Kniha Lakiho Mestečko je kniha pomalá.

Začala vznikať vtedy, keď sa jej autorka Veronika Hajdučíková začala túlať uličkami s kočíkom a tráviť celé hodiny vonku s deťmi – tak, ako to mamy často robievajú.

Poznala psíka Lakiho. Ten sa jej stal inšpiráciou, ako priblížiť mesto, v ktorom žijeme, aj ďalším mamičkám a deťom, ktoré ho možno až tak nepoznajú. Alebo ich – rovnako ako mnohých – odrádza kopcovitý terén, ktorý je pre Banskú Štiavnicu naozaj typický.

Pridal sa k nej ilustrátor, pamiatkar a architekt Marcel Mészáros a spolu premýšľali nad rôznymi trasami a príbehmi, vychádzajúc aj z toho, aké zaujímavosti u nás máme – hoci nie vždy tie, ktoré sa oficiálne odporúčajú návštevníkom.

V roku 2018 sa projekt posunul zásadným spôsobom dopredu. Vďaka podpore FPÚ a najmä crowdfundingovej kampani, počas ktorej nás podporilo mnoho ľudí, ktorým sa nápad zdal zmysluplný, dostala kniha svoju výslednú podobu. Vybralo sa osem najlepších príbehov a trás a tie potom Petra Mészáros graficky aj editorsky spracovala.

Dlho sme riešili aj to, ako má vyzerať samotná kniha. Mali sme veľmi blízko ku knihárskemu remeslu – Marcel spolu s Mirom Holým, ktorý nám pomáhal so spracovaním obálky, v tom čase externe študovali knihárstvo na Strednej priemyselnej škole Samuela Mikovíniho. A knihárstvo k Štiavnici patrí. Nedá sa študovať len tak hocikde. Rozhodli sme sa teda, že aj knihu vyrobíme pomaly – tradičnými knihárskymi postupmi.

Ako to celé prebieha?

Najprv sa musel vytlačiť knižný blok. Nechceli sme tlačiť niekde v Číne, ako to dnes pri knihách často býva. Vybrali sme tlačiareň v Krupine. Knižný blok sa tlačil offsetom. Okrem kvalitného papiera Munken sme mali ešte jeden netypický požiadavok – farbu. Chceli sme jemne nažltlý papier, prirodzený, neokázalý, nie lesklý – taký, ako samotné Mestečko.

Potom bolo potrebné vyrobiť knižné dosky – obálku. To je už celé ručná práca.

Najprv sa na knižné plátno musí potlačiť obrázok – zvolili sme tradičnú sieťotlač. Možno si ešte pamätáte, ako vyzerali knihy kedysi?

Na hotové knižné dosky potom príde slepotlač. Vďaka nej je nápis jemne zahlbený a výraznejší. Používame na to starý manuálny stroj – a nie je to vôbec jednoduché. Treba trafiť správnu teplotu aj tlak, aby nápis dobre vyšiel.

Nakoniec sa všetko skompletuje.

Je to veľa práce. Každý kus je trochu iný a každý nesie v sebe kúsok Štiavnice – tej tradičnej, poctivej, remeselnej. Prvé knihy mali všetky rovnakú modrú farbu. Dnes ich už môžete stretnúť v rôznych odtieňoch modrej. Je to práve preto, že ich vyrábame ručne – a prišlo nám prirodzené túto „výhodu“ využiť. Každý kus je originál – a možno aj ten váš má malú chybku či odchýlku, podľa ktorej spoznáte, že ho nerobil stroj, ale človek.

V roku 2018 sa knihy vypredali do pol roka od krstu. Po niekoľkých rokoch sme pre pokračujúci záujem urobili dotlač. Knižné bloky sú vytlačené, no samotné knihy vznikajú postupne – robíme ich vo svojom voľnom čase, ktorého veru nie je veľa, a väčšinou ho radšej venujeme potulkám so svojimi deťmi.

Aj preto sa často stane, že knihy „nemáme“, hoci ich máme – jednoducho nestíhame vyrábať.