Milujem svadby. Od malinkého detstva ma svadby fascinovali. Vždy som chcela pracovať vo svadobnej agentúre alebo aspoň v salóne so svadobnými šatami.
 Snívala som o tej svojej. Ako každé, skoro každé dievča...

    Keď nastal čas a naša svadba sa blížila, ako správne kreatívne stvorenie som si všetko chystala a vyrábala vlastnými rukami. Výzdobu, darčeky pre svadobčanov, oznámenia, menovky. Váhala som však pri poďakovaniach rodičom. Netrúfala som si. Chcela som objednať nejaké pekné, strojom razené, drevené, bezchybné. Vtedy mi môj nastávajúci povedal, že prečo ich nevyrobím ja, aby boli skutočne od srdca. Váhala som. Prvé kontakty s transferom boli odradzujúce, a tak som sa rozhodla vyskúšať decoupage, s tým, že si text vytlačím doma na servítku ako mi pred časom poradila jedna múdra pani na sociálnej sieti.   Po bojoch s tlačiarňou som sa konečne dopracovala k výsledku, s ktorým sme boli obaja spokojní.

    Na moje prekvapenie, si môj výtvor všimlo zopár nevestičiek na jednom svadobnom portály a túžili po takých tiež :) bola som happy. Konečne po dlhšom čase budem môcť pre niekoho niečo vytvoriť.                                                                                                                   Po svadobných zhonoch, som umiestnila Poďakovanie rodičom medzi svoje výrobky aj tu na sashe. Objednávky začali pribúdať jedna za druhou a ja som bola šťastím bez seba. Konečne som mohla tvoriť pre iných a mať tak z toho dvojitú radosť.                                           Zákazníci boli z tovaru vždy nadšení, ale ja ako perfekcionista detailista som videla každú chybičku, každé krivo nalepené písmenko, doslova každý chlp :) pri každom odosielaní som mala tak trochu strach, či to neuvidia aj zákazníci mojimi očami. Nestalo sa, ale mne to aj tak stále nedalo spávať a zlý pocit z nie úplne dokonalej práce vo mne rástol.                           

    Po Novom roku som objavila zázrak vo forme transfer gélu. Nie že by som mala niečo proti klasickému transferu, kedy treba šúlať mokrými prstami papier dole, ale pre mňa je to niečo, čomu asi nikdy neprídem na koreň. Začala som skúšať, trénovať, hľadať si finty a nakoniec som sa pred nedávnom odhodlala prvýkrát umiestniť text na srdiečko metódou transferu. Tešila som sa ako malé decko :) výsledok bol taký ako som si želala. Z môjho pohľadu to síce nikdy nebude na 100%, ale aspoň tích 85% to bolo :) už žiadne krivé zalepené riadky, nehovoriac o tom, že servítka je vždy trochu vidieť, čo tak trochu kazí celkový dojem. Nehovoriac o tom, že sa čas tvorby skrátil o tretinu. Nech žije transfeer!        

      Nevestička bola taká zlatá, že mi povolila ešte trošku vymýšľať a keďže si vybrala tak trochu vintage motív, farbu, aj stuhu, rozhodla som sa spraviť srdiečka s dizajnom starého popukaného porcelánu. Výsledok stál za námahu a ja som ho zaradila medzi moje výrobky ako Poďakovanie rodičom II.

    Takže v závere môžem skonštatovať, že vďaka svadbe mám nielen úžasného manžela, ale aj radosť z objednávok, ktoré mi zakáždým rozžiaria deň a vďaka ktorým mi svieti pri názve korunka, ktorej sa už nemienim vzdať :)