Od malička až po koniec strednej školy som chodila na výtvarnú, kde som hlavne posledné roky najradšej kreslila len farebnými ceruzkami, pretože sa mi zdalo, že inými technikami sa neviem DOSTATOČNE vyjadriť.
S nástupom na vysokú som asi na tri roky tvorbu úplne odložila, pretože sa mi zdalo, že už sa kreslením neviem VÔBEC vyjadriť.
Keď som sa odsťahovala z rodného paneláku do iného paneláku, zobrala som si mamin šijací stroj so sebou, čisto z praktických dôvodov-potrebovala som skrátiť závesy, ušiť si obrus, poťahy na vankúše. Vtedy som nemohla tušiť, že z jedného stroja na stole v prázdnej miestnosti vyrastie za ďalšie štyri roky hotový šijací brloh, ktorý už vyzerá ako obchod s materiálom či ako múzeum zberateľstva šijacích strojov.
V textile som našla, ČÍM sa vyjadriť.
Zároveň stále hľadám, AKO sa vyjadriť :)
Zo začiatku som často podľahla pri nakupovaní čaru viacfarebných, vzorovaných, dizajnových zahraničných látok, ktoré vyzerajú aj na jednoduchom výrobku výborne.
Zistila som ale, že neponúkajú také možnosti a nerozvíjajú natoľko kreativitu. Ľudskou rečou-nepáči sa mi, že vzhľad výrobku je už akoby dopredu daný látkou a môj vklad je len na úrovni manuálnej práce-strihanie, žehlenie, šitie.
Preto mám oveľa radšej jednofarebné materiály.
Vymýšľaním, navrhovaním, vystrihovaním, vyrezávaním, zošívaním, prišívaním, prešívaním, vyšívaním, skladaním, kombinovaním a nakoniec aj kreslením viem dosiahnuť to, čo chcem. Vtedy nachádzam, AKO SA VYJADRIŤ.
Zároveň si hovorím, aké je krásne zjednodušovať.
Nehľadať v 10 materiáloch jeden výrobok, ale v jednom materiáli 10 rôznych výrobkov.
Tak sa môj brloh čoraz viac plní hlavne bavlnenými jednofarebnými látkami alebo jemnými batikami tón v tóne.
Aj pred dvomi týždňami som dostala chuť vyrobiť niečo len tak, z látok a materiálu, ktorý mám doma, poprehrabovať zbytky, možno na niečo prídem? Vynoril sa nápad. Predstavovala som si to už dlhšie, no až sa mi ocitli na stole vedľa seba tie správne látky, vznikli textilné hríby.
Veľmi ma baví, že hoci som si vyrobila strihy, aby boli reprodukovateľné a mala som nejakú predstavu, ako by mali vyzerať ukážkové hríby, dopadlo to celé inak. Prvý ušitý hríbik bol krivý, ale vlastne to nebola chyba!
Vy ste už našli niekedy plný košík hríbov rovno a rovnako narastených, s dokonalými klobúčikmi, bez známok objedania slimákmi či bez zapichnutého ihličia alebo trávy, z pod ktorých rástli? Jeden ako druhý, akoby z veľkovýroby?
Veru nie, preto u mňa tiež nájdete prirodzene krivoľaké, s priehlbinkami, nerovnako otočenými hlúbikmi a klobúkmi, tak, ako práve vyrastú pod mojimi rukami. Dokonalo nedokonalé, presne ako v prírode.
P.S.: ak máte pocit, že stále nemáte v tvorbe ,,to svoje", hľadajte. Nakoniec, nič také, čo by vás presne definovalo, nemusí existovať. Popri tom ale možno zistíte, že vás napĺňa aj samotné hľadanie a objavovanie, tak ako mňa :)