Domov » Žurnál+ » Autor: Zuzana Lapsanska

Žurnál+

Prázdniny !!! Voľno pre deti, úloha pre rodičov ?

Zuzana L. » Osobné Blogy / 2020-07-02 10:22:00 /  6 komentárov / 10 lajkov


Tak sa začali prázdniny . Tento rok majú trošku inú príchuť ako inokedy. Pandémia spôsobila, že sme všetci boli viac doma ako inokedy a užili si rodiny a detí do sýta. Škola prakticky ani nezačala a už zasa skončila. Asi aj naše dovolenky budú vyzerať tohto roku inak, pretože mnohí radšej zostanú doma, iní zvolia dovolenku na Slovensku, tí odvážnejší sa vyberú „ aspoň „ do Chorvátka. Situácia sa však mení každý deň a vlastne nikto nevie presne, čo bude a ako budú tento rok prázdniny vyzerať. Ja už malé deti nemám, ale živo si spomínam ako som každý rok už od marca organizovala leto a prázdniny tak, aby sa deti nenudili, my mohli chodiť do práce a aby sme aj ako rodina niekam spoločne vyrazili. Pokryť dva mesiace prázdnin a zabezpečiť, aby vždy niekto dospelý s deťmi bol, to vyžadovalo vysoké organizačné schopnosti a logistiku. Odvtedy tvrdím, že každá žena, ktorá vychovala deti , viedla domácnosť tak, aby bolo navarené, vypraté, nakúpené, deti živé a dospelí pri zdravom rozume, môže ísť riadiť jadrovú elektráreň.
My sme samozrejme snažili, aby deti mali program, takže som zháňala rôzne tábory denné a aj týždenné. Každý rok sme zobrali deti aj na spoločnú dovolenku a teda o zážitky nebola núdza. Zdravotnú pohotovosť som navštívila takmer v každom okresnom meste naprieč celým Slovenskom, pretože vždy okrem detí išla  s nami na dovolenku aj nejaká viróza, ktorá sa zákerne objavila hneď druhý deň po príchode. Zahraničné dovolenky sú samostatná kapitola. Už len sa zbaliť. Keď sme vláčili veci do auta, susedia si mysleli , že sa sťahujeme ...Spomínam si na jednu mimoriadne zaujímavú cestu k moru , kde sme sa vybrali dve rodinky, spolu so štyrmi malými deťmi. Išli sme  do Talianska s cieľom oddýchnuť si ,opáliť sa, relaxovať a zabávať sa. Vo finále sme boli radi, že sme sa vrátili domov živí. Cestu autom 13 hodín , kedy sme asi tisíc krát čelili otázke : „ kedy tam už budeme „ , stokrát zastavili kvôli potrebe kakať, cikať, piť, vracať, jesť, sme do dotrmácali na miesto spotení, unavení, hladní a značne podráždení. Tieto všetky pocity sme zahnali do kúta, pretože sme boli konečne na mieste a tešili sme sa, že už bude len dobre. Túto predstavu rozbilo na kusy asi za dve hodiny prvé dieťa, u ktorého sa začali prejavovať známky neznámeho vírusu. Z jeho útrob sa valili tekutiny rôzneho charakteru , takže sa nám v apartmáne minuli všetky posteľné obliečky, deky a označkovaná bola aj dlážka. Keď sme všetko vyprali, vyumývali a vydezinfikovali , vybral si vírus ďalšiu obeť. Kolotoč prania, drhnutia, vešania bielizne a umývania záchodu sa zopakoval. Nebudem to zdržovať , išlo to z hlavy na hlavu a postupne sme padli všetci. Náš balkón vyzeral ako stan v cigánskej osade, pretože na ňom v kuse plápolali veľké plachty, deky, rôzne kusy oblečenia a dokonca aj koberec, proste všetko, čo padlo za obeť našim telesným tekutinám, ktoré sa z nás rinuli v nezvyčajne veľkom množstve. Pláž sme videli prvýkrát po týždni. Bledí a neduživí , sme sa skrývali v tieni, pretože v tomto fyzickom rozpoložení by nás priame slnko zabilo. Chvalabohu, že sme si prezieravo naplánovali dovolenku na dva týždne, pretože keby sme sa v takom to stave vrátili domov, zavreli by nás na hraniciach rovno do karantény. Druhý týždeň sme sa ako tak pozviechali a potom sme sa čerstvo spálení pobrali domov. Cestu späť nebudem radšej opisovať, ale príliš sa od tej predtým nelíšila. Bola to jedna z tých, po ktorých si poviete , že všade dobre, doma najlepšie. Lenže na to zabudnete a na ďalší rok sa zasa niekam trepete. Skrátka, cesty života sú nevyspytateľné.
Raz sa nám stalo, že sme si zabezpečili apartmán v Chorvátsku a čo čert nechcel, alebo chcel, celé poschodie pod nami obsadil letný detský tábor. No myslím, že to nemusím ďalej rozvádzať. Každé ráno nás budila píšťalka, ktorou pani vedúca zvolávala na rannú rozcvičku asi 50 detí, ktoré sa s buchotom, treskotom a piskotom valili z budovy von. Ja mám deti rada, ale v primeranom počte, takže som keď sme sa vrátili z tohto pobytu, pretože to nebola dovolenka, ale pobyt, tak som mala chuť vyhlásiť súťaž „ koho celý deň neuvidím, dostane medaili ! „ ako v známej komédii.
Skrátka a dobre , prázdniny sú súper, ale treba mať pevné nervy. Prajem všetkým rodičom krásne leto, veľa pekných chvíľ, žiadne choroby, úrazy a veéééééľa trpezlivosti.

Zu.

 

Komentáre

PLETENak Parádne úprimný, vtipný a realistický žurnál :) Musím povedať, že sa mi veľmi páči takýto skutočný a od srdca rodinný opis :)

2020-07-02 10:37:451x

ZuLalala Jééj, ďakujem pekne, prajem všetko dobré .-)

2020-07-02 10:45:34

PohladnicePreRadost ... skvele napísané, je vidieť, že písanie je Vám blízke a ide Vám krásne "od ruky" ... :) ...

2020-07-02 16:06:442x

ZuLalala Dakujem velmi pekne

2020-07-02 16:54:34

stanus Písanie Vám ide, Vaše články sa čítajú skvele :-)

2020-07-08 08:44:581x

ZuLalala Veľmi pekne ďakujem, vážim si to a prajem pekný deň.-))

2020-07-08 08:48:36

Pre komentovanie musíš byť prihlásený, nejde to ináč.

ZuLalala
ZuLalala
9 predaných ks, 5 hodnotení

žena , ktorá verí,
že vždy môže byť
lepšie ako včera


Pôvodné meno Gajerka

TOP Žurnál - Týždeň

Najlepšie žurnály posledného týždňa TOP žurnál mesiac »

TOP Žurnál Mesiac

Najlepšie žurnály mesiaca

Viac »
Kompletná hitparáda žurnálov »