Ak sa niekto nepoznáte s týmto krásavcom - predstavujem Vám Rakytník rešetliakový. Je to pichľavý ker alebo strom, ktorý dorastá približne do výšky 2 metrov. Aby ste sa dočkali takýchto kyslučkých, oranžovučkých a vitamínov plných plodov, potrebujete v záhrade chovať samca a samicu (páči sa mi táto kombinácia mužského a ženského elementu potrebného na VYTVORENIE plodov, ktorá nie je v rastlinnej ríši až taká častá..)

Pán Rakytník je urastený a kompaktný ker, na pohľad krajší ako pani Rakytníková, ale tá svoju silu a poslanie ukáže na jeseň. Vtedy je obsypaná drobnými bobuľkami, ktoré svietia naširoko-ďaleko.

Plody (ktoré sa dajú z kríka odtrhnúť len veľmi neochotne), majú vysoký obsah vitamínu C, A a organických kyselín. Preukazujú značné biostimulačné účinky, podporujú imunitný systém a sú vynikajúce pre očistu organizmu. Latinský názov pochádzajúci zo starej gréčtiny - Hippophae rhamnoides - v preklade znamená "trblietajúci sa kôň". Podľa starých Grékov vraj kone pasúce sa v oblasti výskytu týchto kríkov pekne priberali a mali nádherne lesklú srsť....tak sa budeme tešiť na lesklé vlasy a dúfať, že priberanie sa týkalo len koníkov :/

                                (Tieto múdrosti som si požičala od Jarka Svobody zo stránky www.ekozahrady.com)

Keď už oberaniu rakytníka venujeme nejakú tú hodinu ... a oželieme oranžovými (zťažka vyprateľnými) fľakmi nabatikované tričko, ... dospejeme k mise takmer plnej plodov.....a hor sa do spracovávania!

Časť z opláchnutých plodov zamrazíme na účely neskoršej výroby sirupu:

Trochu z nich dáme do pohára a prelejeme medíkom --- toto bude mňamka pre odvážnych, ktorým nevadí silná kyslo-sladká chuť na doplnenie vitamínov. (Držíme v chladničke).    

Ďaľšiu časť prepláchnutých plodov vložíme do sitka vystlaného gázou (alebo v mojom prípade, trojcípou šatkou zo starej lekárničky) a stláčaním získavame šťavu. Šťavičku zmiešame s cukrom (napr. v pomere na 1 kg plodov 600 g cukru) a odložíme na 12 hodín do chladničky. Nemusí byť, ale v mojom prípade to tak zväčša je, pretože je potreba sa ísť aj vyspať..

Po odležaní vlejeme sirupček do hrnca a mierne povaríme. Tak do 75°C. Vychladnutý, alebo aj mierne teplý nalejeme do pohárov či fliaš a odložíme do chladničky. Odtiaľ podávame ako  n e o d o l a t e ľ n ú  vitamínovú medicínu svojim blízkym lyžičku denne...len tak, ako prevenciu ... má nádhernú oranžovú farbu a chutí rakytníkovo...výrazne sladko-kyslo.

Takže sme rakytník využili trojako a zostáva nám ešte štvrtá možnosť. Vytlačené bobuľky, z ktorých sme dostali šťavu,  môžeme dať do sušičky alebo trúby usušiť, a používame ako prídavok do ovocného čaju. Kedže tieto moje sú už aj cukrové (večer som nestíhala, takže presypané cukrom čakali v chladničke do druhého dňa), trochu mastné (z rakytníka sa vyrába aj veľmi užitočný olej), dala som ich nakoniec aj neusušené do zaváracieho pohára a v chlade čakajú na svoju príležitosť spestriť zimné čajové večery.

Máte niekto vyskúšané iné spôsoby spracovania Rakytníka?

Rada sa dovzdelám. Ešte nejaké visia na kríku :)