Domov » Žurnál+ » Autor: viera kocis cechova

Žurnál+

O papierových bábikách trocha ináč

viera k. » Tvorba / 2019-01-15 13:21:45 /  1 komentár / 16 lajkov

Pred pár dňami som tuto na sashe napísala článok o papierových bábikách, ktoré som vyrobila. Má taký nostalgický nádych. To preto, že papierové bábiky sa vo mne spájajú so spomienkami. Toto prosím nie je žurnálik, ktorým chcem kohosi osloviť alebo sa nebodaj niekde "prebojovať". Najradšej by som ho kdesi skryla, najlepšie pod ten môj prvotný článok o bábikách, ale najskôr sa to nedá a keby sa aj dalo, ja so svojim unikátnym technickým nadaním by som to beztak nedala. Nuž tak k vám píšem priamo tu, lebo rada by som čosi dodala.... možno už nie je len ako autorka papierových bábik ale najmä ako mamina. 

Najskôr, aj ma trocha, s odstupom času, mrzí, že som svoje papierové bábiky uviedla na trch s akýmsi spomienkotvorným nádychom. Nie preto, že by to nebola pravda, lebo je, ale preto, že keď sa dívam do budúcna, nechcem ,aby tam moje bábiky boli. Nechcem , aby tam boli akékoľvek bábiky a hračky, ktoré kedysi už žiarili a aktuálne  majú svoju éru slávy za sebou. A hneď aj vysvetlím prečo. 

Najskôr preto, lebo ja viem, ja VIEM - doba je dnes iná. To hej, o tom sa netreba ani baviť. Nie som slepá, vidím to. A ako mamina vidím i hračky, ktoré so sebou prináša. Prosím pekne, máme ich plný dom, takže ich nie len vidím, ale ich aj omakávam a skúšam a testujem na sebe i na mojom dietku. Nie som znalec, to najskôr, aby bolo jasné....som len tak trocha výtvarník a tak sa na mnohé dívam skôr cez farby a dizajn, ale myslím, že v tomto prípade to nie je moc podstatné. A tak prejdem k veci....

Keď som sa ....hm, asi predvčerom, spýtala svojej sestry žijúcej v Nemecku, či sa nepopýta i tam ľudí, čo pozná, či by nemali záujem o papierové bábiky, dostala som milujúcu odpoveď : ,,Drahá, ty vieš, že ja by som ti rada pomohla...ale poznáš to i sama, v dnešnej dobe a najmä tu v Nemecku, no....však vieš, aké to teraz je....tu už majú deti všetko a o také bábiky ...no, ...." Pochopila som. Úplne. Lebo to poznám. Pred narodením svojho syna som sa živila ako nanny - tj. starala som sa o deti. Nuž mala som tú česť spoznať mnohé detské izby aj s obsahmi ich skriniek a poličiek. Dnes majú deti naozaj kadečo. A mnohé to kadečo svieti a bliká a pípa a rozpráva a hýbe sa a je proste cooooool. 

Moje papierové bábiky sú nehybné. Nepípajú ani neblikajú, ba ani len za nimi nestojí cool company, od ktorej keď čosi máte, ste automaticky cool aj vy. Som za nimi len ja, alebo až ja....ako hocijaký iný hendmejdista (píšem to takto preto, lebo sa neplánujem degradovať a hlavne, že pre mňa samú je viac, ak za nejakou vecou, ktorú vlastním, stojí konkrétna živá osoba a kohosi šikovné ruky. Deťom však na takýchto veciach nezáleží...a moje papierové bábiky sú , okrem žienok zľahka iných, ako ja...., ktoré sa akosi ozabudli a stále milujú rozprávky, určené práve a najmä im.)

Nuž, na sestru sa nehnevám...ale troška sa hnevám na seba, akým smerom som svoje bábiky uviedla a tak trocha krivo pozerám aj na rodičov, prosím pekne, vrátane mňa samej....lebo odpustite mi, ale opravte ma prosím ak sa mýlim, keď poviem, že doba sa síce zmenila, deti v nej rastúce sú tiež trocha iné...musia byť, tak akosi zákonite...ale...niekde tam hlboko, tam, kde sa to ráta , sú deti ako deti , rovnaké. Mnohé nie je na deťoch, mnohé je na nás. 

Prosím, keď sa môj syn narodil, ľúbili sa mu hračky s gombíkmi. Čo sa dalo stlačiť, to stlačil. Otravné pesničky u nás fičali ako v hocijakej inej rodine. Veľmi rýchlo sa naučil naťahovať sa za telefonóm....teraz ho vie používať miestami lepšie ako ja. Mnohé nepoznané už spoznal, má vlastný tablet, detský telefón, fotoaparát... telku pozerá už len zo záznamov, ktoré si sám nahráva. Doma má, ako som už spomínala, hračiek do bludu. (my milujeme carboot sales , kde dostanete kúpiť kadečo za drobný peniaz) Drvivá väčšina z nich má gombíky, vyhráva, nahráva, hýbe sa.... medzi nami, ja ako žienka z domu pracujúca, občas i naivne dúfam, že sa s ním tie hračky budú i samé hrať.... ibaže ony sa nehrajú. Lebo....možno je môj syn iný, ale keď postláča, čo sa postláčať dá, keď na hračke poobjavuje, čo sa na nej poobjavovať dá, prestane ho baviť a už nám len doma stojí a ja z nej utieram prach. Samozrejme, občas ju kde tu vytiahneme....ale myslím, že sa chápeme. 

Ak by ste ma teraz chytili za rameno a nakázali mi, aby som vám z fleku povedala, s čím sa môj syn najradšej hrá....asi by som zapotila : ,,S paličkou!"  To sem nepíšem kvôli žurnálu, to sem píšem úprimne.... s paličkou. A potom asi so všetkým, za čím nie je len nemý plast, ale i príbeh...ak ho tam dám alebo spolu dáme... Ak si dám ja tú námahu , ako rodič, potom vidím tie divy... kedy z papiera vyrobené lietadlo, s ktorým sa potom robia po byte preteky, má omnoho vyššiu žiadanosť ako super lietadlo s kolieskami a svietiacimi dverami. 

Viete na čo narážam?

Deti radi vymýšľajú. Deti radi tvoria. Keď chodím po syna do školy, takmer deň čo deň opúšťajú deti triedu so všakovakými polepenými krabicami....,,To je raketa!" ,,To je super výťah!" a hoci sa to na raketu či výťah ani len nepodobá, deti si to obzerajú  a hrajú sa s tým celou cestou domov. (A možno by sa hrali aj doma, keby mali s kým. Keby a teraz to nemyslím v zlom , ba ani nechcem nikomu nakladať, sama som taká istá, sme neboli leniví alebo moc zaneprázdnení a nenechali tieto hračky "umrieť" našou ignoráciou alebo nečinnosťou a nevymenili ich za niečo, čo ... aspoň ja to tak často vnímam, ma nahradí...veď keď už nič iné.., pozri len, koľko to má funkcií, aspoň jedna sa z nich musí pačiť! A ps: často sa ani jedna nezapáči a dieťa skončí unudené pred telkou. ) 

Nuž dovoľte mi, aby som - nie len za svoje papierové bábiky, ale za všetky im podobné hračky povedala, že nepatria len do minulosti. Ak boli kedysi obľúbené, isto môžu byť aj dnes. Možno to chce troška máličko i od nás. Pre také dieťa môže byť pohľad na moje bábiky celkom nudný...akože, čo s tým?  No možno stačí len jedna mama s nožnicami v ruke, ktorá ich vystrihne, ktorá tým bábikám začne kresliť papierový dom a papierový nábytok doň....a potom i nový kabátik a ... myslím, dúfam, že už nič iné viac nebude treba. 

Hračky sú na hranie a keď majú v sebe príbeh, sú najviac. 

Prosím, nechcem, aby tieto moje slová vyzneli ako reklama. Lebo sľubujem , nie sú tak mienené. To sa len prihováram ku každému, kto si myslí, že v dnešnej dobe sú už veci ináč. Lebo tak kdesi v nás naozaj ani moc nie sú. 

Nuž , tak na záver, dovoľte mi zaželať : ,,Nech dlho žijú paličky, drevené kocky, papierové lietadlá , fľaškové rakety a domčeky z krabíc!"

A papierové bábiky s nimi. 

                                                                                        Cinkám tichúčko , Veruška. 

Komentáre

stelicka Vieročka možno nie hračky za to môžu ale nedostatok lásky

2019-01-15 17:36:07

Pre komentovanie musíš byť prihlásený, nejde to ináč.

GB
VeruskaBobekova
VeruskaBobekova
129 predaných ks, 61 hodnotení

Veruška je mama, dospelá i malá. Miluje veci cítiť, ovoniavať ich i im načúvať. Zo všetkého má najradšej vôňu svojho syna a dotyk vetra na koži. A tiež rozprávky, ktoré rada sama vymýšľa a kreslí. Veruška potajme verí, že je rozpravkárka.

TOP Žurnál - Týždeň

Najlepšie žurnály posledného týždňa TOP žurnál mesiac »

TOP Žurnál Mesiac

Najlepšie žurnály mesiaca

Viac »
Kompletná hitparáda žurnálov »