Najradšej mám pestrofarebné veci a takými sa aj obklopujem. Ak potrebujem zmenu, uprednostním nefarbu, teda čiernu. Nastal ale jeden deň, kedy som bola pre mňa veľmi netradične iba biela :)
Rozhodla som sa potešiť vás fotkami zo života a z našej svadby, ktorá sa niesla v handmade-ručne-spojpomocnom duchu. Takto pred mesiacom.
Možno si poviete, že biela patrí k neveste, čo je na tom čudné. Ale nebola to moja predstava. Chcela som byť veselá a farebná, hľadala som si aj pestrofarebné šaty, ale žiadne ma nezaujali strihom ani materiálom.
Nakoniec sa mi veľmi zapáčili svadobné šaty od Dyona(y), jednoduché, decentné, dĺžka akurát. Ušité na mieru a pohodlné, až mi tá biela vôbec nevadila. A aj tak bola ,,všetkofarebná". Akoto? Keď spojíme všetky farby svetla, dostaneme bielu!
Našej Bratislave sa Perinbaba väčšinou vyhýba a tak to bolo aj tento rok 25. januára. Žiadne rozprávkovo biele polia, iba holé konáre a hmla, že sme radi, že nás vidieť. Dunaj, najvyššie vežičky hradu ani Petržalka napríklad také štastie nemali!
Bez vločiek by sa mi to ale nerátalo, takže to zachránili drobnosti ako náušnice od parada-sperky, ktoré skrz moje rozpustené vlasy nie sú asi nikde dobre zdokumentované. Určite ich ešte vynosím!
V decembri som ulovila žakárovú dekoračnú látku so striebornými vločkami-v januári som ju premenila na svadobnú pelerínu podšitú huňatou látkou. A pripravila som sa aj na sneh (čítaj dážď) s extra veľkou kapucňou, kam mi vošla hlava s venčekom.
Verili by ste, že som tej látky mala len 3 metre? Byť trpaslíkom je výhodné! Zostal mi len kúštik, presne na stonku kytice a vankúšik na svadobné obrúčky. Ak chcete niečo jednoduché a zároveň krásne remeselné, odporúčam damasteel obrúčky od Hykal.
(Do série k zásnubnému prsteňu s vltavínom)
Čo to je za vatu v mojej kytici a vo venčeku? To je predchodca vaty, sám bavlník. Teda nie je sám, je s ním ešte gombíkovník (eukalyptus) a hviezdičkovník (badián). Zelené je zimozeleň, ktorá je zelená aj v zime (nomen omen). Venček, kyticu a pierka som vyrábala s mamou, mimochodom umeleckou drotárkou :)
Základ oznámenia mi vyšila moja Žaneta - vyšívací stroj.
Odfotili sme a text doplnili v postprodukcii. Rovnako sme potom vyrobili aj kartičky s menu.
Chcela som len jednoduchú svadobnú výzdobu, ktorá ideálne neostane ako odpad, takže som to vyriešila drôtenými menovkami na pamiatku a zimozeleňou v kvetináči, s čím mi (opäť :) ) pomohla mama. Ešte sa tam mihli aj moje čipkované vločky a zbytky suchých plodov, čo ostali z výroby kytice a venčeka.
↓ toto je Víťazoslav v novom príbytku, pustil výhonky. Zimozeleň si hostia zobrali domov.
Samozrejme, chceli sme sa zavďačiť ľuďom aj inak. Miesto tradičnej výslužky -koláče- sme sa rozhodli pre vrecúška plnené orieškami a pivo.
Pivo varí môj manžel už dlhšie, ja ho kibicujem, dohliadam na kvalitu a nezávadnosť a plním fľaše (údel farmaceuta). Toto bolo výnimočné časovým stresom, priveľkým objemom na kapacitu hrncov a miesta na sporáku (30 litrov) a odkazmi na každej zo 60 fliaš, ktoré sme písali/kreslili v piatok večer pred svadbou.
Tentokrát sme prázdne fľašky nepýtali späť, väčšina ostala na pamiatku, vrátilo sa len pár.
Pivo je jeho parketa, no a ja zase šijem vrecúška. (Ale navliekal do nich šnúrky, čo je úplne najhoršia robota ♥)
Doteraz som personalizované vrecúška nerobila, no čo by človek nespravil svojmu človeku?
Klasike s dátumom som sa nevyhla, aby si ľudia zapamätali:
A aby to nebolo len také fádne ,,iniciálkydátum", na druhú stranu som (Žaneta) každému vyšila nejakú ľudovú múdrosť. O láske, o zdraví, o šťastí, o cnostiach...
My sme mali jedno spoločné ↑, inak bolo pre každého hosťa jedinečné, dovedna 35 prísloví. Čerpala som z perfektnej stránky www.ludoslovensky.sk, kde sú aj ľudové piesne či nadávky (sprostonárodné slová :D).
Nájsť tie správne a aby mi na vrecúško aj vošli, bol oriešok. A oriešok bol aj vnútri. Plnila som nadoraz, nech sú pekné bucľaté, spolu skoro 8 kíl!
Pivo aj vrecúška sa ukázali ako dobrý nápad!
Ak máte zvedavé otázky ,,a to Ti nebola zima? A to si nebola učesaná a nemala make-up?!", odpoviem: hriala ma predsa láska a pelerína a áno, bola som prirodzená, mám šťastie, že ma ľúbi takto :) Ale priznávam, že predtým som si dávala extra pozor na stravu (som potravinovo intolerantná a ekzémy nie sú sexy), umývala si vlasy tuhými šampónmi od Kvitok a mazala sa hydratačným krémom od twocosmetics. Na omrznuté červené líca a nos ale pomohol nakoniec asi len čierno-biely filter na fotkách :D
Zhrnuté: zvládli sme to, bol aj stres, aj sranda, aj chaos, aj radosť.
Prípravy sme extra neprežívali, skoro všetko sme riešili na konci decembra a v januári, lebo keď sa stretnú dvaja prokrastinátori...
Ale sme radi, že to nakoniec bolo a takto, také naše a autentické. Máme pekné spomienky :)
P.S.: okrem priezviska mám tuším aj nové šaty do divadla! ;)