Domov » Žurnál+ » Autor: Zuzana Lapsanska

Žurnál+

Ako som krotila záhradu.

Zuzana L. » Blogy / 2020-05-18 17:00:01 /  23 komentárov / 76 lajkov / 976x zobrazený

Som vďačná za každý deň, ktorý môžem stráviť na našej nádhernej záhrade. Nie som žiaden kutil-záhradkár, som iba obdivovateľ a pozorovateľ a tiež kontrolór. V našej záhrade mám skontrolované všetky rastliny, od najmenších po najväčšie a mám ich aj spočítané. Nebolo to tak vždy. Keď som sa pred rokmi presťahovala z mesta na vidiek, mala som celkom naivnú predstavu o tom, ako by to mohlo fungovať. Nevedela som nič o tom, ako sa treba o záhradu starať a naivne som si myslela, že to zvládnem. Že skrotím tú večne rastúcu burinu. Myslela som si, že keď to spravím, bude to raz a navždy a vôbec mi nedošlo, že záhrada je celoživotné dielo. Dievča z mesta, ktoré v živote nerobilo na záhrade. Vyrastala som v záhradkárskej dobe. Väčšina mojich spolužiačok, či kamarátok bolo zo záhradkárskej rodiny. Mať záhradu bolo v čase môjho detstva celkom bežné. Rodiny z panelákov si kupovali malé záhradky a na víkendy tam chodili drieť. Sadili, pleli, oberali, spracovávali a o rok zasa od začiatku. Malo to svoju logiku, pretože možnosti víkendovej zábavy veľké neboli a tiež nebolo nič v obchodoch, takže pracujúci ľud si snažil vypestovať vitamíny sám. Takže všetci mali čerešne, ríbezle a egreše, niektorí aj marhule a orechy a dokonca aj domáce víno. My sme nemali nič. Ani záhradu, ani egreše, ale zato sme mali voľné víkendy. Keď som v sobotu volala nejakú spolužiačku, aby sme išli niekam von, väčšinou som dostala odpoveď, že nemôže, lebo idú do záhrady. A určite vždy k odpovedi pridala prevrátené oči k hlave a kútiky úst skrivené nadol. Moje kamarátky nenávideli záhrady svojich rodičov, nenávideli soboty a oberanie ríbezlí a egrešov. Vždy vraveli, že celkom určite, až vyrastú, nikdy žiadnu záhradu nebudú mať. Ja som nikdy záhradu nemala a na náreky spolužiačok som zabudla. A tak sa stalo, že som jednu záhradu kúpila, aby som si splnila sen a postavila na nej dom. Nikto ma nevaroval, dokonca ani bývalí záhradkári nepovedali nič. S nasadením a naivitou začiatočníka som sa pustila do záhradných prác. Najprv som musela vytrhať burinu, čo mne a môjmu zhýčkanému mestskému psovi spôsobilo takmer astmatický záchvat. Motal sa medzi bodliakmi a zachvíľu vyzeral ako jeden z nich. Gúľal na mňa očami akoby vravel, oukej, tak si si to pozrela a teraz ma zober naspäť na gauč. Potom som zavolala záhradnú architektku, ale po zverejnení jej cenníka sme sa ihneď rozlúčili. Určite som sa nemienila nechať odradiť a tak som nakúpila všelijaké druhy kríkov a stromov a začala ich bez ladu a skladu, kade-tade po záhrade sadiť. Celkom ma to bavilo, teda až do chvíle kedy som zistila, že rastie hlavne burina, ktorú som predtým vytrhala, čo som považovala za podraz. Hlavne ma štvalo, že burina rastie asi 5-krát rýchlejšie ako prácne zasadené stromy a kríky, pričom za tie som zaplatila veľké peniaze a burina si kľudne rástla zadarmo. Pokúsila som sa sadiť aj trávu, ale vznikla z toho skôr taká adrenalínová čiastočne zatrávnená plocha, kde sa striedal trs trávy s jamou a naopak. Po roku som to vzdala a adoptovala som jedného pána, ktorý za malý zárobok (vlastne, nie až tak malý) dal moju záhradu do aspoň trošku slušného stavu. Nasadil trávu, jamy vyrovnal, postrihal jablone a slivky a raz za 2 týždne chodil kosiť. Bola som odhodlaná uspokojiť sa s týmto základom, pretože som nemala síl chcieť a urobiť viac. Často som sa sama seba pýtala prečo, prečo si ja takto dokážem skomplikovať život. S ďalšou vecou, s ktorou som vôbec nerátala, boli rôzne návštevy hmyzu a divých zvierat. Mala som psa, ale napríklad stretnúť sa v noci so živým ježom, to som nepoznala. Takže, keď môj pes takmer pravidelne priletel s penou na papuli a celý vo vytržení, vedela som, že jež je tu. Keď sa to stalo prvýkrát, nevedela som, o čo ide a s baterkou a výrazom zľaknutej čivavy som sa zakrádala nočnou záhradou. Až tam do rohu, kde niečo fučalo, dupalo a smrdelo. Fakt neviem, kto bol vydesený viac. Či ten neborák ježko, ktorý si asi myslel, že ráta posledné chvíle života, alebo ja. V každom prípade, mňa bolo počuť asi až na stanici, ktorá je o tri ulice ďalej, ježa nie. Potom som sa zoznámila so svojím manželom a z neho sa vykľul celkom nečakane záhradkár. Aj on chodil v detstve oberať ríbezle a egreše a vedel ako záhradu skrotiť, tak aby ona neskrotila nás. A na moje veľké počudovanie, ho to ešte aj bavilo. Vtáčikom postavil búdku, inštaloval im bazénik a usmernil aj hmyz, ktorému vyrobil domček zvaný "hmyzhotel".

Pomaly krok za krokom sme si začali záhradu užívať. Všetka fauna a flóra v jednom. Záhrada sa stala naša druhá obývačka. Zvieratá a hmyz, ktoré k nám prichádzajú ma už nedesia. Dokonca už ani nevrieskam, keď v noci stretnem ježa. Od jari sa nám tu začínajú ubytovávať celé vtáčie rodinky. Hniezd je tu niekoľko a my len sledujeme, ako sa z neoperených malých vtáčatiek stávajú skutočné lietajúce tvory.

Máme tu pár hrdličiek, o ktorý sa staráme celoročne. Manžel im pravidelne sype zrno a oni naňho každé ráno čakajú. Keď niekedy nestíha, alebo zabudne, prídu hrdličky na našu terasu a nervózne sa prechádzajú. "Prišli si po teba" volám vtedy na manžela. A on ide a sype im, za čo sa nám vtáčiky odvďačia tým, že nám označkujú svojimi výkalmi prakticky všetko.

Skrátka život zoči voči prírode, nie je ľahký. Ale je krásny a my si ho už teraz vychutnávame.  Teda ak práve neodstraňujeme odkaz veľkosti, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani orol skalný, z čelného skla nášho auta. 

Takto si užívam. Na tričku mám nápis Just married, čo celkom nesedí, pretože svadba bola pred 3 rokmi. Pes o tom nevie. Tričko je od  Adalei/Sashe

Keramické tabuľky označujúce bylinky sú od ina.ina/Sashe. Vták sa volá Gabo, ale neviem odkiaľ priletel.

Zu.

Komentáre

Domkasviecky Úžasné neni nad vlastnú záhradku a dvor, my máme hniezda s vtáčikmi snáď na každom strome, odvšadiaľ počuť ich hladný štebot :-D

2020-05-12 13:01:011x

ZuLalala Ano, je to krasne. Dakujem za komentar a pekny den prajem.

2020-05-12 13:45:13

SalixAlba Super:) ja som sa s burinou vysporiadala tak, ze o vacsine som si zacala mysliet, ze su to okrasne kvety:) vlcie maky teraz krasne kvitnu, aj smohla lekarska a pupavy, ochvilu bude aj harmancek.... Takze vlastne mam taku prirodnu luku, kde vsetko rastie samo aj v tom suchu:) a par neziaducich bodliakov obcas vykopem lopatkou:). Mat zahradu je super:) holuby, hrdlicky, stehliky, drozdy, vrabce, dokonca aj dudok nas navstevuje:)

2020-05-12 13:58:163x

ZuLalala Vyborny napad, takto ma nenapdlo na burinu nazerat☺Dakujem, krasny den.

2020-05-12 14:08:24

B-L-made Wow super zorganizované a prekrásne ako z rozprávky záhrada:-)

2020-05-12 16:39:461x

mina289 Super čítanie ;-) je to fakt dobrý pocit pozerať sa na to, čo si človek s radosťou okolo seba vytvorí, prajem veĺa takých radostí, ja som sa už tiež začala dívať na burinu, tak, ako na rastlinky, ktoré patria do záhrady, len potrebuje niekedy skrotiť a usmerniť ;-)

2020-05-12 18:04:031x

ZuLalala Dakujem obom za krasny komentar a prajem pekne jarne dni☺

2020-05-12 18:24:50

MirianaOli Obdivujem, ak si sama žena z mesta sama kúpi dom na dedine; no a bolo to super, keďže vlastne ste sa tam spoznali s Vaším manželom...ako z rozprávky:)

2020-05-13 08:52:36

ZuLalala ďakujem -:) No ja mám takéto bláznivé nápady....sama sa čudujem, že som sa na to vtedy dala nahovoriť. Krásny deň.

2020-05-13 09:10:011x

MoPe Krásny článok, krásne foto :-) Ja som pôvodom z dediny, celý život som žila v rodinnom dome aj 99% našej rodiny, keď som chodila ako malá na návštevu k jednej rodine do paneláku, zdalo sa mi to také maličké, vyjdem pred dvere a som na chodbe :-D... Potom sme si s mojím manželom (vtedy priateľom) kúpili byt - náš spoločný, pekný, svetlý v peknom paneláku, super, prežili sme tam krásnych 10 rokov, pomaly som si zvykla, že ak chcem byť vonku znamená to ísť na prechádzku, že nevyjdem na lavičku pred dom a pod.... ale po tých 10 rokoch s troma deťmi sme sa presťahovali do nášho domu, opäť mimo mesta, a nikdy ak by som nemusela nevrátim sa do bytu. A záhradu... máme ešte nedokončenú, hoci tu bývame už 6-ty rok, ale je naša a burinu veľmi neriešim - ako sa mi zachce :-) ve´d to nemusí byť dokonalé, hlavne aby sa tam človek cítil ako doma a príjemne :-)

2020-05-14 21:38:511x

ZuLalala Dakujem veľmi pekne za krásny komentár. Máte pravdu, ja som si už tiež zvykla a naspäť do bytu by sa mi už nechcelo. Prajem veľa šťastných dní vo vašom domove. :-)

2020-05-15 11:11:56

BielaPivonia Veľmi krásny článok, a super záhrada. My v dome bývame už 10 rokov ale za panelák by som to už nemenila za svet... A záhrada je to najkrajšie miesto a super relax, milujem aj prácu v záhrade.

2020-05-15 18:04:37

ZuLalala Mate pravdu a dakujem za krasny komentar. Prajem vsetko,dobre a nech sa vam dari☺

2020-05-15 18:38:16

taliaa pekná záhrada.

2020-05-18 17:51:33

Maomi Krásny článok i záhrada, príjemné čítanie :)

2020-05-18 18:32:17

ZuLalala Dakujem velmi pekne a prajem vsetko dobre.

2020-05-18 19:11:15

Danao Ja som bola odjakživa panelákové dieťa a nevedela som si predstaviť bývať v dome...manžel ma prehovoril a pred 7 rokmi sme si dom postavili aj napriek mojej nevôli. Teraz mu zato ďakujem, lebo krajšie miesto sme si nemohli nájsť. Tiež som si musela zvykať na hmyz a rôzne tvory v záhrade, ale teraz sa zo všetkého živého teším...bývajú u nás nielen vtáčiky, ale aj jašteričky a tie rada sledujem a sú krásne. Ježkovia sa u nás tiež objavujú, ale náš Blacky je z nich na nervy, šteká na nich a potom ich nosí v papuli...pár chudákov to neprežilo, ale ostatných vždy zoberiem a odnesiem ďaleko na ulicu...vtedy tiež asi vyzerám super keď behám v nočných hodinách v župane a s lopatkou na ktorej nesiem zachráneného ježka... Prajem veľa krásnych chvíľ v domčeku a aj na záhrade...

2020-05-19 07:43:293x

HechoConAmor Krásne napísané, tiež pomaličky krotíme svoj kúsok zeme. Záhradkár nie je ani jeden z nás ;) Ale tešíme sa z každého pokroku :)

2020-05-19 08:52:39

ZuLalala Ďakujem za krásny komentár a prajem veľa radosti vo Vašich záhradách .-))

2020-05-19 09:33:13

etedebags Ja som v detstve patrila k deťom, ktoré museli pomáhať rodičom vo vinohrade. Pri dome, kde sme bývali spolu so starými rodičmi som sa snažila starej mame v záhradke pomáhať. Spomenula som si na jednu príhodu, keď stará mama dostala od susedy priesady papriky, ktoré ešte dovtedy nikdy nepestovala. Ja som dostala nápad, že jej spravím radosť, keď vytrhám v záhradke burinu a vytrhala som jej všetky posadené papriky, ktoré sa mne videli ako burina. Samozrejme stará mama radosť nemala. To vaše úsmevné písanie mi túto príhodu pripomenulo, vlastne vďaka za to. Záhradničenie ma baví do dnes, mám veľkú záhradu s kvetmi a práca v nej mi vôbec nevadí.

2020-05-19 17:07:08

ZuLalala Velmi pekne dakujem. som rada, ze mate krasne spomienky a prajem pekny den.

2020-05-19 17:57:02

ButterflyHandMade Orol skalný:-D ale som sa pobavila. Ďakujem♥️

2020-05-20 22:25:39

ZuLalala Dakujem pekne a krásny den prajem .-)

2020-05-21 10:17:59

Pre komentovanie musíš byť prihlásený, nejde to ináč.

ZuLalala
ZuLalala

žena , ktorá verí,
že vždy môže byť
lepšie ako včera


Pôvodné meno Gajerka

TOP Žurnál - Týždeň

Najlepšie žurnály posledného týždňa TOP žurnál mesiac »

TOP Žurnál Mesiac

Najlepšie žurnály mesiaca

Viac »
Kompletná hitparáda žurnálov »