Jedného októbrového dňa som zistila, že mi na Sashe narástla korunka.....som tohtoročný nováčik, takže ma to veľmi potešilo. Po uspatí najmladšieho potomka som sa teda pustila do súkromnej (a mne podobnej..) oslavy.
Namaľovaná šatka sa už schne na ráme, ...umývačka umýva riad,... desiata na ráno je v chladničke...a ja ešte neodpadám......je čas otvoriť ružové suché ... a svoju radosť posunúť do ďalšej činnosti...idú sa piecť visačko-menovko-vizitky na moje výrobky. Takže:
Vopred potlačené papiere si omáčajú vlákna v silnej káve...
Polebedia si a potom sa vyhrejú v trúbe:
Krásne zhnednuté a voňavé sa vystavia na obdiv :) Pol kuchyne je síce ocákanej kávou, ale neva....pekne to vonia.
Baba toho ale napiekla...nooo, ide sa do ďalšieho levelu:
Striháme a lepíme:
Sušíme:
Potom použijeme:
A tešíme sa, že šatky majú, čo potrebujú a môžu čakať na svojich nových majiteľov.
Vážim si, že moja snaha o SEBA-vyjadrenie bola tu, na Sashe, medzi tisíckami šikovníc a šikovníkov, ocenená.
Začiatok mojej tvorivej činnosti - to vyjdenie na svetlo sveta s kúskom seba --- a ustátie tejto situácie ---- to som teda dlho odkladala...je predsa len jednoduchšie mať určité hranice, kam pustím široké okolie...nejakú hradbu, za ktorú môžu len vybraní...
Zvlášť, keď čas venovaný zobrazovaniu samej seba a svojho vnímania sveta, je oklieštený povinnosťami manželky, matky, kuchárky, upratovačky, práčky, záhradníčky, ... a tiež fotografky, maliarky, šičky, práčky látok, žehliarky, návrhárky, pisateľky, baličky,....toto veľa z Vás pozná.....ešteže sme ŽENY -- všestranné, šikovné a schopné kreatívneho vyjadrenia svojho vnútra bez toho, aby sme stratili SAMÉ SEBA...
Dokonca nadobúdam pocit, že tento pôvodný strach zo straty niečoho osobného, priniesol v skutočnosti VEĽKÉ OBOHATENIE.
RADOSŤ zo svetielkujúcih očí spokojných majiteliek mojich výrobkov.
HLBOKÉ VNÚTORNÉ USPOKOJENIE, keď cítim, ako šatka rozvibruje a rozžiari danú osobu.
A ŠŤASTIE, keď vo svojom okolí vidím ubúdanie šedi ..... a nárast farebnosti :D.
Pekný farebný jesenný deň prajem.