Katazome 型染め je japonská technika maľby na textil, resp. spôsob farbenia tkanín pomocou ryžovej pasty aplikovanej cez šablónu. Kata znamená vzor, niekde nájdete pôvodnejší názov Katazome-shi.

                                 

História:

Katazome je špecifická a v Japonsku vytvorená technika farbenia tkanín.

Katazome vzniklo pôvodne ako náhrada batikovanie (nie presne v tej podobe ako ho poznáme dnes, skôr ako sa technika používa v Thajsku). Predstavovala lacnejšiu variantu vytvorenia výrazne vzorovanje látky podobnej brokátu, ale na bavlne. Príklady cez šablónu tlačených dokumentov máme už od 7. stor. (Nara obdobie). Svoje výraznejšie miesto v spoločnosti si technika získala až v 12.stor. s nástupom Samurai k moci. Vtedy sa technikou výrazne začali zdobiť kimoná a tkaniny zdobené touto technikou sa dostávali aj k vyšším vrstvám spoločnosti.
Tak sa technika postupne vyvinula na samostatnú a rešpektovanú umeleckú oblasť. Niektorí majstri sa celý život zaoberali zdokonaľovaním techniky a u rôznych sa tento spôsob líšil, podkladom, ryžovou pastou, úpravou papiera, špecifickosťou vytvorených šablón, farieb, či konečnou úpravou.

Niečo o technike:

Táto technika je veľmi podobná našej grafickej technike sieťotlače.
Pôvodne sa technika používala na bavlnu, neskôr na bielizeň a hodváb. V umeleckej sfére sa najčastejšie dnes používa práve na hodváb.
Cez šablónu vytvorenú na špeciálnom papieri Katagami sa nanáša na tkaninu rýžová pasta, ktorá zabráni farbe vsiaknuť do látky, dobre vytvorená zmes vie vytvoriť veľmi ostré a presné línie. Niekedy sa celý postup farbenia požíva ja viackrát (s viacerými šablónami, aby sa získali viaceré farebné odtiene.

Tento postup sa používa aj na papiere, ktoré potom slúžia ako materiál na orgiami, prípadne ako podklad pre maľbu (Susan von Glahn), či na kalendáre a vejáre typické pre japonskú kultúru (Keisuke Serizawa)

Technické údaje k postupu:

Najskôr sa vytvára šablóna (jej zložitosť oddeľuje remeselníkov od umelcov) . Šablónový papier sa nazýva Katagami (Katajigami). Sú to ručne vytvorené papiere „Washi“ (morušový papier) v niekoľkých vrstvách a potiahnuté Kakishibu (šťavou z ovocia), pretože takto spracovaný papier je dostatočné pevný, odolný a nepremokavý. V Japonsku sa pre svoj nepremokavý efekt často používal aj pri výrobe dáždnikov. Zháňa sa ťažšie, ale dá sa u nás zohnať alebo objednať. Niekedy sa používajú aj plastové fólie, ale väčšinou sa dáva prednosť pôvodným materiálom.
 

Pôvodnejší recept:

Ryžová pasta sa skladá z jedného dielu ryžových otrúb (komon Nuka), jednej časti ryžovej múky (mochiko), jedného dielu vody, trochy kuchynskej soli, calxu (hydroxid vápenatý) a glycerínu.

Suroviny sa zmiešajú a dajú sa pariť na 60-90 minút, až potom sa pridáva hydroxid vápenaty a podľa potreby teplá voda, mieša sa kým nevznikne pasta karamelovej farby, až potom pridávame kúsok glycerínu, ktorý zabezpečuje vláčnosť, aby sa pasta bola vláčna pri aplikovaní na tkaninu. Ak sa dostatočne dlho parila získate lesklú pastu. Aby pasta nepraskala zvykne sa pridať trocha soli, treba odskúšať, ale zhruba ¼ lyžičky.

Jednoduchší recept:
Lepkavá pasta sa vyrobí z ryžovej múky(prípadne prášku) a ryžových otrúb, ktoré sa varia vo vode, kým nevznikne na spodku vody zmes, tá je priesvitná a tak sa do nej pridá niekoľko kvapiek pigmentu, aby bola jasne viditeľná pri aplikácii na látku. Ak šablónu používame viackrát, po ôsmych použitiach je dobré ju opláchnuť, nakoľko pasta je lepkavá.

Postup:

- Napnúť si podkladovú tkaninu (dnes sa ideálne používa Hakusan Tsumugi (tkaná dvojitou hodvábnou niťou), resp. hodváb

- Vytvoriť šablónu

- Naniesť cez šablónu ryžovú pastu

- Pasta sa nanáša štetcom alebo špachtľou

 - Nechať dôkladne zaschnúť

- Vďaka paste tá časť látky odolá farbeniu.

- Po zoschnutí sa odoberie šablóna a na tkaninu sa nanáša pigment. Ten sa nanáša ručnou maľbou, namočením do farby, prípadne kombináciou.

- Nechať poriadne zaschnúť a následne poulamovať usušenú pastu

- Potom dôkladne umyť

- Záleží od zvolených farieb a, ale v Japonsku sa pre ustálenie farby na látke používa jej uloženie v parnom boxe z cédru a japonského cyprusu po dobu asi 90minút v 100°C. Vďaka čomu budú farby stále a mať jasné farby.

Umelci:

Z minulosti Keisuke Serizawa,

Bol japonský textilný návrhár. V roku 1956 bol označený za žijúci národný poklad pre dokonalé katazome šablóny. Jeho umelecká tvorba zahŕňala kimona, nástenné zvitky, vejáre, kalendáre, majstrovské ilustrácie dona Quijoota či Vincenta van Gogha. Jeho štýl katazome bol odlišný vďaka zmesi škrobu, vytváral obraz nie farbou, ale prázdnou plochou (nefarbené časti vytvárali vzor), tá mohla byť neskôr ručne dofarbovaná, ale zostali čiernobiele, podľa predstáv návrhára.

Súčasná výtvarníčka Toba Mika

                              
Jedna z najznámejších umelkýň venujúca sa katazome na hodvábne panely. Narodila sa v Japonsku, po mnohých oceneniach jej tvorbu výrazne ovplyvnil pobyt vo Vietname a ich panorámy. Dnes prednáša na Kyoto City University of Arts a jej tvorba posunula Katazome do veľkorozmerných a pôsobivých viacdielnych panelov.

Použitá literatúra a obrázky:
http://en.wikipedia.org/wiki/Katazome
http://en.wikipedia.org/wiki/Keisuke_Serizawa
http://so-meru.blogspot.sk/2010/09/come-learn-basics-of-katazome.html
https://silksationalblog.wordpress.com/author/textilesandfabrics/page/3/
http://patternedafter.wordpress.com/2013/09/21/katazome-dyeing/
http://textileartscenter.com/blog/using-the-katazome-dyeing-technique/
http://www.kosoen.com/aizome5_4.html
http://www.johnmarshall.to/H-Resist.htm
http://www.toba-mika.net/english_v1/katazome.html
http://www.thesewingdirectory.co.uk/katazome-fabrics/