosť a rešpektovanie ostatných tvorcov“ (predtým než začnem rešpektovať autorské práva iných by som mal v prvom rade poznať tie svoje). Trochu sa obávam, že ja možno nie som ten, komu je potrebné klásť tieto otázky.

Samozrejme, nemám zapísané všetky produkty, pretože každý zápis/resp. jeho žiadosť o prihlásenie má svoj poplatok a keď si dávate naraz prihlásiť zápisy na, pre vás osobne, najdôležitejšie produkty pre dve značky vrátane jednej ochrannej známky, tak to nerobíte každý mesiac a niekedy ani každého pol roka či rok. Jedna vec je čas a druhá vec fakt, že vo fáze rozvoja produktu a určovania svojich predajných vlajkových lodí vzhľadom k aktuálnej výsledovke príjmov verzus náklady a potrebám pre výrobu to odkladáte, alebo si na to postupne šetríte. Či, v ideálnom prípade jednoducho na to máte oboje a neriešite. To momentálne Nie je môj prípad.

Aj mňa zaskočia veci, aj mne sa niečo vie nepáčiť. Priznám sa, že tiež som jednu pani upozornila verejne pred rokom alebo dvoma na to (už si nepamätám, keďže čas beží ako šialený), že či je správne, že vyrába rovnaké „handmade“ veci, to jest 1:1 aj vizuálom aj funkčnosťou i materiálom ako tie, ktoré mi v tej dobe mi vyskakovali na fejsbuku cez sponzoring katalógu Wish-u. Myslím, že toto je skutočne tak trochu na zamyslenie na základe, čoho sa stavia značka. Doteraz ma to však mrzí, pretože som ani nie do 2 hodín uvedomila, že ja tu nie som žiadny sudca, ani boh a ani nikoho svedomie, aby som vedela, aké má dôvody, aká práca sa za jeho tvorbou skrýva a už vôbec nie, aby som ho súdila. Odvtedy si môžem myslieť, čo chcem, ale nestarám sa. Jediný, do koho sa starám a venujem svoju energiu som ja a značka Uškáčik a Ovka. Obe budujem na svojom vlastnom úsilí, nápadoch, práci a viere.

K mnou použitého a vytvoreného sloganu, respektívne skôr k názvu žurnálu a jeho použitiu v texte plus v skrátenej verzii na darčekovej krabičke a držiakoch mašlí (ktoré nesú opäť moju autorskú grafiku, t.j. nakreslila som si ju rukou z hlavy a digitalizovala) „Vlásky vyrobené z lásky“ a „ Vlásky z lásky“ sa vyjadrovať nebudem, nakoľko to z mojej strany považujem za bezpredmetné, keďže nejde o slogan s rovnakým obsahom ani významom a ani použitím. Nechcem tu uvádzať slogan, ktorý mal kopírovať, nakoľko som si stanovila, že tu nebudem konkrétne rozmazávať danú značku. Len uvediem, že tento slogan som takisto predtým nikde nevidela.

Pristúpila som však k tomu, že sa „Vlásky vyrobené z lásky“ použitiu do budúcnosti vyvarujem, rovnako ako zmením názvoslovie, ktoré popisuje veľkosti mašlí, aby som sa obdobným možným a zbytočným invektívam od hocikoho vyhla. Neuznávam tým, že druhá strana mala pravdu. Pre mňa text na produktovej kartičke alebo motto pri kategórii nepredstavuje posvätnú brandingovú dogmu a nemám problém kedykoľvek vymyslieť nový alebo použiť iný, ktorý mám už dávno formulovaný napr. na webke.

Na koniec
Silu obvinenia, ktoré sa zmestí do jedného súvetia na rovnakom počte slov nevyvážite. Chápem, že tento žurnál je dlhý a nebudem sa diviť, keď sa nedočítate nakoniec. A viem, že si ho neprečítajú ani všetci, ktorí Uškáčik od tohto týždňa môžu evidovať ako značku, ktorá sa zakladá na kopírovaní inej značky.

Ak sa však predsa len dostanete až sem, chcela by som Vás úprimne poprosiť, aby ste si predtým než sa do mňa, vlastne, než sa do hocikoho iného, obujete z akéhokoľvek dôvodu v prvom rade pozametali pred vlastným prahom. A zároveň, aby ste si dali tu námahu, osobne ho kontaktovali či pozreli si jeho skutočný príbeh a poriadne zvážili to, čo chcete vypustiť do sveta.

Na druhej strane je totižto človek. Nie profil s logom, ktorý znesie všetko.

Verím, že pri písaní tohto žurnálu som neporušila žiadne pravidlá portálu ani slušnosti.
Za Uškáčik, Ľuba.