Krásne veci sa dajú vytvoriť, aj keď človek nemá neobmedzený balík prostriedkov, ale namiesto toho šikovné ruky, kopu asistentov, dobré nápady a chuť vyrábať :)
Týmto sme sa riadili pri príprave svadby mojej najstaršej dcéry. Zhodli sme sa na tom, že sa nám najviac páči prírodný alebo vintage štýl, takže hlavným materiálom bola krajka, juta, bavlna a prírodniny.
Dlho sme na SAShE pokukovali po prvom ročníku súťaže Moja handmade svadba a dúfali, že bude nejaké pokračovanie. A konečne sme sa dočkali :) Keďže priamo do súťaže sa dalo vložiť len zopár fotiek, tu máme celý proces, aj s prípravami od samého začiatku, cez vymýšľanie, vyrábanie, zdobenie, až po samotný úchvatný výsledok. Nech sa páči :)
Tak, pekne poporiadku...
Svadobné oznámenie si snúbenci navrhli sami - samozrejme, nesmeli chýbať ich obľúbené ovečky :) Okrem oznámenia pripravili aj pozvánky, etikety na fľaše s pálenkou (tie sme ešte dozdobili špagátikom) a kartičky "moja rada novomanželom", ktoré boli nachystané v kútiku pred vstupom do sály, čakajúce na odborné rady a tipy od svadobčanov.
Prvé, čo som dcére vyrobila, bol obal na zápisník - svadobný plánovač. Bolo treba mať všetko na jednom mieste, aby sme v tom neskôr, keď sa všetko kopilo, nemali chaos. Potom sme sa (po nekonečnom výbere z niekoľkých variácií) pustili do výroby pierok - z krajky, stužky, špagátu a gombíku. Vyrobila som aj škatuľku so svadobným motívom, kde sme pierka rovno odložili.
Ďalšie na zozname boli srdiečka. Najmenšie s levanduľou ako darčeky pre svadobčanov a všetky zvyšné ako dekorácia, kde bude treba. Našila som ich síce už dlho dopredu riadnu kopu, keď sme ale pár dní pred svadbou počas vyzdobovania zistili, že sála je fakt dosť veľká, zohnali sme staré biele plachty a narýchlo vystrihovali a šili ďalej.
Veľa inšpirácii si našla dcéra na internete - ako aj tieto origami srdiečka. Našli sme doma starú knihu, kde už pár strán chýbalo, tak nám aspoň nebolo ľúto ju takto zneužiť :) U veľa vecičiek, ktoré sme vyrobili, sme vlastne vôbec netušili, čo s nimi spravíme, kde ich dáme, ale ono to prišlo tak nejak samo. Týmito srdiečkami sme ozdobili konáre, ktoré sme si v sále "zasadili" do kvetináčov, na vyplnenie priestoru. Manžel so synom sa síce na nich poriadne doškriabali, kým ich dovliekli na miesto určenia (z lesa do kulturáku), ale pichliače skvelo poslúžili na pripevnenie srdiečok a krajkových mašličiek :)
Staré vyradené stoličky sme na operadlách ozdobili jutovými mašľami s krajkou a starý poťah zakryli kruhmi z plachy, ktoré sme na ne pripevnili bielou stuhou a pre istotu - lepiacou pištoľou :) tú sme použili snáď na všetko :) Horšie to bolo potom s odstraňovaním, ale podarilo sa :)
Na stoly sme pripravili jutové štóly s krajkou, ako vázičky dozdobené zaváraninové poháre a obyčajné sklenené svietniky sme oblepili krajkou.
Ako menovky poslúžili kamene s kúskom krajky a menom písaným farbami na sklo.
Svadobné poháre pre novomanželov, aj škatuľku na prstienky sme dozdobili podľa nášho vkusu :)
Na vyplnenie prázdneho miesta na stene za novomanželmi sme vyrobili veľké slamené srdcia, ktoré do celej výzdoby skvelo zapadli. Na hlavný stôl sme zohnali kvetináč z brezového dreva, kde sa naaranžovali všetky kvietky - okrem gypsomilky a bielych chryzantém sme nekupovali nič - všetko nazbierali kamarátky na lúkach po celom okrese, prípadne doniesli zo záhrady :) Keďže bola svadba na začiatku augusta, našťastie to nebol žiaden problém. Teda okrem toho, že lúku, z ktorej bolo najviac úlovkov, začali kosiť deň po svadbe :) Našťastie sme to stihli :)
Vchod do kulturáku vždy špatili radiátory na chodbe - takto elegantne sme ich zakryli zvyšnými obrusmi a pripevnili zvyšnými kameňmi, čo nám zostali z kvetináčov. Doplnením o starý bicykel a vedro s kvetmi sa zrazu z obyčajného vestibulu stal štýlový fotokútik.
Najkomplikovanejší výmysel celej výzdoby - visiace vázičky zo žiaroviek. Problém prvý - kde zohnať staré žiarovky? Dcéra obvolala známych a pochodila elektrá a Jednoty a podarilo sa nám okolo 40 kúskov zohnať. Problém druhý - ako rozobrať žiarovku bez ujmy na zdraví (svojom alebo svojho okolia) a pritom ju nerozbiť? Na to sa vrhli druhá dcéra a syn, ktorým sa s pílkou, šrobovákom a neviem čím všetkým (alebo radšej nechcem vedieť) nakoniec podarilo premeniť žiarovku na úchvatnú vázičku :) Tie sme potom povešali po celej sále zo stropu, z pódia a všade, kde sa nám páčilo.
Pohľad z pódia na sálu
Ďalší priestor, ktorý sme potrebovali vyplniť, bola chodba k sále. Tu sme využili drevené štipce, ktoré sme predtým "očipkovali", a pripli sme s nimi fotky na konáre a na špagáty, ktoré boli naťahané na miestach, ktoré sme potrebovali zakryť. Ďalšie sme pripli do otvoreného kufra, ktorý stál na stolíku vyrobenom zo starých bedničiek. Kamarátka doniesla starý šijací stroj, ktorý vyhrabala na povale - keby sa náhodou hodil. Jasné, že sa hodil! Dokonca v šuflíku bola ihla s niťou, ktorú sme použili v strede večera na natrhnutú čipku na vlečke svadobných šiat :)
Ďalší náš obľúbený kúsok bol rebrík, do ktorého sme poukladali dosky ako police a povykladali všelijaké vecičky.
Dcérina najmilšia časť výzdoby - obraz z mapiek, ktoré ukazujú "príbeh" novomanželov - od zoznámenia, cez zásnuby, až po svadbu :)
A takto to vyzeralo piatok pred svadbou - kopa kamošiek a akčných rodinných príslušníkov, každý sa zapojil, ako len vedel - bol to úžasný pohľad :)
A aby som nezabudla na nevestu :) Šaty si objednala z internetu, poodpárala všetky flitre, dala preč saténovú mašľu, dali sa skrátiť a zúžiť, prirobili sa ramienka a ja som jej ešte dorobila jemné náušničky a náramok. A nikto ani nevedel, ako nízkonákladoví sme boli, pretože výsledný efekt vyzeral skvelo :)
Celé chystačky vyžadovali veľa času a trpezlivosti, ale konečný efekt bol pre nás všetkých veľmi príjemným prekvapením. A tým, že sme si takmer všetko vyrobili sami, bolo zo všadiaľ cítiť lásku, ktorú sme do príprav vložili :) A stálo to za to!
A ak sa Vám naša svadba páči, môžete nám dať svoj hlas :)
http://www.sashe.sk/moja-handmade-svadba2?lp=5&lw=1#svadba-s-nadychom-vintage
Za každý jeden vrúcne ďakujeme ♥