Kúzelná palička víl z lesa alebo zázračné pero? Oboje!
Ako malé dieťa, som sa učila písať takzvaným bombičkovým perom, ktoré mi neustalé robilo fľaky. Naše pani učiteľky si na nás často vymysleli, aby sme týmito perami alebo namáčacími pierkami tvorili niečo na výtvarnej výchove. Pre mňa osobne to bolo ako za trest, preto som si ani v staršom veku nevedela nájsť cestu ku kaligrafii ani perokresbe, ktorú som vždy obdivovala. 

Až nedávno som prišla ku skleneným pierkam. Sprvu som bola veľmi skeptická, ale hneď po prvom vyskúšaní som si ich zamilovala.

Na moje veľké prekvapenie nerobia machule ani škriabance a nezasekáva sa nich farba. Hlavne pero nemusím stále namáčať, pretože farba sa drží v priehradkách na hrote a píše a píše a píše...

Začala som ich používať pri akvareli na drobné detaily ako žilky na kvetoch a neskôr som sa pustila aj do čiernych perokresieb tušom. Musím povedať, že je to láska.