Rozhodla som sa Vám opäť napísať pár riadkov o našich objavených knižných pokladoch. 

Tentokrát sú to všetko detské knižky, ktoré sme mali požičané z knižnice, od viacerých slovenských ale aj zahraničných autorov.

• Tuláčik a Klára

Erik Jakub Groch je slovenský básnik, spisovateľ, grafik. Jeho detská knižka Tuláčik a Klára je jedinečná. Je to jedna z tých kníh, ktoré dcéra nechcela vrátiť do knižnice. Je dôkazom, že menej je viac, stačia dve postavy a hlboký dialóg medzi nimi o každodenných veciach. Príbehy sú krátke, ale úderné čo sa zmyslu týka. Klára sa s Tuláčikom nielen spriatelí, ale doslova ho vedie a učí ho na čom skutočne záleží. Atmosféru dotvárajú nádherné ilustrácie od  Ľuboslava Paľa. Sám autor v jednom rozhovore prezradil, že knihu Tuláčika a Kláru napísal v rokoch 1966 – 1967  detskom tábore. Tam mu jeden chlapček každé ráno pri raňajkách rozprával o svojich snoch. Poprosil ho, aby mu na oplátku napísal knihu. 

• Ambulancia hračiek sa otvára

Knižka je o tom ako doktor Hroch po tom ako celý život pracoval unavený odchádza do dôchodku, ktorý mu ale spočiatku neprinesie vytúžený pokoj a oddych lebo sa cíti nevyužitý a znudený. Celé sa to ale otočí, keď si Hroch nájde nový koníček a otvorí si "ambulanciu" pre pokazené hračky.

Inšpiráciu k napísaniu tejto knižky dostala autorka po tom ako sa aj s priateľkou ilustrátorkou dozvedeli, že na základnej škole neďaleko hlavného mesta Taipei bola otvorená ambulancia hračiek (jediná v celom Taiwane). Spolu túto ZŠ navštívili a šéflekár im o tom porozprával príbeh - pracovalo v nej okolo 40 dobrovoľníkov starých rodičov žiakov spomínanej školy.  Babičky aj dedkovia boli odborníkmi v tých oblastiach v ktorých celý život pracovali a oprava hračiek a chvíle strávené s deťmi im dali znovu zmysel do života. Slová ilustrátorky: "Priali sme si, aby sa malí čitatelia naučili vnímať hodnotu a dôležitosť starých ľudí. Na Taiwane sme zvykntí nazývať starých ľudí ako poklad strieborných vlasov. Treba si ich vážiť a rešpektovať."

• Strašidielka a Bubo Bubo

Hlavnými postavy tohto príbehu je 5 strašidielok, ktoré spolu zažívajú rôzne dobrodružstvá. Paradoxom je, že aj ich dokáže niekto vystrašiť. Musia sa skrývať, lebo keby ich ľudia uvideli, navždy by zmizli. Príbehy sú vtipné aj keď sa zaoberajú celkom ťaživými témami. V jednom prípade ide o tému šikany, v druhom príbehu s výrom Bubom ide o tému pytliactva. Jediné čo mi na knihe vadilo, bol niekedy nasilu moderný slovnik (napr. použité slovo selfíčka a pod). Naopak ich rýmované strašidelné verše na dobrú noc už vieme naspamäť. 

• Červík Ervín

Pri tejto knihe sme sa miestami nahlas smiali. Je to príbeh červíka, ktorý býva vo svojom vyhryzenom dome v jablku na krásnom strome. Jablko ale dlho na strome nevydrží a červík bude musieť zdolať veľa nebezpečenstiev, kým sa vráti späť do sadu.

• Veterinárka Miška

Musím sa priznať, že táto séria knižiek je síce milá, ale pre mňa až moc "čitateľná" a viac ako text ma oslovili nádherné ilustrácie. Ale ja asi ani nie som cieľová skupina pre ktorú bola napísaná. Dcére sa Miška páči, možno aj preto, že tiež chce byť veterinárkou. Miška má veterinárnu kliniku (domček v starej lipe) a tam ošetruje všetky zranené zvieratká, ktoré nájde. Páči sa mi, že vždy ich po vyliečení s rešpektom vráti do ich prirodzeného prostredia. Táto knižka bude baviť všetkých malých milovníkov zvierat.

• Tichá hudba jemne padajúceho snehu

Ani neviem, či by som túto knihu zaradila medzi detskú literatúru, ono sa to vlastne ťažko niekam dá zaradiť. Nikdy som sa s podobnou nestretla. Ilustrácie vás vtiahnu do iného sveta (až neskôr som sa dozvedela, že ilustrácie vznikli ako séria pohľadníc a až k nim bol dodatočne pridaný text). Textu je málo, ale slovo za slovom plynie plynule a jemne a vytvára dokonalú atmosféru ako pomaly padajúci sneh. Vety vám ani zďaleka neprezradia všetko, obrovský priestor medzi riadkami sa necháva na fantázii čitateľa. Rozhodne jedna z najkrajších a zároveň najzvláštnejších kníh aká sa mi dostala do rúk.

• Bylinky malej čarodejnice

Hlavnou postavou príbehov je čarodejnica Kvetka, ktorá zbiera bylinky a vyrába z nich rôzne tinktúry, masti. Poletuje si hocikde na zubnej kefke a každému,kto v lese potrebuje pomoc rada poradí. Ku každej jej bylinke je vyrozprávaný krátky jednostranový príbeh, v ktorom sú ale reálne podané informácie o liečivých účinkoch konkrétnej rastlinky, jej výskytu a pod. Podľa mňa je to úžasný spôsob ako deti hravým spôsobom naučiť použitie liečivých rastliniek, prípadne upozorniť ich na čo si dať pozor pokiaľ sú jedovaté. Dozvedeli sme sa z nej veľa nových informácií. Odporúčam pre všetky zvedavé deti, ktoré sa rady túlajú po lúkach a zvedavo zbierajú kvietky. :)

• O stratenej rukavičke

Jedna z najkrajších zveršovaných príbehov aké sme kedy čítali. Originál je to ukrajinská ľudová rozprávka. Jurajovi Kuniakovi sa ju ale naozaj podarilo prebásniť tak, až je to radosť čítať dcére nahlas. Príbeh je o chlapcovi Matejovi, ktorý sa vyberie s dedkom do lesa a kým on cestou stratí svoju rukavičku, medzitým dedko stratí jeho. Uzimené zvieratká jeho rukavičku postupne nachádzajú a každé z nich sa chce v nej zohriať. Keďže v rozprávkach je možné všetko, všetky sa tam aj zázrakom pomestia, ich vzájomné súperenie sa rozplynie a užívajú si chvíle v teple. Čítali sme ju minulú zimu, prešiel rok a požičanú ju máme znova (niektoré časti už vieme naspamäť).  Krásny príbeh o hodnotách a solidarite v ťažkých časoch, ktoré vyústia až k oslave toho najdôležitejšieho, keď sa človek vyberie na dlhú prechádzku do lesa, v spoločný šťastný návrat domov. 

• Momo a stratený čas

K tejto knižke ťažko hľadám slová...a predsa o nej Vám asi napíšem najviac.

Najradšej by som ju každému vhodila do schránky. Ak by som ju mala vystihnúť jednou vetou poviem, že to je "Orwel pre deti". Autor ju napísal v roku 1973 a behá mi mráz po chrbte z toho že v dnešnom svete je určite aktuálnejšia ako v dobe keď ju autor napísal. Síce má 300 strán je písaná tak pútavo, že po každej kapitole ma dcéra povzbudzovala "čítaj...čííítaj ďalej". Kniha má veľký potenciál k diskusii s dieťaťom popri čítaní, neustále sme sa zastavovali a dávali si navzájom otázky. Hlavná hrdinka príbehu je malé dievča, ktoré má však špeciálny dar, vie počúvať. Býva v starom amfiteátri a všetky deti k nej chodia, pretože "tak ako s Momo sa nikde hrať nedá". Momo má dvoch najlepších kamarátov, starého Bepa Zametača a mladého Gira, ktorý si vymýšľa príbehy. 

Až raz...sa stane, že stále chodí k Momo menej ľudí, a menej detí. Nemajú totiž čas. Po meste sa totiž rozšírili siví páni, ktorí ľuďom nahovorili, že keď budú u nich šetriť čas bude to pre nich výhodné. Sivá farba presne vystihuje ich nenápadnosť, veľmi ľahko sa im darí ľudí manipulovať a tí sa dostávajú do akéhosi hektického každodenného kolotoča (čo vám to pripomína?) z ktorého sa už sami nevedia dostať.

Aj keď je hlavná hrdinka príbehu  presný opak dnešných superhrdinov. Je to obyčajné dievča, bez rodičov, bez domova. Napriek tomu bola pre mňa symbol nádeje v celej knihe. Pretože ona bola jediná, ktorú siví páni nevedeli zmanipulovať, ničím podplatiť, ničím vydierať. 

Táto kniha je zaradená medzi scifi detskú literatúru, podľa mňa je však bohužiaľ odrazom dnešnej reality, kedy nikto z nás nemá dostatok času.  Sám autor v doslove knihy píše, že knihu nenapísal on, ale mu celý príbeh nadiktoval cestujúci vo vlaku a nakoniec mu povedal dôležitú vec, ktorú nesmie čitateľovi zatajiť: "Rozprával som vám to všetko- povedal- akoby sa to už bolo stalo. Ale mohol som vám to rozprávať aj tak, akoby sa to ešte len malo stať v budúcnosti. Pre mňa to nie je veľký rozdiel."

Záhadný cestujúci bol Hodinus, ku ktorému Momo nájde cestu aj keď jeho dom sa nachádza mimo čas. To ako to celé dopadne a čo sa stane u Hodinusa Vám už nejdem ďalej prezrádzať. 

Táto kniha bude vo mne ešte dlho rezonovať a musím priznať, že mne dala možno viac ako dcére. Vždy keď sa ponáhľam alebo vidím ako sa niekto niekam ženie spomeniem si na sivých pánov.

Momenátlne máme rozčítanú dlhúúú knihu Tajná záhrada, ale o tej sa možno dokopem Vám napísať zase niekedy nabudúce. Verím, že som Vás inšpirovala. Budem rada, keď mi napíšete do komentárov, ktoré knižky naposledy oslovili vás (nemusia byť len detské). 

Krásne dni prajem.

 Daniela