Príbeh ammolitu začína pred viac ako 65 miliónmi rokov. V tejto dobe bola Severná Amerika pokrytá plytkým teplým morom nazývaným Bearpow, ktorého brehy susedili s pohorím Skalistých hôr v juhovýchodnej časti dnešnej provincie Alberta.

V tomto mori žilo mnoho rozmanitých živočíchov, ako Ammoniti, vzdialení predchodcovia dnešných hlavonožcov (chobotníc, sépií atď.).

Ammoniti boli hlavonožcami s pevnou zakrútenou ulitou, rozdelenou na komôrky, ktoré boli vyplnené plynom. K pohybu využívali prúd vody vypudzovaný vlastným telom, tak ako to robia chobotnice.

Prázdne ulity ammonitov klesli do bahna bohatého na minerály, v ktorom skameneli. Pôsobením rôznych minerálov ulity získali dúhovo hrajúce farby. Tak vznikol organický drahokam nazývaný Ammolit. V roku 1981 Medzinárodná komisia farebných kameňov uznala ammolit ako organický drahokam. Len päť zo sto nájdených ammolitov je vhodných na spracovanie ako šperk. Tým sa teda stáva ammolit jedným z najvzácnejších drahokamov sveta.

Pôvod krásnych farieb týchto schránok je veľmi zaujímavý. Schránky sú tvorené okrem malého množstva organickej látky konchiolinu hlavne minerálom aragonitom, čo je karbonát vápniku. V profilu majú tieto schránky tri vrstvy, pričom hornú a spodnú vrstvu tvoria stĺpovité mikrokryštály aragonitu. Omnoho silnejšia stredná vrstva je tvorená aragonitom vo forme prekrývajúcich sa doštičiek, spojených konchiolinom ako tehly maltou. Hrúbka doštičiek je zhodná s vlnovou dĺžkou viditeľného svetla, takže ohybom svetelných lúčov vznikajú dúhové farby. Pri pohybu svetla voči kameňu dochádza k zmene farieb. Je to rovnaký efekt aký sa vyskytuje na omnoho známejšom opále, kde miesto doštičkových mikrokryštálikov aragonitu sú jeho príčinou guličky kyseliny kremičitej o priemeru odpovedajúceho vlnovej dĺžke svetla.

Prečo ale tieto krásne farby majú len kanadské ammolity, keď ide o celkom bežnú fosíliu? Za tie desiatky milióny rokov sa aragonit, ktorý je málo stabilný, premenil takmer vždy na stabilnú modifikáciu karbonátu vápniku, minerál kalcit. Ten má inú štruktúru i veľkosť kryštálov a k ohybu svetla na ňom nemôže dochádzať. Nevysvetleným ale zostáva, prečo práve aragonit na niektorých ammonitoch z jedinej kanadskej lokality zostal nezmenený a ukazuje nám nádhernú hru farieb, ktorá bola pôvodne asi typická aj pre ammonity z iných miest.

História využitia kanadských ammolitov siaha do roku 1917, keď boli prvýkrát opísané. Prvé pokusy o využitie šperku sú však známe až z roku 1969 a úspešná ťažba prebieha od osemdesiatich rokov vďaka spoločnosti Korite. Preto sa tiež týmto kameňom niekedy hovorí korit.

Pri ťažbe sú vrstvy obsahujúci ammolity odkryté bagrom a potom opatrne vyberané jednotlivé kusy. Len malá časť z nich má kvalitné farby.

Hotové brúsené kamene alebo triplety sú označované obchodným názvom ammolit alebo korit. Ich najbežnejšími farbami sú červená, oranžová, žltá a zelená, naopak len vzácne sa vyskytuje farba modrá a fialová.

(foto: moje vlastné, text: zlatnik.sk)