Leto sa končí, snažíme sa utriediť si myšlienky, spomienky aj fotky. Alebo na prezeranie tých desiatok fotiek z dovolenky ani nemáme čas?

Stihli ste sa zastaviť? Zahrať si napríklad piškvorky?

Hrávali sme túto hru často... stačil hárok papiera a ceruzka... alebo chodník a kúsok kriedy... alebo piesok, do ktorého sme čmárali prstom.

Neviem, či sme vtedy boli dosť vďační. Asi až teraz to dokážeme oceniť. Teraz, keď sa stále niekam ponáhľame, keď na nič nemáme čas.

Poďme byť vďační za to, čo je...

Zastav sa na chvíľu, z tých stoviek fotiek z leta v mobile vyber jednu, vytlač ju, nalep na kúsok ozdobného papiera, popremýšľaj nad osobným odkazom, ktorý vlastnoručne napíšeš (kedy si naposledy namiesto ťukania do klávesnice niečo písal/a rukou?) alebo vyber kúsok textu letnej piesne, vlož tam kúsok zo seba, dotvor to svojimi slovami a daruj...

Ako podklad môžeš použiť aj moju pohľadnicu v hnedých tónoch, bude to takmer ako to čmáranie prstom do piesku...

S vďačnosťou v ❤️ abanas