Kedysi som tu písala žurnál pravidelne, ale cesty človeka sú nevyspytateľné a dnes už sa to deje zriedkavo, aj keď stále sledujem svojich obľúbencov, aj novo-prichádzajúcich a milujem chodiť na trhy, no ako kupujúci. Zrejme preto, že sa mi tam moje diela veľmi nehodia. Teraz som však zistila, že mám malé výročie. Nedávno som so Združením Umelecká Beseda slovenská, ktorej som členkou, otvorila krásnu výstavu v Pistoriho paláci v Bratislave (práve teraz tam už vystavujem so svojimi žiačkami a žiakmi o čom nabudúce). Ukázalo sa, že je to presne 100tá výstava s mojimi dielami. Vystavujem síce od roku 2005, ale do roku 2012 to nebola ani výstava ročne. Študovala som šperk a teda úspechy z tej doby sa ak týkali zlatníckeho remesla a návrhárstva s tým spojeného. V roku 2010 som urobila veľkú výstavu u mňa v ateliéri a bol to veľký medzník. Na výstave bola inštalácia, koncept, šperk, keramika, grafika, fotografia, maľba, kresba, textil. Ešte som sa hľadala. Až od roku 2012 sa plne moja pozornosť otočila k maľbe a kresbe, občas textil. Stále občas načriem do iných oblastí, ale už sa v nich necítim tak isto ako kedysi. Najmä v grafike a soche je dlhodobejšie absencia práce výrazne cítiť.

Dnes mám skoro 20 výstav ročne. Naposledy Kalkata (India) a teraz sú dve moje diela (vďaka Maďarskej galérii) na  rok v New Yorku a v júni pár obrazov v Tokiu. Napadlo ma tak urobiť malý pohľad späť a kde inde, než tak kde sa viažu moje začiatky :-)

Zvoliť si tvorbu je síce krásne, ale nie je to nenáročné povolanie, chce veľa času, veľa investícií, veľa sedenia za počítačom a na sociálnych sieťach. Ja som učiteľka a práve vďaka svojim žiakom a žiačkam som sa veľa naučila a učím sa dodnes, v tvorbe, aj v bežnom živote. Učia ma slobode, aj o sociálnych sieťach. Svet sa mi otvoril práve vďaka nim.
Práve keď som z doktorandského štúdia išla na plenér sa mi otvorili možnosti sympózií a rozšíril sa môj zoznam známych medzi výtvarníkmi a kolektívne výstavy na domácej pôde. Potom som k svojim výstavám začala pridávať svoje žiačky a žiakov a tí ma upozornili na pár príležitostí v zahraničí. Tam prišlo prvé ocenenie, potom druhé a následne už jedna ponuka za druhou, ktoré prichádzajú dodnes. Na začiatku som sa bála aj odmietnuť, že žiadna ďalšia už nepríde. Dnes už sa nedá inak, aby som stíhala a hlavne si môžem aspoň vybrať, ktorá prezentácia mi najviac vyhovuje.

Najviac sa udialo za posledné da roky, ceny pomaličky rastú, ocenenia a krajiny pribúdajú. Tak malá sumarizácia. Za jeden z najväčších úspechov považujem vybratie môjho diela na Medzinárodné Bienále maľby v Kišinove (Moldavská republika). Bola som len 6 Slovenka čo sa tam za roky dostala a najmladšia. Tie priestory považuje za jedny z najkrásnejších a veľmi som snívala o tom, že tam raz budem vystavovať. Veľmi potešila aj účasť s piatimi veľkými obrazmi v Amsterdame kde ma vybrala moja talianska kurátorka. Naposledy ma oslovil indický kurátor a tak sa moje diela dostali aj na medzinárodnú výstavu do Kalkaty, kde výtvarníkov z Európy bolo len zopár.

Vystavovala som na Slovensku, v Českej republike, v Rakúsku, v Taliansku, v Srbsku, v Južnej Kórei, Ukrajine, v Moldavskej republike, Španielsku, Francúzsku, v Maďarsku, vo Vietname, v Holandsku, Veľkej Británii, v Turecku, v USA (Miami, New York), v Indii, v Brazílii, v Japonsku.

Dostala som 2. miesto na medzinárodnej klenotníckej súťaži Tahitian Pearl Trophy v roku 2005. Cenu kritiky na Premio Internazionale D´Arte San Crispino v Taliansku v roku 2019, Donatello Prize vo Florencii v roku 2023. Pegasus Art Prize v Benátkach v roku 2023 a v tom istom roku aj Grand Premio della Stampa v Sanremo v Taliansku. Naposledy čestné uznanie za abstraktnú tvorbu od New Yorskej galérie Teravarna (2024).

Okrem množstva katalógov sa moje diela objavili v dvoch kalendároch, ktoré vznikali z diel z medzinárodných sympózií, ale aj zopár článkov v regionálnych novinách. Významný krok bola polstránka v Boomer Art magazine (Október 2022), strana v časopise Celebrity Contemporary Masters (1/2023 a 3/2023), strana v časopise Art Now (3/2023 a 5/2023). Príjemná bola aj zmienka v britskom Aesthetica magazine (október/november 2023). Potešil aj zápis do českej knihy rekordov s medzinárodným projektom Ebru Patchwork (2006), či fotografia v učebnici Umenie a kultúra pre druhý ročník gymnázií.

Ani som nedúfala, že sa mi podarí dostať dielo na veľtrh do Miami alebo, že moje dielo bude na veľtrhu v priestoroch Louvru, na krok od veľkých majstrov. Napriek tomu sa stále učím, stále sa pýtam a len málokedy môžem vycestovať, keďže aj učím. Keby som videla ten zoznam výstav na začiatku svojej výstavnej činnosti, či keď som si zakladala prvý účet na sashe, neverila by som. Napriek tomu mám pocit, že som stále len kúsok od začiatku a mám sa veľa čo učiť, no nedá mi osláviť malý úspech 100tej výstavy, pretože som nedúfala, že vôbec príde :-)

Okrem svojich výstav, robím veľké výstavy aj mojim žiakom a žiačkam. Vždy vyberieme krásne priestory, urobíme veľkú súťaž a vydáme katalóg, ale okrem toho aj menšie školské projekty. Na tieto výstavy som obzvlášť hrdá, stoja veľa práce, ale tá radosť žiakov a hrdosť ich rodičov za to vždy stojí. Momentálne vystavujeme spoločne v Pistoriho paláci v Bratislave (do konca mája), ale to bude chcieť samostatný článok :-)

A tým, ktorí tu cestu idete so mnou (tu alebo na iných sieťach), občas dáte srdiečko, niečo napíšete alebo prídete na výstavu, ďakujem! Môžem ísť touto cestou aj vďaka vám <3

Veronika :-)