..ach tie prázdniny!
Môj sedemročný synak dnes nevedel, čo so sebou.
A keďže absentovala babka, chtiac – nechtiac musel aspoň na chvíľu so mnou do dielne. V snahe o zachovanie nášho mieru dostal do ruky kladivo, medený plech a drevo na vytĺkanie...Cez buchot kladiva bolo počuť to ticho, ktoré nastalo v malej hlávke.
„ Mami a ako sa robí prsteň?“ Čo mi iné ostávalo...spoločným silami sme urobili prstienok na prštek.
Neskoro večer mi synak položil asi milión otázok... kedy a ako pôjdeme spolu niečo do dielne vyrobiť, koľko stojí diamant :) prečo nemám platinu...a nakoniec zaznela veta, ktorá nás spojila ešte viac, ako tá strieborná spájka:)...chcem byť zlatník ako ty, mami...♥