...je tomu presne rok, čo som sa rozhodla zmeniť svoju životnú cestu. A predsa aj za ten jediný rok sa toho udialo veľmi veľa. Ale pekne postupne...

     Ako viacerí viete, so šperkárstvom som sa zoznámila už na strednej umeleckej škole, kde som úspešne zmaturovala. Nakoľko pri podnikaní je dôležitý aj výučný list, bez neho sa šperkár nezaobíde, aj keď má maturitné vysvedčenie s čistými jednotkami. Po roku som zistila, že tri roky je dosť dlhá doba, tak som k tomu pridala aj štúdium na vysokej škole. Štúdium mineralógie a gemológie (náuka o drahých kameňoch) bolo pre mňa tak zaujímavé, že som dvojitý nápor učiva na seba ani nevnímala. Pokračovala som ďalej na magisterskom stupni... Vlastne padli otázky či idem aj na doktorandské štúdium. Pre mňa ako nepočujúcu s aparátmi v ušiach veľmi zvláštna ponuka :) Niekedy si na tú chvíľu spomeniem... Sklamané oči skvelého vedúceho katedry, keď som odmietla. Bola som si vedomá, že na učenie musím vynaložiť dvojité úsilie, aby som ho pochopila a zároveň aj zapamätala... Keď sa písali poznámky na prednáškach, nespočetnekrát som si ich musela požičiavať, lebo som nezachytila všetko potrebné (ďakujem Vám moje milé bývalé spolužiačky, máte moje miesto v srdci).

     Ale ako sa vraví: "Niekde Pán Boh uberie, niekde pridá." Kreatívne myslenie a získaná manuálna zručnosť pri tvorbe šperkov mi dovolili moje predstavy uskutočňovať a tvoriť. Značne mi pri tom pomáhala moja fantázia a bohatý vnútorný svet. Povedala som Vám niekedy, že som introvert? Dokonca aj tento žurnál je skôr na popud môjho milovaného manžela :) ...nemám sa báť ukázať, že moja cesta k dnešným výsledkom bola nie vždy ľahká, ako sa to možno javí okoliu, bola viac kľukatá ako rovná a ešte spojená s rôznymi prekážkami. Touto cestou chcem povzbudiť všetkých, ktorí si v niektorých chvíľach myslia, že sú maličkí, nič neznamenajúci v tomto svete, ktorý slabých valcuje...

    Nebojte sa, majte odvahu a vezmite svoj osud do svojich rúk.......práve vtedy sa môžu udiať veľké veci.

    No ale naspäť... Medzi bakalárskym a magisterským štúdiom som si otvorila predaj tu na sashe. S mojím menom, pekne také, aké ste poznali "Zuzana_Zliechovcova"... Však čo ešte budem rozmýšľať, ako sa bude volať značka. A nedám predsa zzzuzzankaa5647 :) A tak, že skúsim... s troma šperkami... ktoré napokon vyvolali senzáciu... V tomto období pre moje zdĺhavejšie prijímanie vedomostí a vysokoškolskú aktivitu som sa výrobe šperkov nemohla venovať v takej miere, ako by som chcela... Veď výroba šperku nie je niekoľkohodinová záležitosť, spravidla to bolo viac dní. Z toho dôvodu ani zákaziek nebolo neúrekom, častokrát boli v galérii tiché chvíle. Nástroje na spracovanie kovov a výrobu šperkov, ako aj materiál, nie sú najlacnejšou záležitosťou. Utŕžené financie mi však vždy pomohli... kúpila som za ne ďalší potrebný materiál... Po skončení vysokej školy a promóciách nastala otázka: „Čo ďalej?“ Rozhodnutie venovať sa výlučne výrobe šperkov bolo lákavé, ale skutočnosť iná...v tom čase som žila s priateľom (terajším manželom) a financií nazvyš nebolo....... Vedela som, že začiatky podnikania sú kruté a určite si tým prešiel nejeden z Vás. Tí, ktorí sa hneď šupli do výšin, majú moju večnú tichú poklonu. Vtedy mi musela žiariť hviezda, lebo len po dvoch zaslaných CV-čkách (životopisoch) mi oznámili, že ma prijímajú ako pedagóga na strednú umeleckú školu. Učila som predmet Propagačná grafika. A to Vám poviem... To bola škola! Toľko skúseností a vedomostí za tri roky učiteľovania som nezískala ani počas celého štúdia. Nenadarmo sa hovorí, že najlepšou školou je samotná prax a život. Môžem to potvrdiť... pre mňa to bola doteraz hádam najlepšia škola života. Som šťastná, že som učila a že viem, aké to je, viem, ako funguje školstvo... Moja metóda vzdelávania žiakov skôr tkvela na individuálnej práci... Vedela som, že aj oni sú ako ja, každý iný a pritom jediný originál a každý má svoje potreby. Osobitný prístup k nim sa odzrkadlil na ich prácach. Boli ocenené aj na medzinárodnej súťaži. Niekto potrebuje viac vysvetlenia a pomoci, niekomu stačí ukázať... toto mne chýbalo v škole. Bola som vždy zaradená medzi počujúcimi, takže to, že na mňa profesor viackrát volá a ja píšem ďalej, ma ticho zahanbovalo a vyvolávalo pocity menejcennosti. Mala som ale v sebe asi nejaký gombík, ktorý sa vtedy zapínal a vtedy som si v duchu hovorila, že "Nevadí, ja to dokážem". Inak milé pedagogičky, robíte, čo môžete a ja Vám fandím! Vždy budem na Vašej strane :).

    Postupne v čase učiteľovania sa mi začalo viac dariť vo výrobe mojich milovaných šperkov. Nastalo obdobie, keď som už nevládala byť na „dvoch stoličkách“. Rozbehnutá firma s úžasným potenciálom a práca pedagóga v úžasnom kolektíve, ktorá dávala pravidelný príjem. Obe strany potrebovali moju 100%-nú osobnosť, moje úplné odovzdanie a angažovanosť. Prišla som na to, že robiť o percento menej nemá význam. Už vtedy sa veci dokážu pokaziť, lebo nie sú dobre dotiahnuté do konca. A viem ja vôbec veci robiť na polovicu? Mama ma vždy učila: "Ak to nemáš robiť poriadne, tak to nerob vôbec." :) Takto som mala kruhy pod očami, žiadny víkend (presne tak, za tie tri roky som mala len pár dní voľna), pribrala som rýchlym tempom úžasných 17 kg, syndróm vyhorenia a depresie na dosah... Asi viac dôvodov netreba mať, aby ste začali rýchlo konať. Rozhodnutie bolo potrebné a rýchle... Rozhodla som sa opustiť prácu pedagóga a zamerať svoje úsilie a všetok záujem len výrobe šperkov, najmä tým umeleckým šperkom zhotoveným rôznymi postupmi a metódami s využitím prírodných kameňov.

      Je to rok, čo som opustila prácu pedagóga. Viete, čo bolo potom? Prvé týždne som nemala už ani sily pracovať pre spoločnosť, pre ktorú som sa rozhodla a kde som sa veľmi tešila. Najdôležitejšia bola regenerácia tela a vyčistenie mysle a psychiky. Povedali by ste, že na regeneráciu je potrebný dlhší čas? U mňa, čo som sa nevedela za tie roky zastaviť a brzdiť samú seba, to bola veľmi ťažká úloha. Po mesiaci mi už práca začala chýbať a už to išlo....
      Spoločnosť, o ktorej hovorím, je ViZu art s.r.o.. Milá redakcia SAShE.sk mi ústretovo zamenila tak ťažko zapamätateľné meno "Zuzana_Zliechovcova" na krátky a výstižný názov firmy "ViZu art". Značka relatívne mladá, tri roky fungujúca a s bohatými dlhoročnými skúsenosťami (podotýkam, že len našimi, nikto z blízkych príbuzných sa tejto remeselnej oblasti nevenoval). Máme ju spolu s milovanou sestrou, tá má teraz povinnosti v úlohe mamičky, takže v súčasnosti je väčšina úloh na mojich pleciach. Názov spoločnosti je odvodený od prvých slabík našich mien, preto sa aj tak volá. Vi-Vierka a Zu-Zuzka. Ale minule nadšene skríkla veľmi blízka kamarátka z detstva: "Jéééj, VY MÁTE VIZU ART? VIZUÁLNE UMENIE?" Zasmiala som sa, lebo táto myšlienka sa mi tiež páči... V priebehu roka sa nenaplnené túžby stávali skutočnosťou a sú čoraz viac realizovateľnejšie.
      Stihli sme uviesť nový vizuál firmy. Poviem Vám, to bola robota, kým sa vykryštalizoval....... Po dlhej úvahe a množstve skíc sme sa so sestrou zhodli na jednom logu, ktoré Vám predstavujeme formou screenshotov z klipu:

    Takže firma má konečne poriadne logo. Pracujeme aj na ostatných propagačných materiáloch, nech to je tak, ako sa na značku patrí. Minulý rok sa celý niesol v duchu rozbiehajúcej lokomotívy. Prvým krokom rozbehu bola výroba známeho prstienka s akvamarínom "Nebíčko". Následne boli vyrobené ďalšie šperky k spokojnosti zákazníkov, aby mali aj pocit, že neostávame len pri jednom modeli.

     Téma s prstienkami je nesmrteľná, takže na prstienkoch sa bude stále pracovať :)
Prišla krásna a teplá jar. Písali mi budúce nevesty, kedy opäť obnovím výrobu netradičných bielych tiár. Naozaj sú netradičné, dodajú pocit éterickosti a jedinečnosti. Nuž aj tak sa musí cítiť nevesta :)

      Absolvovala som jednodňovú výstavu v Staromestskej galérii v Zichyho paláci. Prezentácia šperkov vedľa diel uznávaného slovenského maliara malo svoje čaro. Avšak tu sa musím priznať, čo som si všimla. Trošku som bola z toho prekvapená, ako málo návštevníkov sa prišlo pozrieť na diela pána umelca. Z mojej strany som informáciu o vystavovaní šperkov posunula len deň pred udalosťou. Zaujímal ma postoj aj bez prezentácie a veľkých ceremónií okolo toho a niekedy násilných pozvaní do galérie aj mesiace dopredu. Figurína s venčekom a šatami od Jarky Wurll Kocanovej, vedľa toho stojan s plátnom, na ktorom je odfotená modelka s tiarou, však vyvolávali u okoloidúcich zvedavosť. Vchádzali do miestnosti s vystavenými šperkami, ktoré si aj vyskúšali, získali o nich informácie a s vizitkami v rukách odchádzali. Toľko k tejto výstave, ktorá mi priniesla ďalšie skúsenosti.

    V galérii som taktiež prednášala študentom Univerzity tretieho veku, a to na tému: “Šperkárske remeslo“. Bolo to super, ocitla som sa opäť v úlohe pedagóga, veď ešte nedávno som učila žiakov na strednej škole. Niektorí študenti sa stali zrazu aj mojimi zákazníkmi a mňa pri srdci hrial ich záujem o remeslo a šperky.

      Čo nasledovalo potom, to by mi ani vo sne nenapadlo... Oslovila ma jedna pani s čarovným menom Mária Rodriguez (aj naša Dajanka má také pekné priezvisko) zo Španielska. Vybrali šikovných šperkárov z celého sveta na vystavovanie na veľmi uznávaných šperkárskych výstavách ako je MADRID JOYA v Madride, JOYA v Barcelone a v ESPAIJOIA tiež v Barcelone. Môj šperk sa dostal takto medzi najšpičkovejšie diela šperkárov z celého sveta. Týždeň som sa spamätávala z toho a tešila z tak obrovského úspechu. Vyhotovili katalóg zaplnený tými najkrajšími šperkami, ktoré majú okrem remeselnej zručnosti aj umeleckú výpoveď, veď šperk nie je len o vizuálnom zážitku. Častokrát sú vyhotovené z netradičných materiálov a nesmú byť prvoplánové. Pretože miesto, kde tvorím, je blízko lesa, ktorý má určite svoje tajomstvá a mágiu, tak môj šperk som nazvala Forest Secret. Je tiež tajomný a magický....

      A veľký šok prišiel v januári, keď mi po skončení výstav vrátili šperk aj s katalógmi, kde je uvedený len jediný šperk zo Slovenska. Môj! Od našich bratov Čechov sú v katalógu šperky dvoch šperkárok - Lucie Houdkovej a Janje Prokic, ktoré sú veľmi uznávané... Prestala som dýchať... Vážne? Som tam?

      Po tých všetkých uplakaných nociach a nedosiahnuteľných cieľoch i napriek prekážkam som to dokázala!
      Jeden úspešný slovenský maliar mi počas štúdia vysokej školy povedal: "Zuzka máš veľkú pokoru, to je 85% úspechu!" Premýšľala som nad tým, premýšľam aj dnes... možno mal pravdu. Ďakujem za to.

    Toto bol čarovný okamih. Ďalší čarovný okamih nastal v októbri 2017, keď sme si s priateľom dali manželský sľub po deviatich rokoch známosti. Svadba v rodinnom kruhu. Chceli sme radosť zdieľať len s tými najbližšími, podarilo sa!!.
Aj obrúčky sme si spravili :) odlievané ♥

    V októbri ma čakal magazín Evita s mojím obľúbeným a slávnym Imelom. Neponúkam ho už na predaj, ostal mi v súkromnom archíve a vytiahnem ho len keď ideme na výstavu. Tieto venčeky ma stoja veľmi veľa času a materiálu. Práca na nich je veľmi náročná, preto som si tento jediný model odložila i napriek tomu, že bol oň záujem až z Ameriky. Zákazníčka si nakoniec vybrala iný model a ja sa tomu teším.

     Ako už iste viete, v novembri minulého roka sa udialo niečo veľké...... Spustenie slávnej kolekcie Slavianky v spolupráci s úžasnou a šikovnou Jarkou Wurll Kocanovou prostredníctvom módnej prehliadky v Košiciach. Keď si to všetko premietnem späť, tak stresy a panika boli mojím priateľom po celý polrok. Keďže svadobné prípravy a príprava módnej prehliadky prebiehali súčasne, tak si asi viete predstaviť, ako som sa cítila.Všetko som samozrejme chcela perfektne! Krásne! Však nerobím veci na polovicu! Musí to byť super! Slavianka je pre mňa doteraz najväčšia kolekcia vlasových ozdôb, náušníc a náramkov. Spolu bolo na tento účel vyrobených 70 šperkov. Výsledok nebol len o očarujúcom komplete šperkov, ale mal aj tienisté stránky. Čo som nedomyslela je, že moja pleť bola vystavená každý deň od rána do večera vyššej teplote (teplota tavenia spájky je 720°C), takže moja vizážistka na svadbe ochkala a achkala pri líčení, že mám pleť veľmi dehydrovanú. Či pijem dosť vody, či som chorá, lebo ona mi naniesla dvakrát krém a moja pokožka rýchlo "pije". Nevyhla som sa jej prísnemu pohľadu ani keď som povedala, že si tvár natieram každý deň dvakrát krémikom (ten fajný od Modrej púpavy). Nevadí, aj tak mi celá rodina hovorila, že som najkrajšia (to sa neveste patrí hovoriť :))))
No a tá Slavianka....Tu je jej pár modelov. O kabelky sa postarala kabelková guru Dajana Rodriguez. Po módnej prehliadke v Košiciach „Košice Fashion Week 2017/2018“ ste celú túto nádheru mohli vidieť, chytiť, vyskúšať aj v predpredaji v kostole Klarisiek v Bratislave.

      Ďakujem, že Vás mám! Po vyše mesiaci sa mi predali všetky jednoradové a dvojradové čelenky. Chápem, že nie každý si trúfne aj na kovový venček, ja som na svadbe mala zlatý kovový venček z kolekcie Slavianka, doplnený o stabilizované kvietky na zadnej strane, z ktorých bola aj svadobná kytica... Ak by ste mali záujem, môžem v ďalšom žurnále napísať viac detailov ohľadom našej handmade svadby ;).
      Na ďalších čelenkách kolekcie Slavianka sa pracuje. V prípade záujmu, kým sa dá, tak nám píšte dopredu svoju želanú kombináciu farieb a minerálov. Stáva sa nám, že keď ju vyrobíme, zákazníčka nám napíše, že by mala záujem, ale o iné farby. Musí čakať mesiac kým sa vyrobí nová, ktorá je zároveň jedinečným originálom. Menšie rozdiely, inak zakrivený kvet, inak zatočený drôt, nemusí splniť očakávania, ale našťastie mám úžasné klientky, ktoré s tým už počítajú... Hold ručná práca je ručná práca.

    Rok 2017 bol pre mňa rokom zmien. Plný udalostí, strachu a obáv...... A tento? Jóóój koľko toho bolo už v januári. Len v krátkosti: Výstava šperkov so svad. salónom Weddingavenue v Bratislave a vo Viedni. Pozvanie do Telerána, tam mi akosi v priamom prenose rýchlo vyschlo v krku, takže som asi viac pregĺgala ako hovorila :))) Prehliadka šperkov z kolekcie Slavianky na módnej prehliadke so svadobnými šatami "Boholove" od Veroniky Kostkovej v Trenčianskych Tepliciach. Tam ste mohli postrehnúť aj novinky, ktoré pribudnú do ponuky :). Niečo z prehliadky aj tu Vám predstavím:

    A ešte aby som nezabudla na úžasnú, milú a šikovnú fotografku, ktorá pracovala na editoriále "Buď kráľovnou svojho života", Gabrielu Jarkovskú, kde sa jej editoriál dostal aj do zahraničného blogu: https://bridalmusings.com/2018/01/nature-inspired-winter-wedding-ideas-with-a-real-majestic-owl/

      Ak ste dočítali až sem, tak klobúk dole :). Toto je asi môj posledný veľmi dlhokááánsky článok. Keď raz, tak poriadne :) Plány do života boli, sú a aj budú... Teším sa na každý deň, čo nové prinesie... Ako Lydka Eckhardt píše vo svojej najnovšej knihe "Bežať šťastiu oproti", o šťastí v podnikaní: "Ak si niekto myslí, že otvorí okno a nafúka... No, nenafúka!"
      A priatelia... prajem Vám všetko dobré, nech Vám svieti hviezda na Vašej ceste každý deň, nielen v noci. Možno ju nevidíte, ale vedzte, že možno práve v tú chvíľu sa dejú veľké veci.
Mám Vás rada.

Zuzka