Kristína K. » Tvorba / 2021-03-23 07:00:01 /  13 komentárov / 61 lajkov / 744x zobrazený

Neviem štrikovať, pri háčkovaní som zvládla len retiazku, vyšívanie je pre mňa hrozne zdĺhavé a šitie odfláknem.

Joj, ale maľovať by som chcela. Veľmi! Milujem to napodobňovanie farieb, ktoré sú okolo mňa. Som vo vytržení, keď mi prídu nové farby, keď môžem skúsiť novú techniku, keď ten mini mini mini štetček spraví jemnučké pierko na sýkorke. 

Keby mi to tak mal kto šiť! Ja by som tak maľovala!

"Veď ja ti to ušijem!" vraví mamina potom, čo mám zase chuť skúsiť niečo nové. Prečo mi to nenapadlo dávno? Veď ona je taký pedant! A šije roky. Ešte keď nebol trh presýtený Čínou, šikovné slovenské ženy všetky tieto činnosti zvládali ľavou zadnou.

Myslím, že aj ja som už dozrela na slovenskú kvalitu. Mám plné zuby nekvalitného "všetkého". Áno lacného, ale v konečnom dôsledku, keď ti jedny legíny vydržia mesiac, tak koľko ušetríš?!

A tak sa aj ja, čím ďalej tým viac, spolieham na slovenských výrobcov, na naše ruky, na našu kvalitu.

A preto sme siahli hneď na to najlepšie. Ľan. Myslím, že ten, kto s ním má skúsenosti, naň nedá dopustiť. Tento prvotriedny materiál v spojitosti s mojou pedantnou maminou, so sestrou, ktorá vidí každú chybičku a s mojimi farbičkami... To sú "Tri čučoriedky". Už teraz vidím, že by sa minuli aj ďalšie čučoriedky. Toľko toho mám v hlave!

Sme na začiatku. Mám dojem, že všetko stále dlho trvá. Čakáš na ľan, na nite, na gombíky, na farby, na štetce, na štítky, na vizitky, na papier, na krabičky, na nálepky..... a kým rozkvitnú jablone. Pretože práve pri nich chcem fotiť.

Tak zatiaľ len malé krôčiky. Len to, čo sme zatiaľ stihli. No i z toho mám ohromnú radosť.