Z ničoho nič som sa dostala k ponuke ísť na veľtrh šperkov, klenotov a hodín do Mníchova, síce vidina dlhej strastiplnej cesty, ale vravím si, veď vydržíme. Nakoniec ktovie či sa tam ešte niekedy dostanem, je to len pre odbornú verejnosť, idem do toho. Zo štvrtka na piatok v noci o pol druhej, stojím trasúca sa zimou na hlavnej stanici,  vyhliadajúc spolužiakov. Autobus dorazil a vyrazili sme na výlet. Po 6 hodinách prekecaného času sedím s očami vytreštenými do noci, celý autobus spal blaženým spánkom. Necítim  zadok, kolená bolia, vrtenie sa na sedadle nepomáha, spánok neprichádza.  Celým svojím ja sa snažím zaspať a v duchu si predstavujem ako chodím po výstavisku ako mátoha s očami na "pol žrde", zakopávam sa o koberec, lebo nohy mám ako čerstvo uvarené špagety....po 8 hodinách zaspávam...na hodinu . Po 9 hodinách pristavuje autobus pred velikánskym výstaviskom, sprievodkyňa nám podá základné info a my trielime hladné po poznaní do otočných dverí, ale ešte pred tým sa rýchlo v eufórií fotíme pri pútači pred vchodom

Pri vchode nás čakajú čarovné hostesky, podávajú nám plánik a program veľtrhu. Zo stropu visia lustre s akoby vysýpajúcimi sa diamantami.

Ideme sa zaregistrovať, vyfasujeme slušivé ceduľky na krk s farebnou šnúrkou a vrháme sa cez turniket do útrob areálu, trochu sa zamotáme v dlhých chodbách, nakoniec nájdeme správny smer a vchádzame to haly plnej osvetlených vitrín. Vyleštené klenoty sa trblietajú zo všetkých strán, vypliešťame oči až nám po polhodine slzia. Po troch hodinách systematického chodenia, najprv po horizontlnych uličkách a potom diagonálnych si sadáme a otvárame plánik pri čom prežúvame lepeňáky z batôžkov. Potom si prejdeme ešte halu zásnubných a svadobných prsteňov, a konštatujeme že sú to zväčša šperky klasicky komerčné, hoci aj medzi nimi  sa našli mimoriadne zaujímavé kúsky ako napríklad tieto od Wilde-ehe-ringe

(foto Wilde-ehe-ringe)

S potešením debatujeme o tom, že aj v komerčných šperkoch sa objavujú experientálne materiály ako napr. karbon. Presúvame sa na lov pomôcok a materiálov pre šperkárov. Minuli sme všetko čo sma mali a aj to čo sme už nemali, viete si predstaviť tú eufóriu keď vidíte 200 druhov klieští, a ďalšie desiatky iných pomôcok, ktoré súrne potrebujete. Obdivujeme zlatnícke stoly a mechanizmy ktoré by sme NAOZAJ potrebovali. Nadšené z výhodných nákupov aj sklamané z neuskutočnených, nakoľko väčšina predajcov bola pre veľkoobchod, ideme do ďalšej haly, ktorá pohltila moje oči aj dušu. A naplnila všetky predstavy o tejto výstave. Hala C2 plná umeleckých šperkárov a prezentácii škôl umeleckého šperku. Pri každej druhej kóji híkame a vzdycháme, držíme sa za srdce,  nie len nad šperkami, ale aj nas samotnou inštaláciou šperkov a celkovou prezentáciu skvelých nápadov.

(foto oficiálna stránka Inhorgenta Munich)

Pri pohľade na hodinky zisťujeme, že máme byť o 20 minút pred vchodom a letíme cez všetky haly, zakopávajúc o rovnú podlahu pokrytú kobercami, nakoľko nás už nohy nevládzu nosiť. Autobusom sa odvezieme o 16 km ďalej od Mníchova do malebnej dedinky, ktorej názov vám nenapíšem aj keby som veľmi chccela, lebo moja hlava bola naplnená šperkami a nič iné sa do nej nedostalo. Pri večernom pivku preberáme zážitky z celého dňa, potom dáme sprchu a záspavame aj keď sme do postele vložili len jednu nohu. Zatvára sa za mnou hladina reality a nechám sa unášať na hladine utkanej z retiazok a trblietavých očiek....ešte započujem ako Andrejka vedľa na posteli rozpráva zo spánku " nebojte sa Francúzi nám to objednajú", uchechtnem sa z polospánku, že tá určite obchoduje so šperkami...

Ráno po prebudení na posteliach poprezeráme naše nakúpené poklady, vyčítame si , koľko sme minuly...ale kedy bude zase taka príležitosť...zmierime sa s daným stavom. Ideme na raňajky a tešíme sa na halu C2 ktorú si dnes úplne dôkladne znova prezrieme. Väčšina spolužiakov mieri do centra mesta obehať obchody, my sa vrháme opäť cez turnikety a v hale C2 trávime cca 7 hodín.

No ešte na konci zbehneme do haly kde sú len drahé kamene, kde vládne zvláštna atmosféra a sledujeme ako za zástenami obchodujú s diamantami s kukármi na očiach s malými trblitavými zrnkami v pinzetách. Nedá nám to len tak tento ruch obísť a len tak pre srandu si dáme ohodnotiť jeden nádherný zafír, cena nám vyráža dych, vraciame sa ešte do haly C2 rozlúčiť sa pohľadom na tú krásu.

(2x foto oficiálna stránka Inhorgenta Munich)

Po celom dni ideme niečo zjesť a kúpiť si ovocie na cestu do neďalekého nákupného centra, fotíme si miestne operence

a ešte pohľad na objekt pred výstaviskom

a tradáááá o 9 hodín sme v Bratislave, s tým že by som si už asi poslednú hodinu sadla na hlavu keby to išlo. Potom presadám do nášho autka a strávime v ňom ešte nejaký čas a o druhej v noci šup do sprchy a upadnám do bezvedomia s hlavou plnou nápadov.

Tak asi toľko môj minireport.

PS: kto by si chcel pozriet atmosféru tu je video z minuleho roka z oficiálnej stránky veľtrhu: