Dnes je pre mňa veľký deň-predstavujem svoju prvú kolekciu. Úplne prvú, úplne sama som si robila strih, návrhy sú autorské, fotky som si (bohužiaľ) tiež robila sama. Ale som samozrejme vďačná aj iným za podporu, za to, čo ma naučili a za trpezlivosť :)

Od návrhu až po tajné fotky zo zákulisia
V hlave mám plno nápadov, občas ich dám na papier, občas pozabúdam... Počas voľných chvíľ si často niečo kreslím, veľká väčšina skončí v koši, niektoré odložím na ,,neskoršie vyhodenie". Pri jednom z vyhadzovaní takýchto čarbaníc som objavila tento návrh na kabelky z 30. júla. Pri každom návrhu si overujem, že to ešte nikdy nikto nevymyslel (a keďže už skoro všetko je vymyslené, preto asi tak 99% končí v koši). Pri tomto som nenašla nič podobné :-o nechápem, ako je to možné, ale radšej už hľadať ani nebudem, lebo ma ten pocit celkom hreje :)

Už predtým som chcela priniesť niečo svoje a zrazu sa mi kolekcia kabeliek so značkami zdala ako úžasný nápad. Veď čo, vystrihnem to, ušijem to, ľahké, nie? Haha, občas sa zasmejem sama na sebe.
Okrem toho, že som nikdy nešila okrúhlu kabelku, nemala som vhodné koženky a samozrejme čas.
K realizácii som sa dostala (podľa dátumu na fotkách) v polovici novembra. Najprv som rysovala, vypočítavala miery jednotlivých dielikov, aby pekne sedeli, keď ich zošijem. Presne tak, nesedeli :D  Takže som každý rozmer vynásobila nejakou odchýlkou (bulharskou konštantou) a vytvorila som si vlastný vzorec na prepočet mier, za ktorý nedám ruku do ohňa, že bude fungovať aj pri inej veľkosti, ale pri tejto to zjavne vyšlo.
Môj prvý pokus o okrúhlu kabelku vyzerá nie práve vábne, ale bola som na seba aj tak hrdá, že som si niečo vymyslela a zrealizovala to. Ako vidíte, som nútená fotiť sa o zrkadlo a ruka v zábere tomu tiež dodáva šarm :D
Návrhy na predné strany kabeliek som si pripravila nové, inšpirovali ma dopravné znáčky, zákazy a bezpečnosť pri práci (Vrbovskí víťazi ako inak). Papierové šablónky som si nakreslila, oskenovala, zmenšila/zväčšila, urobila viac kópií, povystrihovala, náročnejšie vzory preniesla na kartón (papier to nevydržal).
A šup vystrihnúť z koženky. Šup šup... Po použití troch druhov nožníc, občas nadávaní, občas prosení, som naozaj povystrihovala šialené dieliky, ale šup šup to nebolo. Len pre predstavu, jelenček mi trval hodinu, až som ho presviedčala, nech tie parohy radšej zhodí.

Následne som dieliky prišila na podklad (ešteže existuje style-fix páska na prichytenie), to bolo tiež niečo. Pätku stroja som dvíhala takmer po každom stehu, aby som zmenila smer. Prečo som to vlastne neprišila ručne? Tiež sa pýtam. A samozrejme každý malý zákerný dielik bolo potrebné prišiť zvlášť a následne začistiť nite. V tejto časti boli moje prsty dopichané prvýkrát. Opäť prišli otázky, koho to bol nápad... No, môj :)

Myslela som si, že mám to najhoršie za sebou. Predsa ,,už len" paspulky, bočný diel so zipsom, podšívka s vreckami, popruhy... 
,,Paspulky" (spisovne kédre) si vyrábam sama, som celkom pedant na rovnaký odtieň a materiál paspulky a zvyšku diela, takže moja smola. Podľa mojich skromných výpočtov som ich našila v troch rôznych farbách pre túto kolekciu dokopy asi 18 m (samozrejme mi aj ostalo), na každú tašku ide asi meter a pol. Prišiť ju už viem, ale s nadpájaním som mala problém, no internet pomohol. A vyzerá to nakoniec (vpravo) oveľa lepšie ako dve prekrížené paspulky do stratena na skúšobnom kuse (vľavo).
Ide sa na podšívku. Mimochodom, posunuli sme sa niekam na koniec novembra. Prvýkrát som neobkreslila každý dielik zvlášť v snahe šetriť látku. Robila som naraz tri vrstvy-na každú tašku dvakrát okrúhly diel, dvakrát zrezaný na vrecká, jedenkrát menší zrezaný na hornú stranu zipsového vrecka. A samozrejme k tomu výstuže. Nažehliť, ušiť, prišiť na dieliky v krajíčku. Koženka sa nesmie špendliť, preto mám kolíčky.
Takto som si výsledok práce často rozkladala a kochala sa. Neporiadok je kreatívny, takže to nie je neporiadok.
Ďalej je to už len o meraní, rezaní, šití, navliekaní metrážového zipsu, šití, kolíčkovaní, šití, výmene zlomenej ihly, kontrole, šití... občas fotení. 
Najhoršou časťou bol pre mňa šikmý prúžok na začistenie vnútorných hrán. Napriek výčitkám svedomia (nerovnaký farebný odtieň ako podšívka) som kúpila hotový. Jedna strana sa dá prišiť strojom, ale druhá? Napriek radám iných, ktoré mi pomohli a určite ich využijem pri ďalších projektoch, na týchto kabelkách sa strojovo druhá strana prišiť nedá, vrstva je príliš hrubá a steh skáče. Tak teda ručne. Hoci mám náprstok, potrebovala by som asi brnenie. Prsty som mala dopichané druhý, tretí, štvrtý, xtý raz a preto sa nedali tašky chrliť jedna za druhou, ale potrebovala som čas na regeneráciu. Poslednej som šikmý prúžok zašila predvčerom. Prvé šikmé prúžky som dávala asi za hodinu, posledné tak za pol, nechcem vedieť, koľko je to dokopy, ale tie audioknihy čo som si vypočula boli super.

Tašky som prevrátila, ušila popruhy a prirobila ich šrobovacími nitmi-do závitu som vždy kvapla trochu lepidla. Bolo to moje prvé nitovanie, ale určite nie posledné, výsledok sa mi páči.

A včera a dnes som fotilaaaa veľa veľa a písala článok. Najradšej by som sem dala všetkých asi 200 fotiek z výroby, ale naše internety by to asi nezvládli.

Každá taška je jedinečná, používala som zámerne iné kombinácie farieb, aby som videla, ako to ukáže. Samozrejme, rada zhotovím na želanie inú-iný motív, iné farby. Stačí si priať. Ehm a urobiť objednávku.

Všetky nájdete u mňa v kolekcii Značkové kabelky

Do tejto kolekcie som dala seba a dávam do nej aj veľké nádeje, že zaujme :)