Bol zimný večer. Husto snežilo a vo vzduchu bolo počuť jemné pískanie vetra, na ktoré padajúce vločky tancovali do rytmu. Z diaľky bolo počuť fŕkanie. Boli to vzdychy konskej duše. V tom hustom snežení ju ani nebolo vidno, krásnu vznešenú bielu kobylku. Bola nádherne biela, ako keby jej tie snehové vločky patrili. Určite k sebe patrili. Ako ženích a nevesta. 

Už sa teším na zimu a Vianocéééé :) No jo :D