Domov » Žurnál+ » Autor: Zuzana Lapsanska

Žurnál+

Že ja radšej nedržím h....ústa.

Zuzana L. » Osobné Blogy / 2020-07-27 14:10:51 /  5 komentárov / 12 lajkov

Keď som bola ešte dieťa, rada som si vymýšľala. Bavilo ma  svoj život prikrášľovať rôznymi zábavnými historkami, pretože tie moje neprikrášlené mi pripadali strašne nudné. Ale vo chvíli , keď sa prevalilo, že som vymyslela brata Stana, ktorý ma každý deň do kina na neprístupné filmy a kupuje mi zmrzlinu, som sa zaprisahala, že už budem navždy hovoriť pravdu, čistú pravdu a nič iné len pravdu. Keď som bola trošku staršia, pochopila som, že úplne vždy sa to nevypláca a niekedy je výhodnejšia a aj príjemnejšie určité veci, uhm...zamlčať. Veď mlčať napokon nie je klamstvo, iba zatajenie pravdy. A to nie je celkom to isté. Ale, na sľub, ktorý som si sama sebe v detstve dala som nezabudla a pokiaľ sa dá, snažím sa hovoriť pravdu. Problém väčšinou spočíva v tom, že ľudia nie som na pravdu častokrát pripravení a vôbec ju nechcú počuť.
Na strednej škole sa mi stalo, že som napísala poviedku a vyhrala s ňou jednu literárnu súťaž. Cestovala som kvôli tomu až do Strážnice na Morave, kde spolu so mnou cestovali študenti z celej krajiny , aby sme si tam prevzali ceny. Bola tam porota a slávnosť a dokonca aj nejaký známy spisovateľ. Akcia trvala 2 dni, boli sme tam ubytovaní a mňa dali na izbu s jednou dievčinou, s ktorou sme sa nikdy predtým a ani potom nevideli. A ako to už býva, dali sme sa do reči a celkom sme si porozumeli. Zrazu prišla reč na súťaž a ocenených a ona, či som si nevšimla, že všetky hlavné kategórie vyhral syn toho známeho spisovateľa. A húdla do mňa a húdla, že celé je to zmanipulované a určite vyhral iba preto, lebo jej synáčik známeho otca. Mňa predtým nenapadlo sa na vec takto pozerať, ale uznala som, že niečo na tom asi bude. Na ďalší deň sme mali besedu so spisovateľom a tak sme sa aj spolu s mojou novou kamarátkou usadili v sále. Spisovateľ rozprávala o talente a o knihách a o sebe. Prišiel čas diváckych otázok. A moja nová kamoška ma šťuchala, že spýtaj sa ho, ako je to s tými cenami a spýtaj sa a spýtaj. Toľko otravovala a šťuchala, až som zdvihla ruku a vypadla zo mňa otázka o manipulovaní výsledkov súťaže. Spisovateľ zbledol, potom očervenel a znovu zbledol. Všetci v sále sa na mňa otočili. Ja som otočila na kamarátku ,  ale tá pozerala do zeme. Preglgla som a čakala na odpoveď. Za hrobového ticha začal spisovateľ nahnevaným hlasom a veľmi zamračeným výrazom hovoriť o tom, že súťaž zmanipulovaná nie je a veľmi ho mrzí, že takého indivíduá ( pozeral na mňa ) kazia ostatným radosť z krásnych výsledkov a cien. Potom odišiel zo sály. Do konca akcie visel nad slávnosťou tieň mojej drzosti a neokrôchanosti a porotcovia sa na mňa dívali a niečo si šuškali. Moja skoro kamoška už o manipulácii súťaže až do odchodu nepovedala ani jedno slovo.
Druhý krát som veľmi podobnú situáciu zažila sa o mnoho rokov neskôr. Pracovala som v čisto ženskom kolektíve a mali sme šéfku, ktorá nebola veľmi obľúbená. Svorne sme ju každý deň ohovárali v kuchynke a až to prišlo do štádia, že niekto spísal tzv. 10 bodov zlepšenia. Boli to návrhy, ako zlepšiť a zefektívniť spôsob riadenia firmy, v podstate veľmi presných a užitočných. Už chýbalo nájsť iba blbca, ktorý ich na porade šéfke prednesie. Ten blbec som bola ja. Prišla porada a ja som odhodlane a trpezlivo žmolila papier so zlepšeniami v ruke. Keď prišla na rad rubrika „ rôzne „, postavila som sa a predniesla zoznam s tým, že som upresnila , že „ my navrhujeme „. „ Kto my ? „. spýtala sa prísne šéfka a ostrým zrakom si nás premeriavala. Pozrela som na kolegyne. Všetky sa tvárili, akoby sa práve v tejto chvíli hrozne nudili a nezachytili , o čom je reč, prípadne niečo horlivo hľadali v kabelke, alebo si naprávali pod stolom topánku. Ako to dopadlo, nie je ťažké si domyslieť. Žiadne my sa nekonalo, bola som len ja. Ten, kto musel napokon hľadať inú prácu, som bola tiež ja.
Múdry sa učí na chybách iných a hlúpy na vlastných. Ja som zrejme nepoučiteľná, pretože  som zasa raz povedala, čo som asi nemala a komu inému, ako môjmu šéfovi. Povedala som mu piatich rokoch spolupráce to, čo som mala na srdci a na jazyku už veľmi dávno. Dúfala som, že už sa poznáme dostatočne dlho na to,  že trochu kritiky znesie a že bude natoľko nad vecou, že mi to aj odpustí. Myslela som si, že keď mu poviem, že si neváži ženy a neberie do úvahy ich názor, že nikdy nikoho nepochváli a nepoďakuje, že to pochopí. No, nepochopil. Vyhodiť ma síce nemôže, ale zazerať na mňa a zdraviť ma na pol úst áno. Som presvedčená, že všetko, čo som mu povedala, je pravda. Ale stálo mi to za to ? Nie je nič príjemné chodiť do práce, kde vás šéf neznáša. Že ja radšej nedržím tú svoju nevymáchanú , prepytujem....hubu.

Komentáre

SkusimTo :D

2020-07-27 16:42:36

ModaDiLea Chi Chi ;) máš moje sympatie. v angličtine maju na to výraz : The truthteller.

Úprimní ľudia si tvoju otvorenosť a úprimnosť ocenia!

2020-07-27 17:04:49

ZuLalala Dakujem pekne :-))

2020-07-27 17:09:54

dudasi tiež sa mi to párkrát stalo, nakoniec sa ukázalo, že bolo dobre, že som zostala sama sebou. A ešte - múdri sa učia na chybách inách, ale hlúpi ani na tých svojich - by som poopravila:) Jáj a vraj - malá lož nie je lož - aj to sa mi osvedčilo v praxi.....

2020-07-27 19:09:21

ZuLalala Mate pravdu, dakujem a vsetko dobre prajem.

2020-07-27 23:31:02

Pre komentovanie musíš byť prihlásený, nejde to ináč.

ZuLalala
ZuLalala
17 predaných ks, 11 hodnotení

Reaguje do 2 hodín

žena , ktorá verí,
že vždy môže byť
lepšie ako včera


Pôvodné meno Gajerka

TOP Žurnál - Týždeň

Najlepšie žurnály posledného týždňa TOP žurnál mesiac »

TOP Žurnál Mesiac

Najlepšie žurnály mesiaca

Viac »
Kompletná hitparáda žurnálov »