Žurnál+

Cenotvorba alebo ako často vodu kážem a víno pijem

VeruskaBobekova215 predaných ks, 104 hodnotení

Viera k. » Blogy / 2020-01-17 07:00:01 /  25 komentárov / 164 lajkov / 1342x zobrazený

Vonku šialene fučí vietor. Nie je to nič nezvyčajné... najmä nie tu, v Anglicku, kde žijem. Nechválim sa tým, konštatujem. Lebo, nedá sa mi to zatajiť... ako ťukám písmenká, bojím sa, že ten vietor budete počuť aj vy. 

Moji chlapci odišli plávať a mne ostala čosi vyše hodinka času. Tak sa z nej idem "zblázniť" ťukaním. Už som dávno neťukala. Aj mi to chýba... Len škoda, že slová, čo sa mi derú z prstov von, budú také... že možno by bolo lepšie tie prsty umlčať umývaním riadu - len pán Boh milý vie, že zas a znova máme plný drez a to ani nie sme poriadne doma! Kto tie riady špiní??? Ale odbieham... tlácham... tak sa, s vaším dovolením, skľudním a pustím sa do toho, prečo som tu.

 

 

A začnem hneď príhodou, ktorá sa stala asi tak cca pred týždňom. Jorik, môj syn, si po xy-krát otvoril svoju putovnú a z časti imaginárnu pekárničku. Objednala som si v nej vegánsky jablkový koláč a smoothie. ,,Libru päťdesiat!" vykríkol na to Jorik a natiahol ku mne svoju rúčku. Ja som zaplatila, ale bolo mi jasné, že hra sa ešte neskončila. ,,Čo si prosíš vážený zákazník?" opýtal sa ma Jorik znova a pošepky dodal: ,,Predstieraj, že si niekto iný, dobre?" Tak som predstierala, že sa ponáhľam domov a doma ma čaká hladná rodina, ,,Tak si prosím 5 čokoládových koláčikov!" ,,Hmmm... jednu libru prosím! A k tomu ešte dostaneš peknú taštičku, na každý koláč jednu a kupón na 10 koláčikov zadarmo!" Hrdý na svoju štedrosť ku mne Jorik znovu natiahol rúčku, aby som mu zaplatila. Ibaže miesto vsypania imaginárných peniažkov do nej, som mu ju potiahla a usadila som si ho do lona. ,,Jorik, musíme sa porozprávať." A sťaby som bola hlava študovaná, čo vlastne aj som, ale študovala som výtvarnú, tak sa to asi až tak neráta, navyše, ako výtvarník sa v týchto veciach vôbec nevyznám... začala som vysvetľovať: ,,Jorik, takto svoj obchod viesť nemôžeš! Ty vieš veľmi dobre, koľko obyčajne platíme za podobné koláčiky v meste. A ja ti hneď vysvetlím prečo. Ak chceš mať obchod, musíš platiť nájom. Ktosi, ak nie ty, musí ten obchod udržiavať čistý. A ktosi v tom obchode musí aj predávať. A ktosi aj piecť. Každý si zaslúži dostať za prácu plácu. Netreba zabudnúť ani na elektrinu, rúra čosi zožerie, keď sa v nej pečie a v obchodíku tiež nie si po tme, ak treba, svieti sa. Na otvorenie pekárne musíš mať vybavené rôzne povolenia a tie zlatko ani náhodou nie sú zadarmo. Inšpekcie, kontroly... povolenia, potvrdenia. Všade chcú peniažky. A čo myslíš, koľko tak asi stojí taká dobrá rúra na pečenie? A čo vybavenie vo vnútri obchodíku?  Police, regále, pokladňa... už i čo i len také servítky čosi stoja. Nehovoriac ešte o daniach, ktoré budeš musieť odvádzať!  Drahý môj a toto zďaleka nie je všetko! Viem, že ty by si sa najradšej rozdal, ale ak tak urobíš, skrachuješ a svoju čarovnú pekárničku budeš musieť zatvoriť. Takže koláčik vegánsky si žiada troška špeciálnejšie ingrediencie. To znamená, že bude drahší. Jeden kúsok 1,50? Čokoládové koláčiky sú menej náročné, preto budú lacnejšie... trebárs jeden za 80pí. 5 by mali stáť 4libry... ale ty môžeš mať špeciálne balíčky a keď si niekto kúpi 5naraz, môžu byť za 3,50. To sa viac oplatí. A taštička len jedna. Všetky koláčiky v nej. Ak si zákazník prosí koláčiky osobitne, mile rado, s úsmevom... ale čo taštička, to 5pí. Tvoje taštičky sú krásne, milé... majú tvoje logo. Ktosi ti ho navrhol a si na ňom ty ako pečieš. To logo si si dal potlačiť na špeciálne recy papierové taštičky, lebo myslíš na našu matičku zem a nechceš žiadne igelitky. Za všetko si riadne zaplatil, prečo by si ich mal rozdávať zadarmo? Nie... jedna taštička je samozrejmosť. Robíš si ňou napokon aj reklamu. Ale 5taštičiek na 5koláčikov, to je mrhanie. Rozumieš mi?" A čuduj sa svete, Jorik porozumel a vsetky nasledujúce imaginárne obchody už mali férové ceny. 

 

 

Vy už asi viete, kam tým mierim, všakže? Vlastne, vy to už dávno viete! Mám to v názve. Každopádne, možno teraz zniem múdro premúdro, ale pravda je, že i s týmito zákulisnými vedomosťami sa často cítim, akoby som vodu kázala a víno pila. Ale pri umelcoch sa to stáva, že áno? Nuž... ešte skôr, než sa zahľadím do seba, mám tu ešte jednu príhodu. Už nie s Jorikom, ale s Havou. Mladou a veľmi pôvabnou ženou, ktorú som tu spoznala pár rokov dozadu a ktorá sa tu prediera ako vie aj so svojím 5 ročným synom. A prediera sa statočne. I prácu si našla. V istej indickej reštike. Majiteľ je ale skúpy až to bolí a za každú libru by si dal i koleno vŕtať. Hava sklonila hlavu dole a vyžalovala sa mi, ako tam veľa robí a málo zarobí. ,,Za večer, po 5hodinách práce, mi dal na ruku 20libier. Prišlo mi to málo, ale bála som sa ozvať. So mnou tam robil aj istý študent a ten bol odvážnejší. Na mieste povedal, že je to málo, nech mu šéf za prácu doplatí. Do majiteľa sťaby čerti vošli, nahneval sa, vytrhol študentovi 20cku z ruky a že keď sa mu nepáči, že má ísť preč. Zľakla som sa a schovala sa so svojou 20tkou v kuchyni. A predstav si, ten študent hodil o zem zásteru a odišiel. Viem, že je 20 málo, ale ja som ti bola vďačná aj za to." Asi vám nemusím hovoriť, že vo mne vrela krv. Taký podliak! Taký lakomec! Ako môže! A nasrdená som Havu povzbudzovala, aby sa nevzdávala a pozerala sa po inej práci. Nech si tam pán majiteľ roznáša jedlo sám a nech si i riady myje sám! Však sa mu to vráti! 

Ináč, netrvalo dlho a s Havou som sa stretla znova. Tentokrát na pošte. Zháňala som sa tam po stratenom balíčku. Počkala na mňa vonku a spolu sme sa prešli. Typicky zvedavá, pýtala sa ma, ako mi ide práca. Či mám teraz niečo v pláne... a ja že áno, že dva portréty a ona, že za koľko je taký portrét a ja že za 40eur a ona na to na mňa neveriacky pozerá a mlčí a ja že: ,,Čo?" a ona... nooo..., čo vám poviem? Vyšlo z nej všetko, čo dobre viem. ,,Viera, veď tvoje fixky sú tak drahé! A koľko ti trvá taký jeden portrét?" ,,Nuž Hava, podľa toho kedy ako... ale často dlhšie, než by si človek myslel. Aj 8 hodín... niekedy, ba i viac... so všetkým skicovaním a farbením a dolaďovaním. Je to pipľavá práca. Možno sa nezdá, ale je. "Hava mi našťastie verí. Nemusím ju presviedčať. Sama rada kreslí a navyše, má rada tie dospelácke omaľovánky. Vyfarbiť v nich stranu chce občas trpezlivosť slona a niekoľko hodín k tomu. 

,,Málo si pýtaš Viera. To by si mohla pracovať u nás v reštike!" škontatovala Hava na záver a mne došlo, že má pravdu. 

 

 

Viete, moji milí... s cenotvorbou to je ťažké. Nik vám presne nenadiktuje, koľko máte za svoju vec pýtať. Je to na vás. Radiť iným je však jednoznačne ľahšie. Radiť sám sebe - asi radšej pomlčím. Ja vám mám na to taký "vnútorný" prístroj... úplne presne vie zmerať, ako radostne či trpko mi po predaji ostane. Ibaže ním sa asi radiť nemôžem. Alebo žeby hej? I preto sa chodím často mrkať k iným do obchodíkov. Aby som sa inšpirovala, čosi naučila, poučila, zmúdrela...

A... dozaista dozaista... ak sa ma medzitým nejaký iný tvorca na cenu svojich vecí opýta, väčšinou vo mne nájde spriaznenú dušu, ktorá ho bude láskyplne tľapkať po ramene a povzbudzovať ho k tomu, aby sa nebál či nebála popýtať si, koľko treba a koľko si to zaslúžene a férovo žiada.

A predsa, smiem tu pošepkať, len tak medzi riadky vtesnať, že ako ktosi, kto sám tvorí a svoje veci predáva, si častokrát tieto ručné skvosty dovoliť kúpiť nemôžem. Keď sme pred časom s Jorikom navštívili Etsy trhy, bolo to niekde pred Vianocami, nedovolili sme si kúpiť nič. Vlastne klamem. 4 nálepky za 1 libru sme si odniesli a i to som lamentovala, že nemuselo byť. Za libru boli k výberu totižto len nálepky drobátka... a la hrášok. No Jorikovi sa asi i tie rátali, keď už všetko ostatné bolo v cenovom nedostupne.

Prosím, nepíšem to tu preto, že sa chcem ľutovať. O umelcoch a ich zárobkoch sa už popísalo! Sme v tom ľaví. Mnohí skrachujeme. Mnohí nie. A ja k tomu už len dodám, že mám šťastie... lebo ja vám mám sestru, s ktorou môžem všetky tieto ťažké problematiky predebatiť. Vždy ma vie nasmerovať na správnu cestu a vysvetliť mi veci z tej druhej strany. Neumeleckej. ,,Vieš Vierka, ľudia nevedia, že tebe to tak dlho trvá. Že materiál je tak drahý. Ja to viem, lebo som tvoja sestra a vidím to, ale každý iný prostý človek sa na to díva asi cca takto: Ju kreslenie baví, je to hobby, má to za dve hodky... popýtať za to 40 či 50eur... Vierka a teraz sa neuraz, to sa mnohým zdá ešte ako drzosť toľko popýtať! Možno by si o tom nemala mlčať! Vy umelci by ste o tom mali, podľa mňa, otvorene hovoriť! Využi instagram a urob videá z obchodov, kde nakupuješ materiál. Odfoť, koľko ťa tam stojí nákup. A hlavne o tom píš! Napíš článok napríklad... Ľudia, ktorí ťa majú radi, to som si istá, hoc im nebude jedno doplatiť 10 či 20 navyše, doplatia. Ver mi Vierka."

 

 

A tak píšem. Za seba, za teba... za nás. Lebo umenie je vzácna práca a možno nie je prepotrebná k prežitiu ako chleba či šaty, ale pre oči a pre dušu potrebná bez debát je. No o tom by sa dali písať ďalšie články a kvôli tým tu nie som. 

Vonku ešte stále fučí vietor a dážď vyzváňa v komíne. Moji chlapci ešte nie sú doma, ale každú chvíľu, viem to viem, sa domov dovalia. Čakajú nás domáce úlohy, vaňa, posteľ. A v nej sny. A ja dúfam, pevne dúfam, za seba i za vás, ak ste ako ja, že tie sny v nej nikdy nebudú o tom, aké úžasné by bolo, keby sme sa umením dokázali uživiť...

 

                                Cink cink cink

Komentáre

mortimer Ďakujem Vierka...:)

2020-01-14 20:51:21

norika21 pekne napísané :-)

2020-01-14 21:11:39

SalixAlba Krásne a pravdivé....

2020-01-14 21:16:29

jewart super článok

2020-01-15 07:34:22

Lipli Presne ste to vystihli Vierka. Ďakujem, že robíte osvetu :)

2020-01-15 07:43:18

Sandante aach, koľko pravdy :)) ..., ale aj tak je to krásne poslanie byť umelcom na tomto svete!

2020-01-15 08:06:41

Vyshija skvelý článok Vierka:) Ďakujem, že ste ho napísali:)

2020-01-15 08:31:06

OraEtLabora Vierka, riady Vám asi chvíľku zostali neumyté v dreze, ale za tento skvelý článok to určite stálo, keby ste nežila až v Anglicku, asi by sme Vám ich viacerí na oplátku radi zašli umyť :)

Výborne ste to napísala!

2020-01-15 08:56:343x

AdharaDecor Zaujímavá téma. Je to dilema, ktorá trápi aj mňa. Zvlášť keď to vidím z oboch strán, aj ako predajca, aj ako kupujúci. Ako predajca si vravím, že je to ručná práca, ručná! A tiež trochu originálna (i keď vďaka Pinterestu viem, že moja originalita žiadnu dieru do sveta nespraví, ak nie rovnakých, tak podobných tu bolo dosť). Lenže ako kupujúci zase viem, koľkokrát si rozmyslím, či len na parádu miniem dvojciferné sumy. Ale na druhej strane, teda vlastne už na tretej – dekoračné predmety viem vyrábať aj sama, ba neraz si poviem, že toto namiesto kúpy skúsim tiež, takže chuť míňať je o to menšia. Tí, čo netvoria vôbec, azda túto zábranu nemajú.

Problém je, že ľudia sa často nezamyslia, čo všetko za tou výrobou je. Koľko stojí materiál, náradie, a najmä koľko hodín sa s tým výrobca pracne babre namiesto toho, aby robil pre neho niečo pohodlnejšie či lepšie platené.

Ďalším dôležitým faktorom nastavovania cien sú však aj ceny u konkurencie. Ak pýtajú z môjho pohľadu veľa, pokojne popýtam o kúsok menej.

A napokon, o čom by bol život bez umenia? :-) Len s poslednou vetou sa nestotožňujem. Na živení sa umením nie je nič zlé.

2020-01-15 11:14:575x

MacrameMarika Dobrý článok, týka sa všetkých, ktorí tvoria.

2020-01-15 12:42:36

MariKlimo Krásne napísané:-)

2020-01-15 13:43:46

dievcatko84 Velmi pekne napisane!!! DAKUJEM!

2020-01-15 15:15:04

nikola.512 veľmi pekný a trefný článok :)

2020-01-15 19:09:41

SpiHli Skvelo napísané. Jorikovi s koláčikmi držím palce :)

2020-01-15 21:13:32

VeruskaBobekova Drahí moji ďakujem za slovíčka v komentoch. Prečítala som si všetky a všetkým Vám za ne mávam..... Sme v tom spolu. Však, vezieme sa v jednej električke, či?

2020-01-16 06:29:41

Croche Krasne a vystizne napisane

2020-01-17 08:14:331x

Evit.Art Super

2020-01-17 20:41:031x

uKvetinky ❤ Vueročka, krásne si to napísala...., a Jorik je už taký veľkáč, že úlohy robiť?!...ten čas straaaaaašne letí! ❤❤❤

2020-01-18 06:53:261x

Leanna_scrapbook Paaanečku, s radosťou som si teraz zrelaxovala pri Vašom článku a hltala každé slovíčko ❤️ lebo presne píšete tak, ako sa mi páči.. Aj formálne aj obsahovo ❤️ ďakujem ja Vám!

2020-01-18 19:25:201x

heder Pozdravujem,

* o cenovej kalkukácii som písala Žurn, asi pred 2 rokmi

* H-M ma prioritne neživý, ale mám na to IČO

* za tie roky som sa naučila odrážáť útoky na cenu a požiadavky na nereálne (z môjho pohľadu) zľavy. Ale vždy vo mne zostane po takom rozhovore alebo výmene mailov určitá pachuť a znechutenie. Zľavu som ochotná dať, ale iba množstevnú alebo stálym zákazníkom.

* asi najlepší zážitok spojený s touto témou som mala, keď som naťahovala na terase hodváb na rám a ponúkla som túto činnosť jednej takej osobe, kt. náhodou došla k nám...niet nad osobnú skúsenosť

*Prajem všetkým všetko dobré*

2020-01-19 17:51:241x

AdharaDecor heder: To je výborný nápad, nechať ľudí, nech si to vyskúšajú! Aj mňa zarazí, keď stojím za stánkom a ľudia si frflú - také si aj ja vyrobím... Asi tento rok zoberiem nadbytočný materiál a budem ich vyzývať, nech si teda vyrobia. :-) A zistia, že ani to, čo vyzerá jednoducho, nie je v skutočnosti až také jednoduché.

2020-01-20 15:14:121x

Sikovnezienky Pravdivé slová.... Ja sa často viac dotrápim s cenou ako so samotným výrobkom. Vypočítam cenu ako účtovníčka a napíšem do kolonky cenu ako tvorivá duša čo verí že ju nik za tú sumu neukameňuje. Ale najviac sa mi osvedčilo na akciach skutočne ľuďom dať príležitosť vyrobiť si vlastný výrobok. Čo ale narobíme? Sme tu žienky tvorivé a je to o tom úžasnom pocite keď nám spod rúk výjde vytúžený nový výrobok .... Vsetko dobré Vám prajem

2020-01-22 08:34:403x

imageB Od srdca ( tvorivého :) ) napísané. Výstižné a smutné zároveň, že všetko je hlavne o peniazoch.

2020-01-22 23:11:311x

HK-sperky Naozaj pekný článok. Ja mám šťastie, že sa svojimi kamienkami neživím - aj keď bolo by to krásne. Ceny mám asi vyššie ako konkurencia. Povedala som si, že je v tom kus mňa, môjho času, mojich nápadov, mojich popálených prstov a aj veľa hodín pokusov a učenia sa. Tak si tak myslím, že kamienky sa takto dostanú iba k tým, ktorí toto všetko dokážu oceniť. Ja aj moje kamienky si to zaslúžime:))))

2020-02-04 20:15:10

Jety Súhlasím so všetkým. Za originalitu a to, že niekto niečo vyrobil, si rada priplatím. Teraz sa venujem tvorbe len ad hoc amatérsky, v minulosti viem, koľko mi trvalo, kým som nejaký výrobok urobila (skoro) profi, ako dlho som cvičila technológiu, koľko času, úsilia a materiálu to stálo.

Na druhej strane som v poslednej dobe čítala viac článkov a diskusií na túto tému aj od tvorcov, za ktorých si priplatiť asi nechcem (nie je to samozrejme prípad Verusky). Myslím si, že každý, kto by chcel, sa tvorbou živiť nemôže. Niektorí sú limitovaní kvalitou či kvantitou, ktorú vedia vyrobiť, ani trh nie je taký veľký, aby sa každý kreatívny človek mohol 100% živiť len svojou tvorbou.

2020-02-22 19:22:141x
Pre komentovanie musíš byť prihlásený, nejde to ináč.

TOP Žurnál - Týždeň

Najlepšie žurnály posledného týždňa TOP žurnál mesiac »